Lúka môže byť rozkvitnutá, zelená, plná života, ale aj liečivá. Ing. Jana Špulerová, PhD. z Ústavu krajinnej ekológie SAV hovorí, že lúka je okrem iného miestom, ktoré poskytuje mnohé úžitky pre spoločnosť, a na Slovensku nájdeme množstvo liečivých bylín, ktoré majú priaznivé účinky na rôzne ochorenia. Viac prezradí na ďalšej prednáške z cyklu SAVinci, ktorá sa uskutoční v stredu 26.5. na profile Westend Bratislava.
Keď idete do prírody a prídete na lúku, čo si na nej všímate ako prvé?
Či je druhovo bohatá – prírode blízka, alebo rekultivovaná, teda pôda sanovaná človekom. Pôvodné lúky boli druhovo pestré, v rekultivovaných lúkach dominujú väčšinou trávy, v podraste často ďatelinoviny, čo naznačuje, že to je rekultivovaná vysievaná lúka.
Čím sa lúky v prírode a v lesoch odlišujú napríklad od záhrad alebo parkov v meste?
Poloprírodné rozkvitnuté lúky, to je dokonalosť sama. Vznikli samovývojom, konkurenciou druhov. Pri trávnatých porastoch záhrad alebo parkov v meste je to podobné ako pri rekultivovaných lúkach, ich druhové zloženie do veľkej miery určuje a tvorí človek. Pokiaľ v istom období boli aj kvôli alergénnym účinkom peľov mnohých tráv preferované nízke pravidelne kosené trávniky, dnes nastupujú nové trendy. V parkoch a na voľných priestranstvách sa začína častejšie uplatňovať napríklad mozaikové kosenie (striedavé kosenie s ponechanými nekosenými pásmi), tvorba kvetnatých lúk (nekosené plochy s vysiatymi kvitnúcimi zmesami) alebo kvitnúcich záhonov (medonosné záhony v trávnikoch), ktoré podporujú biodiverzitu v meste a súčasne pozitívne prispievajú k adaptácii mestského prostredia na klimatické zmeny.
Ako vôbec vznikli lúky?
Na Slovensku, tak ako aj na väčšine územia strednej Európy, by bol bez činnosti človeka takmer všade les. Lúky vznikli z pasienkov a pasienky vznikli odstraňovaním lesov, keď človek začal chovať hospodárske zvieratá. Prirodzené bezlesné porasty by boli len v horách nad hornou hranicou lesa, alebo na podmáčaných stanovištiach ako sú slatiny a rašeliniská. Človek najprv pásol najmä na lesných čistinkách, pri presúvaní na nové plochy dobytok roznášal semená rastlín na srsti aj vo výkaloch, a tak vznikali úplne nové kombinácie rastlinných druhov na stále sa rozširujúcich pastvinách, ktoré dovtedy v prírode neboli. Niektoré druhy pochádzali z lesných čistín, iné z prirodzených bezlesných miest a pri vzájomnej konkurencii sa vytvorili špecifické zoskupenia rastlinných druhov, jedinečné pre každý typ stanovišťa. Niektoré lúky vznikli ako vedľajší produkt odlesňovania za účelom rozširovania ornej pôdy. Ak boli stanovištia nevhodné na ornú pôdu (boli plytké, mali kamenité, podmáčané pôdy a podobne), po opustení obhospodarovania ornej pôdy postupne zarástli bylinami.
Sú lúky významnou súčasťou ekosystému?
Lúky môžu slúžiť ako biotopy pre rozmnožovanie a reprodukciu rastlín a živočíchov, pri migrácii alebo rozširovaní sa v krajine (rozptyľovanie semien hmyzom, vtákmi a inými zvieratami), biotopy pre opeľovačov a rôzne druhy iného hmyzu a bezstavovcov (koníky, svrčky, pavúky). Sú to miesta na odpočinok, získavanie potravy, na úkryt, reguláciu škodcov, a podobne. Význam lúk v krajine nie je len biotický pre ochranu živej prírody, ale mnohonásobný. V krajine plnia mnohé funkcie a úžitky, ktoré sú potrebné pre ľudskú spoločnosť a označujú sa termínom ekosystémové služby. Produkčné ekosystémové služby poskytujú produkciu biomasy, medicínske zdroje ako liečivé rastliny alebo dekoračné predmety. Regulačné ekosystémové služby sa podieľajú na kolobehu živín, regulácii klímy, vodných zdrojov i pôdotvorných procesoch. Pod kultúrnymi ekosystémovými službami si môžeme predstaviť lúky ako miesto na rekreáciu, kultúrne a umelecké hodnoty, ktoré poskytujú ako inšpiráciu pre umenie, folklór a iné.
Aké liečivé rastliny môžeme nájsť na slovenských lúkach, a aké účinky majú?
