Prečo má Bratislava predpoklady na polycentrický vývoj?

Aj plošne rozťahané mesto môže rásť rovnomerne. Prečo má Bratislava prirodzené predpoklady na polycentrický rozvoj?

Bratislava sa v minulosti formovala bez jasnej vízie, hlavne v dôsledku častého striedania režimov. Mesto sa rozrastalo pripájaním okrajových obcí, ktoré medzi sebou neboli dobre prepojené. Tento neucelený rast však dnes predstavuje výhodu: Bratislava má vďaka nemu predpoklady stať sa polycentrickým mestom, kde sa život neodohráva len v centre, ale naprieč celým jeho územím.

Na rozvoj Bratislavy vplýva mnoho faktorov. Demografické prognózy predpovedajú starnutie obyvateľstva, príchod desaťtisícov nových obyvateľov, rozširovanie predmestí za hranicami mesta či akútnu krízu bývania, ktorého je v Bratislave nedostatok. Aby si Bratislava zachovala kvalitu života a zvládla tieto výzvy, potrebuje hľadať nové cesty rozvoja.

Riešením je polycentrické mesto, v ktorom sa život, práca a služby neodohrávajú len v preťaženom centre, ale sú rovnomerne rozložené naprieč mestom a postavené na živých verejných priestoroch, fungujúcej doprave, rozmanitých službách a vysokej klimatickej odolnosti.

Pozrime sa bližšie na oblasti, ktoré Bratislavu formovali v minulosti, čo na ňu vplýva dnes a prečo je predurčená na polycentrický rozvoj.

Od rímskeho vojenského mesta po metropolu s nevybavenými predmestiami

Základy mesta na Hradnom kopci položili Kelti a neskôr doplnili Rimania. V staroveku bola Bratislava ako rímske vojenské mesto súčasťou európskej siete ciest vedúcich do Ríma.

V období stredoveku sa mesto opäť uzavrelo pred zvyškom Európy. Jeho rozvoj už vtedy limitovala z juhu rieka, zo západu úžina tvorená hradným bralom a zo severu kopce Malých Karpát. Bratislava sa tak prirodzene rozvíjala na severovýchod.

V novoveku sa Bratislava stala hlavným mestom Uhorska, čo podporilo jej rozvoj a rast obyvateľstva. Po zbúraní hradieb sa mesto zahustilo a rozširovalo pozdĺž hlavných ciest na severovýchod.

Mapa Bratislavy po roku 1855 po zbúraní hradieb. Mesto sa postupne rozvíjalo až po súčasné ulice Vajanského na juhu, Karadžičovu na východe a Šancovú na severe. Badateľný je aj postupný rozvoj mesta na severovýchod. Facebook/Z časov dávnych i našich

Po rozpade Rakúsko-Uhorska prišla Bratislava o titul kráľovského mesta a jej rast sa spomalil. V tomto období začali vznikať prvé snahy o reguláciu. Určila sa napríklad poloha všetkých terajších bratislavských mostov okrem Mosta Lanfranconi.

Vznikom Československa v roku 1918 sa Bratislava stala hlavným mestom Slovenska. V tomto období vznikla regulačná štúdia Veľkej Bratislavy, ktorá počítala so zbúraním Podhradia, s odstránením železničných tratí z centra či presunom hlavnej stanice viac na východ mesta.

Počas obdobia slovenského štátu bol takmer zbúraný Bratislavský hrad a Podhradie. Petržalka sa stala súčasťou Nemeckej ríše a výstavba sa rozmohla smerom na východ, kde na pôvodnej periférii mesta vznikli nové štvrte, napríklad Ľudová štvrť pri Vajnorskej.

S nástupom socializmu znovu oživili myšlienku Veľkej Bratislavy a začala sa rozsiahla výstavba sídlisk. Populácia Bratislavy skokovo narástla na 440-tisíc ľudí. Hoci nové sídliská vyriešili bytovú krízu, priniesli aj problémy s nedostatkom občianskej vybavenosti či kvalitou verejných priestorov.

Historický rozvoj mestskej štruktúry. Nárast štruktúry je zvýraznený fialovou farbou. Compass Architekti

Po novembri 1989 sa Bratislava rozrástla smerom za hranice mesta do predmestí, ktoré však dodnes čelia podobným problémom ako moderné sídliská. V mnohých chýbajú základné služby a vybavenosť, za ktorými obyvatelia a obyvateľky dochádzajú naspäť do mesta. Predmestia sa aj naďalej rozširujú a sú od Bratislavy funkčne závislé. Výsledkom takého rozvoja je, že oproti minulému storočiu je v súčasnosti počet áut v Bratislave takmer dvojnásobný, ale mestská infraštruktúra na nárast nereflektuje.

