Betón patrí medzi najrozšírenejšie a najpoužívanejšie základné stavebné materiály. Minulý rok sa globálne vyprodukovali štyri miliardy ton cementu a viac ako 20 miliárd ton betónu. Denná spotreba tohto materiálu na každého obyvateľa našej planéty tak predstavovala tri litre, čím sa stal betón po vode druhou najviac spotrebovanou komoditou na svete. Vedúci Oddelenia stavebných hmôt a konštrukcií Ústavu stavebníctva a architektúry SAV Martin Tchingnabé-Palou tvrdí, že okrem stavebných a konštrukčných výhod môže byť betón aj ekologický. Viac prezradí počas prednášky SAVinci, ktorá sa uskutoční v stredu 31.3. o 18:00 na Facebook profile Westend Bratislava.
Zdroj: Shutterstock
Aké sú najväčšie výhody betónu ako stavebného materiálu?
Medzi jeho najväčšie výhody patrí ekonomická dostupnosť, tekutosť a tvarovateľnosť, energetická výhodnosť, odolnosť voči teplu či vode a mnoho ďalších, ktoré bližšie predstavím počas prednášky.
Prečo je taký rozšírený a „obľúbený“?
Betón sa vyrába z cementu, vody, hrubých a jemných kamenív, prímesí a prísad. Tieto zložky sú väčšinou dostupné lokálne a prakticky v neobmedzenom množstve. Primárne suroviny na výrobu betónu je možné nahradiť alternatívnymi surovinami. Recyklovaný betón, prírodné puzolány, mletý vápenec, odpadové materiály z iných priemyselných odvetví, ako sú vysokopecná granulovaná troska, elektrárenské popolčeky a kremičitého úletu sa môžu používať ako prímesi na náhradu cementu v betóne. Cementárensky a stavebný priemysel sa usilujú o zníženie vplyvu výroby cementu a betónu na životné prostredie prostredníctvom zdokonalenia výrobných techník, využívania alternatívnych surovín a palív, vývoja zelených a inteligentných betónov a pod.
Martin Tchingnabé-Palou. Zdroj: Archív responenta
Pri akých typoch stavieb je najvhodnejší, najpoužívanejší?
Betón je vhodný pre nosnú konštrukciu budov pozemného staviteľstva, napríklad základy, steny či nosníky, a pre inžinierske stavby ako cestné komunikácie, mosty, tunely a podobne. Kvalitatívne nároky na betónové konštrukcie sa neustále menia a ich vysoké technické parametre sa zväčša prekračujú. To vyvíja tlak na vedcov a technológov na vývoj nových typov betónov, ako sú vysokopevnostné, vysokohodnotné či tieniace betóny, a inovatívnych technológií výstavby, debnenia, miešania betónu, jeho dopravy a tlakového prečerpávania do veľkých výšok. K tomu je potrebné používať nové prímesi a prísady, ktoré podstatne zlepšujú spracovateľnosť, mechanické vlastnosti a dlhodobú trvanlivosť týchto betónov.
Je betón odolnejší voči vplyvom počasia, požiarom a iným devastačným katastrofám?
Betónové konštrukcie sú zvyčajne odolnejšie voči rôznym klimatickým podmienkam, majú dobrú odolnosť proti opotrebovaniu a nepodliehajú ľahko degradačným procesom. Okrem toho majú vysokú životnosť a sú odolné voči požiarom a iným prírodným rizikám.
Zdroj: Shutterstock
Aké má betón termoregulačné vlastnosti?
Betón sa vyznačuje vysokou mierou tepelnej akumulácie, objemovej stálosti a pevnosti. Na rozdiel od niektorých iných stavebných materiálov nepodlieha vplyvu vlhkosti. Navyše existujú moderné a inovatívne betóny, ako samoliečiteľné, samočistiteľné, žiarobetóny a podobne.
Je efektívny z hľadiska udržateľnosti a snahy o čo najmenšiu spotrebu energií?
