Kamenosochár, rezbár a vyhľadávaný portrétista, ktorý počas viac ako 40-ročnej kariéry spolupracoval s architektmi, umelecky dotváral budovy, tvoril plakety, busty či náhrobné kamene – dokonca aj ten svoj. Jeho najznámejšie diela obchádzal na potulkách Bratislavou azda každý domáci či turista, no často si možno ani neuvedomil, že ide o výtvory jedného z najvýznamnejších bratislavských umelcov. Alojz Rigele sa na Bratislave podpísal mnohými zaujímavými a originálnymi dielami.
Socha Krista Spasiteľa, Lekáreň u Salvátora, Panská 35
Lekáreň u Salvátora sa nachádza na prízemí novorenesančného domu na Panskej ulici. Budovu s lekárňou dal postaviť v roku 1904 lekárnik Rudolf Adler a na jej fasáde je zrejme aj najznámejšia socha od Alojza Rigeleho zobrazujúca Krista Spasiteľa. Ústrednú postavu Spasiteľa nad prízemím vytvoril v čase, keď bol aktívnym žiakom viedenskej akadémie. Zaujímavosťou je, že do Viedne odchádzal na týždenné pobyty. V pondelok ráno odchádzal a v piatok po návrate sa so svojou vyvolenou stretával pod plynovou lampou na nároží za Dómom sv. Martina, v blízkosti lekárne u Salvátora.
Socha a fontána Dievča so srnkou, Hviezdoslavovo námestie
Súsošie Alojz Rigele navrhol aj rozpracoval, no po jeho smrti v roku 1940 zostalo nedokončené, až kým sa ho neskôr nepodujal dokončiť sochár Robert Kühmayer. Ako tému si Rigele vybral nemeckú ľudovú rozprávku z diela bratov Grimmovcov, v slovenskej verzii prerozprávanú ako Jelenček od Pavla Dobšinského. Aj keď súsošie je všeobecne známe ako Dievča so srnkou, každý po prečítaní rozprávky vie, že keď si sadne na lavičku do tieňa stromov na Hviezdoslavovom námestí, pozerá sa na dievča s jelenčekom. V rozprávke totiž brata dievčiny premení zlá macocha na malého jeleňa.
Reliéf Pázmaňa, Dóm sv. Martina
Tvorbe Alojza Rigeleho sa dlho venuje Zsolt Lehel, ktorý je aj autorom knihy o tomto výnimočnom všestrannom umelcovi. Rigele bol podľa neho majstrom plytkých reliéfov. Jedným z najlepších takýchto diel je reliéf Petra Pázmaňa, ktorý môžu návštevníci vidieť v Katedrále sv. Martina. Biskup Peter Pázmaň sa zaslúžil nielen o rozvoj Trnavy, ale aj Bratislavy, kde založil v roku 1626 napríklad Collegium Posoniense – dnes Gymnázium na Grösslingovej ulici. V roku 1618 v Bratislave taktiež korunoval Ferdinanda II. Habsburského. Reliéf pôvodne zdobil Modrý kostolík, no mesto ho prikázalo uschovať, aby ho nepostihol rovnaký osud ako sochu Márie Terézie. Legionármi rozbité súsošie poslúžilo ako zásoba mramoru pre Rigeleho.
Pamätník Štyri levy, ulica Francúzskych partizánov
Pamätník obetiam prvej svetovej vojny na Murmanskej výšine neďaleko Slavína vznikol zo žuly práve z podstavca sochy Márie Terézie. Rigele je autorom ležiacich levov na nárožiach pamätníka, v ktorého útrobách je uložená kovová schránka. V tej je okrem zakladacej listiny a spomienkových predmetov aj listina s oslavnou básňou na počesť padlých hrdinov. Architektom pamätníka je Franz Wimmer a odhalený bol v roku 1920. Murmanova výšina bola obľúbeným miestom maliarov, pretože poskytovala výhľad na Bratislavský hrad, Staré Mesto, lužné lesy aj Dunaj.
Rigeleho náhrobok, Ondrejský cintorín
Alojz Rigele umrel na rakovinu pečene, pochovali ho na Ondrejskom cintoríne pod náhrobkom, ktorý si sám navrhol.