Je ich mnoho, medzi najznámejšie patrí napríklad Púpava lekárska, ktorej kvety sa zbierajú na jar a možno z nich pripraviť sirup, med, listy možno pridávať do jarných šalátov a liečivý je aj koreň, ktorý ma protikarcinogénne účinky. Ten je najlepšie zbierať v jeseni. Ďalšia liečivá bylina, Ľubovník bodkovaný, má upokojujúce účinky a redukuje bolesť. Možno z neho tiež pripraviť olej, ktorý sa používa na rany, začervenania, popáleniny, vredy, tumory, reumatické kĺby, zapálené prsníky a iné kožné ochorenia. Používa sa tiež na zmiernenie citlivosti spálenej pokožky slnkom. Ľubovníkový olej sa podáva pri bolestiach brucha, kolike a pri zažívacích problémoch. Ako poslednú spomeniem prasličku roľnú, ktorá má močopudné účinky a priaznivo pôsobí pri obličkových kameňoch, infekciách močových ciest. Prospešná je aj pri liečbe prostaty, a kremík a kyselina kremičitá obsiahnutá v prasličke zvyšuje produkciu bielych krviniek čím posilňuje imunitný systém. Na slovenských lúkach je však liečivých bylín oveľa viac, ďalšie rada predstavím na prednáške.
Sú lúky dôležité aj pre včely a iný opeľovací hmyz?
Kvitnúce lúky ponúkajú výborné biotopy pre včely a opeľovací hmyz. Opeľovače majú kľúčovú službu pre poľnohospodárske ekosystémy a zachovanie biodiverzity, nakoľko na opeľovaní je závislých 70 percent našich plodín a z pohľadu produkcie ovocia a semenárstva sú významné pre viac ako 80 percent divorastúcich rastlín.
Je pre život na lúkach kľúčovým obdobím práve jar? Ak áno, prečo?
Ak si predstavím kvitnúcu lúku, tak skôr sa mi spája so začiatkom leta, keď je väčšina bylín v plnom kvete. Ak sa pozrieme na lúku ako biotop pre mnohé živočíchy, kľúčovým obdobím je práve jar, keď sa prebúdza celá príroda, lúky sa zmenia na sviežo zelené pláne, vykúkajú prví „potomkovia“ slniečka v podobe podbeľov, púpav, prvosienok alebo aj vzácnejších hlaváčikov jarných. Mnohé živočíchy sa prebúdzajú zo zimného spánku a prinášajú svoje mláďatá, zovšadiaľ počuť veselé štebotavé árie vtákov. Z tohto pohľadu je jar kľúčovým obdobím, plným života na lúkach, ale aj celkovo v prírode. Aj kvôli tomu, že lúky poskytujú úkrytové a potravinové biotopy pre mnohé druhy užitočného hmyzu, vtákov a stavovcov, sú vo významných vtáčích územiach stanovené podmienky kosenia, aby nedošlo k poškodeniu ich biotopov.
Ktorý park alebo zelená plocha v Bratislave najviac pripomína prírodnú lúku?
Medzi najkrajšie a z hľadiska prírodných hodnôt najvzácnejšie patria trávnaté stepi na Devínskej kobyle, kde prevládajú teplomilné druhy tráv a najkrajší kvitnúci aspekt vytvárajú práve na jar napríklad hlaváčiky, poniklece či vstavačovité druhy.
Čo môže aj bežný človek urobiť pre to, aby život na lúkach prekvital?
Mnohé lúky sú dnes ohrozené najmä opúšťaním a zarastaním. Z tohto pohľadu je dôležitá činnosť farmárov, aby pokračovali v lúčno-pasienkárskej tradícii, ktorú sem priniesli valasi pri osídľovaní podhorských a horských oblastí Slovenska. Na to nadväzuje aj nastavenie agroenvironmentálnej politiky, a z toho pohľadu je pozitívne, že už niekoľko rokov je úspešne implementované opatrenie na podporu druhovo bohatých lúk. Ak by chceli samotní farmári pomôcť, ako na bývalej intenzívne využívanej lúke vytvoriť druhovo bohatšiu kvitnúcu lúku, sú rôzne spôsoby pri obnove lúk, napríklad samozatrávňovanie, zatrávnenie komerčnými trávnymi a kvitnúcimi zmeskami, alebo prírode najbližším riešením je zatrávnenie semenom z okolia zatrávňovanej plochy (medze, lemové porasty okolo poľných ciest). Pri výseve druhovo bohatých lúk sa viacerí ekológovia zhodujú v tom, že nie je vhodné vysievať univerzálne trávne zmesi, vhodné na výsev od Tatier k Dunaju.
Ing. Jana Špulerová, PhD. pôsobí ako samostatná vedecká pracovníčka na Ústave krajinnej ekológie Slovenskej akadémie vied. Zaoberá sa krajinnou ekológiou, hodnotením biotopov pre krajinnoekologické plánovanie, biodiverzitou, historickými štruktúrami poľnohospodárskej krajiny, agroenvironmentálnou politikou, hodnotením ekosystémových služieb, biodiverzitou a ekosystémovými službami.
Westend a Slovenská akadémia vied sa spolu každý mesiac vydávajú do boja so záplavou nových vedeckých objavov. Laickej verejnosti prinášajú cyklus interaktívnych prednášok SAVinci. Najnovšie a často ešte nepublikované informácie z rôznych oblastí prezentujú vedecké kapacity naprieč všetkými vednými odbormi. Westend je totiž domovom mnohých celosvetových spoločností, susedí tiež s najväčšou slovenskou vedeckou inštitúciou, preto je prirodzene predurčený na takúto spoluprácu.