Stavebný a cementárenský priemysel, ako hlavný zainteresovaný subjekt zodpovedný za využívanie materiálových a energetických zdrojov, má kľúčovú úlohu pri implementácii cieľov trvalo udržateľného rozvoja v stavebníctve. Tento sektor chce byť lídrom a príkladom v boji proti globálnemu otepľovaniu a má za hlavný cieľ dosiahnuť uhlíkovú neutralitu v roku 2050 podľa Parížskeho dohovoru o klimatických zmenách. Znamená to postupné znižovania emisií skleníkových plynov do roku 2050, keď by sa mali znížiť o sto percent v porovnaní s rokom 1990. Cestovná mapa spočíva vo vývoji nízkouhlíkového cementu a betónu, použití nízkouhlíkového paliva, vývoji inovatívnych stavebných betónov na báze sekvestrácie oxidu uhličitého, zachytávanie a ukladanie uhlíka. V stavebnom priemysle ide o zužitkovanie minerálnych prímesí do spojiva a umelých kamenív ako plniva.
Aký vplyv má betónová stavba na zdravie obyvateľov? Predstavuje nejaké riziká?
Položím opačnú otázku: Aké by bolo zdravie, alebo aký by bol život pre vysoký počet obyvateľov bez betónovej stavby? V lete nás betón chráni pred silným slnečným žiarením a v zime zachová teplo v interiéri. Ťažký betón, ako tieniaci betón, chráni pred jadrovým žiarením a ľahký betón funguje ako tepelnoizolačný materiál. Ďalšou výhodou betónu je schopnosť tlmiť vibrácie, znižovať prenos zvuku v budovách umiestnených v blízkosti zdrojov hluku ako sú cesty, železnice alebo letiská. Ak nejaké riziká existujú, sú to bezpečnostné riziká pri výrobe cementu a betónu, doprave betónu, betonáži a podobne.
Zdroj: Shutterstock
Odhalený, surový betón je čoraz častejšie využívaný aj v interiéri. Aký máte názor na jeho použitie v interiérovom dizajne?
Betón v exteriéri je nám dobre známy, preto sa stalo zaužívané aj slovné spojenie betónová džungľa. Betonáž schodiskovej dosky alebo podesty sú bežnou praxou aj v interiéri, čoraz viac sa však betón využíva v modernom interiéri a to súvisí s umením, architektúrou a dizajnom. Betón sa dá v tekutej fáze ľahko odlievať, vyfarbovať či tvarovať, a umožňuje realizovať umelecké dizajny stoličiek a stolíkov, svietidiel, umývadiel, betónových podhľadov a stien. Okrem hmotnosti a trvalej fixácie tieto predmety nepredstavujú žiadne riziko negatívneho vplyvu na zdravie.
Aké sú vaše obľúbené betónové stavby na svete? Nájde sa medzi nimi aspoň jedno dielo najväčšieho priaznivca betónu – architekta Le Corbusiera?
Le Corbusier nebol len architekt, bol aj dizajnér, maliar, urbanista, sochár a spisovateľ. Čo ale obdivujem u architektov, je ich umenie predstavivosti, tvorivosti a realizácia diel. Ja sám architekt nie som, takže sa v tejto oblasti až tak nevyznám, ale fascinuje ma napríklad Le Corbusierov kostol sv. Petra vo Firminy.
Posledné veľké dielo Le Corbousiera, navrhnutý kostol Sv. Petra vo Firminy bol dokončený až vorku 2006. Zdroj: Wikimedia Commons
Prof. Dr. Ing. Martin Tchingnabé Palou sa narodil v roku 1962 v Čade. Na Slovensku pôsobí ako Vedúci Oddelenia stavebných hmôt a konštrukcií Ústavu stavebníctva a architektúry SAV. Okrem toho prednáša na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, kde v roku 1995 obhájil titul PhD. v oblasti Anorganickej technológie a materiálov. V roku 2013 bol vymenovaný profesorom v Prahe. Venuje sa výskumu nových druhov betónu a cementu a alternatívnych palív.
Westend a Slovenská akadémia vied sa spolu každý mesiac vydávajú do boja so záplavou nových vedeckých objavov. Laickej verejnosti prinášajú cyklus interaktívnych prednášok SAVinci. Najnovšie a často ešte nepublikované informácie z rôznych oblastí prezentujú vedecké kapacity naprieč všetkými vednými odbormi. Westend je totiž domovom mnohých celosvetových spoločností, susedí tiež s najväčšou slovenskou vedeckou inštitúciou, preto je prirodzene predurčený na takúto spoluprácu.
