Staré letisko Vajnory
Premena starého letiska na Majer Vajnory: Príklad, ako môže Bratislava vytvoriť zelenú štvrť s dostupným bývaním
Čoraz viac ľudí sa sťahuje do okolia Bratislavy najmä pre nedostatok bývania v meste za dostupné ceny. Mesto tak prichádza o príjmy z daní a narastá tlak na dopravu, keďže ľudia žijúci na predmestiach nemajú inú možnosť, než dochádzať do mesta autom. Priestory na rozvoj dostupného bývania s vybudovanou mestskou infraštruktúrou sa pritom dajú nájsť aj na okrajoch Bratislavy. Príkladom je projekt Majer Vajnory – transformácia plochy bývalého letiska vo Vajnoroch, ktorá dokáže vytvoriť podmienky na rozvoj dostupného bývania v hraniciach mesta a zároveň skvalitniť mestskú infraštruktúru v okrajovej časti.
Vajnory si zachovávajú svoj vidiecky charakter, čo vidno na architektúre, tradíciách aj miestnych podujatiach. Napriek bohatej histórii však stáli na okraji mestského plánovania a chýba im rozvinutejšia infraštruktúra, bývanie, práca či kultúra. Príležitosť na zmenu ponúka nevyužitý areál bývalého vajnorského letiska. Na jeho mieste vzniká vízia pestrej štvrte Majer Vajnory, ktorá prirodzene prepojí mesto s vidiekom.
Rozvoj mesta v duchu polycentrizmu – Transformácia plochy bývalého letiska v obci Vajnory vzniká na základe princípov polycentrického mesta. Polycentrické mesto je také, ktoré nemá jedno centrálne jadro, ale tvorí ho viacero geograficky rozptýlených lokálnych centier. Ekonomické a sociálne aktivity sú distribuované medzi viaceré časti mesta. Územie sa rozvíja rovnomerne, znižuje sa tlak na centrum mesta a zlepšuje sa kvalita života v jeho rôznych častiach. Prepojením živých lokálnych centier vzniká funkčná mestská sieť, nové vzťahy vytvárajú potenciál pre nové aktivity a podporujú vznik mesta krátkych vzdialeností alebo 15-minútového mesta.
Zdroj: JTRE
Obec s výnimočnou polohou a jedinečným príbehom
Vďaka výnimočnej polohe medzi kopcami a nížinami boli Vajnory vždy spojené s vinohradníctvom a počas storočí si vytvorili vidiecky charakter. Nezmenilo sa na tom nič ani počas 20. storočia, keď Bratislava rástla hromadnou výstavbou sídlisk ďalej od centra mesta. Pre prítomnosť prvého bratislavského letiska vo vajnorskej časti Jezero sa v obci udržiavala rozsiahla nezastavaná plocha a v blízkom okolí sa nemohli stavať veľké štvrte. To umožnilo Vajnorom zachovať si pôvodný charakter bez výstavby klasických sídlisk.
Nemal to však byť trvalý stav. Letisko, ktoré bolo v prevádzke do roku 2007 po sebe zanechalo rozľahlú plochu vhodnú na rozvoj plnohodnotnej mestskej štvrte.
Rozvoj v mnohých lokalitách v okolí Vajnor, ktoré sú však už za hranicami mesta, medzitým napredoval. Túžba po bývaní vo vlastnom rodinnom dome v kombinácii so zhoršujúcou sa dostupnosťou bývania v Bratislave viedla k masívnemu budovaniu bratislavských predmestí – k suburbanizácii.
Susedstvá s dostupným bývaním pre každého
Základná vízia plánovanej štvrte Majer Vajnory spočíva vo vytvorení susedstiev, ktoré budú obklopovať obrovský centrálny park. Rozvíjať sa tu bude zástavba rozličných typov – od mestských domov a polootvorených blokov až po rodinné domy. Malomestská mierka zástavby by mala zodpovedať kompromisu medzi vidieckou zástavbou Vajnor a hustou 15-minútovou štvrťou. Každé susedstvo by malo mať vlastné centrum s námestím a so službami. Keďže plánovaná štvrť by mohla ubytovať tisíce nových obyvateľov a obyvateliek, vznikla myšlienka rozčleniť ju na tri „mestečká“. Takýmto spôsobom si ľudia budú môcť vytvoriť vzťah k svojmu bezprostrednému okoliu.