Geograficky je mesto predurčené na polycentrický rozvoj

Pri pohľade na geografické a historické východiská Bratislavy, ktoré predurčili jej súčasnú podobu, má Bratislava prirodzené predpoklady na polycentrický rozvoj. Mesto rástlo spájaním menších obcí na svojom okraji, ktoré však neboli dostatočne prepojené so zvyškom mesta a ani medzi sebou navzájom.

Do územia mesta sa zároveň vnárajú Malé Karpaty, Devínska Kobyla, Dunaj a lužné lesy, v dôsledku čoho sa mesto skôr rozrastá do dĺžky, než aby sa zahusťovalo. Hustota osídlenia v Bratislave je nerovnomerná a v niektorých častiach mesta dokonca pripomína lazy. Mesto sa pre svoju plošnú rozťahanosť a z nej prameniacu nízku hustotu zaľudnenia rozvíja nekompaktne.

Bratislava sa v európskom kontexte považuje za mesto s nízkou hustotou obyvateľstva. V porovnaní s kompaktnými mestami, ako Viedeň, Praha alebo Tirana, má výrazne viac nezastavaných plôch okolo centra, čo naznačuje, že pracuje s iným historickým a geografickým základom.

Polycentrizmus sa tak Bratislave prirodzene ponúka ako riešenie pri plánovaní budúceho rozvoja mesta, ktoré zohľadňuje jej jedinečnú polohu a históriu.

Hustota osídlenia ide ruka v ruke s kvalitou služieb

V porovnaní s európskymi metropolami Bratislava nie je veľkomesto. Jej unikátom je, že hustota obyvateľstva je nízka a aj v centre sa nachádzajú veľmi riedko osídlené územia.

„Čím vyššia je hustota zaľudnenia, tým väčšia je rozmanitosť ponúkaných služieb. Niektoré služby sa pri nízkej hustote nedokážu uživiť. Napríklad verejná doprava potrebuje na efektívnu prevádzku okolo 100 obyvateľov na hektár,“ hovorí v rozhovore geograf SAV Martin Šveda.

V praxi to znamená, že v mestách, kde sme si bližšie, sa žije jednoduchšie, preto by malo dochádzať k ich zahusťovaniu. V hustom meste ľudia chodia viac pešo, na bicykli alebo využívajú iné alternatívne druhy dopravy. Blízkosť je dôležitá aj pre zlepšenie kvality služieb ako školstvo alebo infraštruktúra, ktoré sú efektívne len pri vyššej koncentrácii ľudí.

Ak chceme vytvoriť husté a fungujúce susedstvá, musíme miešať funkcie. Dôležité je najmä to, aby prízemie bytových domov ponúkalo rôzne služby. Vďaka tomu majú obyvatelia a obyvateľky rýchly prístup k všetkému potrebnému – od škôlok, škôl a lekárov až po šport, kultúru a nákupy.

Bratislava potrebuje viac bytov, rozvoj predmestí nie je riešenie

Podľa jednej z prognóz vývoja populácie by do roku 2050 mohla Bratislava narásť o vyše 85-tisíc ľudí, čo je o niečo viac ako celý Ružinov. Pokiaľ noví obyvatelia a obyvateľky nenájdu dostatok dostupného bývania v meste, usadia sa za jeho hranicami v predmestiach, do ktorých sa za posledných tridsať rokov prisťahovalo takmer 90-tisíc ľudí.

Výrazný rast populácie za hranicami mesta naznačuje, že rozsah výstavby bývania v Bratislave nepokrýva dopyt. Významná časť ľudí z predmestí by pritom mohla bývať priamo v meste, ak by im ponúklo dostupnú a pestrú ponuku bývania a vybavenosti. Dosiahnuť to je však možné iba rozvojom na celej ploche mesta. Okrem centra a jeho okolia by sme preto nemali zanedbávať ani kvalitný rozvoj jeho okrajov, kde žije podstatná časť obyvateľov a obyvateliek Bratislavy.

