Vodiči osobných áut, cestujúci v MHD, cyklisti, kolobežkári, korčuliari, bežci aj chodci, psičkári aj mamičky s kočíkmi, všetci sa stretávajú v živých uliciach Bratislavy. Obyvatelia mesta prirodzene neustále hľadajú nové alternatívy ako sa efektívne a pohodlne presúvať z miesta na miesto. Hoci sa viacerí dopravní odborníci zhodujú, že zodpovední stále najviac preferujú vodičov áut, trend sa pomaly mení. Podobne ako moderné svetové metropoly, aj Bratislava hľadá spôsoby ako vytvoriť lepšie podmienky pre alternatívne formy dopravy. Zmeny v dopravných návykoch však prinášajú nové otázky a výzvy. Kde vytvárať priestor pre cyklotrasy? Ako vhodne nastaviť vzájomné fungovanie chodcov, rýchlych kolobežkárov a cyklistov tak, aby boli všetci v bezpečí?
Postupné budovanie nových cyklotrás, opravy a vylepšenia chodníkov na bezbariérové a plánovanie dopravy s hlavným zreteľom na chodcov a cyklistov sa stáva populárnou témou. Čo sa však stane, keď sa chcú cyklisti a chodci deliť o spoločný priestor? Typickým príkladom tejto situácie je dunajská promenáda. Atraktívny priestor pri rieke medzi kaviarňami, reštauráciami a ďalšími priestormi pre verejnosť chcú využívať chodci, bežci, korčuliari, mamičky s neposednými deťmi, kolobežkári aj cyklisti.
Promenáda pri bratislavskom River Parku.
Vznikajú tu nebezpečné situácie, pri ktorých cyklisti prudko brzdia a mamičky okrikujú deti, ktoré pri hre ešte nevedia dávať pozor.
„Vedenie frekventovanej cyklotrasy po chodcami intenzívne využívanej zmiešanej cyklistickej a pešej ceste nie je pri rastúcej intenzite cyklistickej dopravy vhodné predovšetkým z dôvodu hroziacich kolízií medzi rýchlymi dopravnými cyklistami a prechádzajúcimi pešími,“ myslí si dopravný expert Jan Kašík, ktorý pracoval na rozsiahlych projektoch plánovania dopravy v Prahe, vo Viedni či v Prešove.
Dopravný expert Jan Kašík. Foto: Matej Hakar
„Podobná situácia nastala v Prahe v parku Kampa, alebo na nízkom nábreží popri Vltave. Po verejnej diskusii boli v týchto priestoroch umiestnené informačné tabule nabádajúce k vzájomnej ohľaduplnosti. Okrem toho došlo k zmene zmiešanej cyklistickej a pešej cesty na pešiu zónu s povoleným vjazdom cyklistov a k vyznačeniu cyklotrasy pozdĺž súbežnej frekventovanej ulice pre rýchlejších cyklistov,“ pokračuje Jan Kašík.
Okrem Českej republiky sa s problémom oddelenia priestoru pre cyklistov a chodcov pasujú aj ďalšie krajiny Európy. Podľa autorov z britskej iniciatívy Cambridge Cycling Campaign je kľúčom dostatočný priestor, ktorý oddeľuje cyklistov nielen od dopravy, ale aj od chodcov. Zdieľané priestory sú pre obe skupiny nepohodlné, obmedzujúce a pre chodcov často aj nebezpečné.
Anglický cykloaktivista Danny Williams v rozhovore pre The Guardian upozorňuje na to, že cyklisti sa na ceste cítia ohrození autami, ale chodci sa pri cyklotrasách cítia byť ohrození práve cyklistami. Kľúčom je podľa neho jasné a výrazné oddelenie priestorov pre každý druh dopravy, pričom ako vzor udáva Dánsko či Holandsko.
Kodaň, ktorá patrí k mestám s najrozvinutejšou cyklistickou infraštruktúrou na svete, využíva farebné horizontálne značenie na cestách a výškové oddelenie cyklistov od chodcov. Zdroj: Wikipedia.org.
V Kodani využíva dopravná plánovačka Anne Erikson výškové oddelenie cyklistov od chodcov. Cyklocesty sú umiestnené vyššie alebo nižšie, ako je úroveň chodníkov pre chodcov. Je to najmä z dôvodu, že oddelenie farebným značením nie je dostatočné, chodci ho zvyknú prehliadať a plynule prechádzať na cyklotrasy, kde ich môžu ohroziť cyklisti. Pre nevidomých chodcov je farebné značenie úplne zbytočné.
Jednou z najkrajších riečnych promenád sa vyznačuje nemecký Düsseldorf. Časť promenády je pešou zónou a časť súčasťou cyklocesty vedúcej okolo najzaujímavejších a najkrajších miest.
Promenáda v Düsseldorfe. Zdroj: trabantos / Shutterstock.com
Takúto alternatívu nájdeme aj v Bratislave. Napríklad petržalská strana dunajského nábrežia od Starého mosta smerom k rakúskym hraniciam ponúka nádhernú trasu obklopenú lužnými lesmi. Mnoho cyklistov volí práve túto trasu ako alternatívu voči druhému brehu, pretože môžu udržať stabilnú vyššiu rýchlosť bez rizika zrážky s chodcami. Riešenie je možné nájsť podľa Jana Kašíka aj na opačnej strane nábrežia.
„Chodníky pri štvorpruhovej ulici Nábrežie arm. gen L. Svobodu slúžia viac na parkovanie ako pre chodcov. Úprava vložením pruhov pre cyklistov môže byť vhodným riešením pre dopravných cyklistov, ktorí potrebujú ísť rýchlejšie,“ hovorí. Zároveň je presvedčený, že priestory promenády by mali ostať otvorené pre ohľaduplných cyklistov, rodiny na bicykloch a menej zdatných cyklistov, ktorí svojim tempom neohrozujú promenádujúcich sa chodcov.
Promenáda pri bratislavskom River Parku.
Verejné priestory pri Dunaji by mali slúžiť všetkým Bratislavčanom a návštevníkom hlavného mesta. Promenáda je dôležitý mestotvorný prvok, ktorý láka obyvateľov celého mesta. Uznávaná barcelonská architektka Beth Galí považuje bratislavské nábrežie za kľúčový prvok pri výstavbe nového centra Bratislavy, ktorý predstavuje atraktívnu lokalitu na trávenie voľného času pre rodiny s deťmi, mladých ľudí a každého, kto má v obľube prírodu na skok od mesta. Práve pre jej široký význam by mala byť promenáda bezpečná pre cyklistov aj pre chodcov.