Zdroj: Compass architekti
Okrem toho by tu mala vzniknúť nová základná škola a materské školy, domovy sociálnych služieb, administratívne budovy či multifunkčná hala pre šport, kultúru a voľný čas. Chýbať nemá ani nový kostol. Jeho prepojenie s hlavným námestím získa osobité umelecké stvárnenie — ide totiž o významné spoločensko-duchovné miesto, ktoré v roku 1990 poctil svojou návštevou pápež Ján Pavol II.
Zeleň plní viac než relaxačnú funkciu
Zástavba vznikne po obvode lokality. V jej jadre je plánovaný centrálny park, ktorý prepojí jednotlivé časti štvrte. Okrem rekreačnej a komunitnej funkcie bude dôležitou súčasťou systému hospodárenia s dažďovou vodou. Riešenie vzniká v spolupráci s expertmi na hydrológiu a hydrauliku z DHI a odborníkmi na krajinnú architektúru z ateliéru LABAK.
Vzhľadom na nízku priepustnosť podložia pracuje návrh so systémom zeleno-modrej infraštruktúry v celom území, ktorý bude zachytávať a regulovať dažďovú vodu a smerovať ju do centrálneho parku. Park zároveň prispeje k ochladzovaniu územia a zlepšeniu mikroklímy.
Zdroj: JTRE
Štvrť, do ktorej sa dá ľahko dostať nielen autom
Predpokladom vzniku udržateľnej štvrte je koordinovaný rozvoj dopravnej a občianskej infraštruktúry v širšom území. Dôležitá bude preto spolupráca projektu Majer Vajnory, mestskej časti Vajnory, hlavného mesta a pripravovanej nemocnice, ktorá vytvára priestor na spoločné riešenie dopravnej obsluhy a verejnej dopravy.
Vajnory dnes čelia výraznému dopravnému zaťaženiu. K jeho postupnému zmierneniu môžu prispieť viaceré pripravované opatrenia – dokončenie diaľničnej križovatky D1/D4, rekonštrukcia križovatky pri OC Vajnoria či úprava Vajnorského nadjazdu. Dôležitú úlohu má zohrávať aj rozvoj kapacitnej verejnej dopravy doplnený o kvalitné pešie a cyklistické prepojenia
Zdroj: JTRE
Rozsiahly projekt si pýta čas a zmeny
Rozvoj lokality na vajnorskom letisku nemusí pomôcť len Vajnorom. V rámci mesta existuje len málo lokalít, kde vlastnícke vzťahy umožňujú pripraviť územie podľa ucelenej koncepcie. V Bratislave tak môže vzniknúť štvrť, ktorá bude finančne dostupná pre ľudí každého veku aj životného štýlu.
Ide o projekt, ktorý sa bude vyvíjať aj niekoľko desaťročí. Ďalší rozvoj územia bude nadväzovať na dokončenie a prerokovanie urbanistickej štúdie a následný proces zmeny územného plánu. Majer Vajnory však môže poskytnúť alternatívu bývania v rámci mesta, ktorá dokáže ponúknuť viac ako bývanie na klasickom predmestí, kde často chýba vybavenosť, verejné priestory, zeleň a infraštruktúra.
Pokiaľ nebudeme rozvíjať aj okrajové časti mesta, tlak na rozvoj za jeho hranicami bude prirodzene pokračovať. Nová mestská štvrť, ktorá by ponúkala všetko potrebné pre každodenný život v rámci princípov 15-minútového mesta, by preto mohla byť pre Bratislavu aj jej obyvateľov vítanou príležitosťou.
Viac o budúcej transformácii starého letiska vo Vajnoroch, ale aj ďalších projektoch, vďaka ktorým môže Bratislava fungovať na základe princípov polycentrizmu sa dočítate v knihe Rozumne rastúce mesto, ktorú pripravil kolektív odborníkov a odborníčkok s reálnymi skúsenosťami z Bratislavy.