Polycentrická Bratislava s lokálnymi centrami môže vznikať na viacerých miestach, keď paralelne rozvíjame jej okraje, transformujeme nevyužívané, zanedbané miesta a dopĺňame už existujúcu štruktúru. Vzniknú tak podmienky na rovnomerný rast a príležitosti na vznik lokálnych centier s rôznorodým charakterom naprieč celým územím mesta.

Hustá sieť existujúcich, plánovaných a potenciálnych susedstiev v Bratislave. Na mape sme vyznačili existujúce a plánované štvrte, ako aj potenciálne vízie štvrtí. Patria sem aj oblasti, ktoré nemajú pripravený územný plán, no ich rozvoj považujeme za dôležitý (napríklad Pasienky, Staré letisko Vajnory, Rozvojová zóna Záhorská Bystrica). Compass Architekti

Podpora mestskej mobility zlepší komfort obyvateľstva

Pandémia ochorenia covid-19 a následné zmeny v pracovných návykoch obyvateľov ukázali, že denná mobilita ľudí sa môže a pravdepodobne aj bude meniť. Ak podporíme lokálnu mobilitu a zvýšime dostupnosť občianskej vybavenosti v lokálnych centrách, oslabíme primárne denné toky ľudí do centra. Odľahčíme tak aj zaťaženie radiálnej infraštruktúry, najmä v oblasti osobnej automobilovej dopravy.

Nevyhnutnosťou na vytvorenie dobre prepojených lokálnych centier je aj kvalitná verejná doprava. V Bratislave sa počíta najmä s predlžovaním električkových tratí až po jej okraje. Verejná doprava sa okrem toho môže prepojiť s novými a existujúcimi stanicami prímestských vlakov, ktoré sa budú nachádzať v rámci jednotlivých mestských častí.

Živé verejné priestory po celom území mesta

Mestské verejné priestory by mali ponúkať miesto na oddych, zeleň, mobiliár a ideálne aj prevádzky na prízemí budov. Ich kvalitu však najjednoduchšie spoznáme podľa toho, že v nich ľudia trávia čas a zdržiavajú sa v uliciach, parkoch, zelených dvoroch či na námestiach. Obyvatelia a obyvateľky si vďaka nim dokážu vytvoriť silnejší vzťah s prostredím, v ktorom žijú.

Keďže sa o priestory delia so susedmi, upevňujú si aj medziľudské vzťahy a sú tolerantnejší a ohľaduplnejší. Z verejného priestoru sa tak stáva predĺžená obývačka štvrte.

Hlavnou funkciou verejných priestorov je oddych a rekreácia. Mali by preto byť nevyhnutnou súčasťou lokálnych centier. Polycentrické mesto je navrhované tak, aby podporovalo vznik živých priestorov na celom svojom území, čím umožňuje vytvorenie navzájom prepojenej a ľahko dostupnej siete pre všetkých svojich obyvateľov a obyvateľky.

Mesto s pestrou identitou

Cieľom polycentrizmu nemá byť roztrieštené mesto bez jednotnej identity. Práve naopak, podporovaním rozmanitého charakteru jednotlivých mestských častí a susedstiev môžeme túto identitu budovať ako pestrú skladačku.

Polycentrická mestská identita ponúka okrem jadra, kde sa stretáva celé mesto, možnosť plnohodnotne fungovať aj v rámci lokálnych centier s vlastným charakterom. Posilňuje sa tým väzba obyvateľov a obyvateliek nielen na samotné mesto, ale aj na konkrétnu časť, v ktorej žijú.

Príkladom je mestská časť Vajnory. Jej obyvatelia a obyvateľky ju často nazývajú „Dedina v meste“, slogan sa objavuje aj na webstránke mestskej časti. Podporujeme identitu Vajnôr ako dediny a zároveň budujeme jej vzťah s mestom. Akceptovanie faktu, že Bratislava má pestrú štruktúru a mnoho tvárí, nás môže paradoxne priviesť k silnejšej mestskej integrácii.

O knihe Rozumne rastúce mesto

Otvoreným cieľom knihy Rozumne rastúce mesto je hľadanie priestoru pre taký rozvoj nášho hlavného mesta, ktorý mu pomôže rozumne rásť a zabezpečí kontinuitu v jeho plánovaní. Na základe toho, ako sa Bratislava vyvíjala a aká je dnes, predstavujeme víziu rozumného rozvoja mesta, ktorej ambíciou je z Bratislavy vytvoriť lepšie a kvalitnejšie miesto na život.