Anketa: Keď hrá Slovan, prispôsobia mu svoj kalendár. Čo znamená byť slovanistom?
Na prvé zápasy ich priviedli rodičia, starí rodičia či vlastné futbalové začiatky. Dnes si podľa Slovana plánujú kalendár a debaty z tribún preniesli aj pred kameru. Vladimír Denkóczy, Andrej Barczy a Jaroslav Straka z podcastu My Sme Slovan Bratislava v ankete približujú, čo pre nich znamená byť slovanistom, čím je ich fanúšikovská komunita výnimočná a prečo sa oplatí prísť na štadión skôr než tesne pred výkopom.
Ako ste sa stali fanúšikmi Slovana a na ktorý zážitok zo svojich fanúšikovských začiatkov dodnes spomínate?
Vladimír Denkóczy: Prišlo to prirodzene. Najprv som bol hokejový fanúšik, pretože otec ma brával na hokej. Tehelné pole som prvýkrát spoznal až vtedy, keď som sám začal hrávať futbal. Potom sa môj vzťah k Slovanu postupne formoval. Keď som už bol starší a rodičia ma pustili cestovať MHD, chodili sme na zápasy s chalanmi. Postupne som spoznával aj komunitu okolo futbalového Slovana.

Andrej Barczy: Hrával som za Slovan a chodil na športovú školu na Kalinčiakovej ulici, takže som na Tehelnom poli trávil každý deň. Najväčším zážitkom bolo podávať lopty na zápasoch takým legendám ako Peter Dubovský, Ján Timko či Ladislav Pecko.
Jaroslav Straka: Na Slovan som začal chodiť približne ako päťročný. Bývali sme v Trnave a dedko ma brával vlakom na staré Tehelné pole. Pamätám si, ako som s kofolou a keksíkom pozeral cez plot na hráčov. Keď sme sa presťahovali do Bratislavy, chodil som už na každý zápas s otcom alebo kamarátmi. Najväčšími zážitkami boli éra Petra Dubovského a federálny titul.
Čo pre vás znamená byť slovanistom? Patrí k tomu aj fandenie hokejovému Slovanu, alebo je vaše srdce najmä pri futbale?
Vlado: Beriem to ako prirodzenú súčasť života, takže sa nad tým ani veľmi nezamýšľam. Začne sa sezóna a môj kalendár sa riadi podľa rozpisu zápasov. To by vedela potvrdiť aj moja žena. A keďže ma otec najskôr brával na hokej, moje slovanistické začiatky patria práve jemu.
Andrej: Som hrdý, že môžem byť súčasťou najlepšieho slovenského klubu. Platí to aj pre hokejový Slovan a jeho novú éru. Belasé farby sú pre mňa rovnaké na futbalovom trávniku aj na hokejovom ľade.

Jaro: Som veľký slovanistický srdciar a dlhé roky som chodil aj na hokej. Pamätám si federálnu ligu aj KHL, no po návrate do slovenskej ligy mi už hokej neprinášal rovnaké emócie. Snívam o tom, že by Slovan mohol hrať českú ligu a robiť tam dobré meno slovenskému hokeju. Lákali by ma aj výjazdy do Prahy, Brna či Českých Budějovíc, pretože počas KHL bolo takých možností málo. S novou érou hokejového Slovana mám opäť väčšie očakávania. Sympatický mi je tréner Brad Tapper. Aj pri symbolickom výkope na Tehelnom poli bolo cítiť, že je srdciar a belasé farby preňho veľa znamenajú.
Čím je podľa vás fanúšikovská komunita Slovana výnimočná?
Vlado: Pre mňa to už nie je ani tak o tituloch, ale o tom, že medzi tých ľudí patrím a užívam si to. Keď ako Bratislavčan prídete niekam mimo mesta, niektorí vás hneď zaškatuľkujú. Nepotrebujú o vás nič vedieť, stačí im, odkiaľ ste. Mne to už neprekáža, som na to hrdý. A pri fandení som skôr stará škola. Chcem, aby atmosféra vznikala prirodzene medzi ľuďmi, nie aby mi tabuľa ukazovala, kedy mám tlieskať.
Andrej: Fanúšikovia Slovana sú najlepší na Slovensku. Sme jedna rodina.
Jaro: Je výnimočná tým, že fandí výnimočnému klubu, ktorý považujem za najlepší vo futbale aj v hokeji. Na Slovensku sa stretávame aj so závisťou a nepriazňou, no medzi sebou sa tešíme z toho, čo máme. Vážime si, že môžeme fandiť Slovanu a žiť v Bratislave.

Prečo ste sa rozhodli preniesť debaty z tribún do podcastu My Sme Slovan Bratislava a čo vám jeho tvorba priniesla?
Vlado: Televízia ma veľmi nebavila, tak som začal počúvať podcasty. Vždy, keď som hľadal niečo o futbale, skončil som pri českých. Buď tu nič podobné nebolo, alebo mi to môj algoritmus neponúkal. Napadlo mi, že takýto obsah na Slovensku chýba. Nebol za tým veľký plán a vôbec som nečakal, že nás bude počúvať toľko ľudí. Chcel som skôr vyslať signál: Haló, zobuďme sa, aj tu sa dá niečo také robiť.
Postupne sa ukázalo, že podcast dáva priestor aj fanúšikom, ktorí sa nemajú kde vyjadriť. Nerozprávame sa tam len sami za seba, čerpáme aj z názorov širšej komunity. Nejde nám o čísla, chceme, aby klub vedel, čo jeho fanúšikovia potrebujú. Ak chceme byť jedna rodina, musíme sa aj počúvať.
Pôvodne som sa pri tom chcel najmä zabávať. Predstavoval som si to ako debatu chlapov pri pive, lenže podcast postupne nabral vážnejšiu tvár. Prináša to aj zodpovednosť a niekedy si tie témy nosím v hlave celé dni. Máte chuť niečo povedať hneď, ale nahrávate až o dva dni, pretože všetci pracujeme. Aj moja žena vidí, že to vo mne zostáva.
Andrej: Pravidelne sme sa bavili o každom zápase a raz cestou z výjazdu v Banskej Bystrici Vlada napadlo nahrať naše debaty pre najbližších kamarátov. Ani sme netušili, aký dosah bude podcast mať. O to viac si vážime podporu našich poslucháčov.
Jaro: Keď sme začínali, ani nám nenapadlo, že to budeme robiť už štvrtý rok a získame si takú obľubu. Sledujú nás dokonca aj ľudia, ktorí Slovan nemajú radi a privítali by podobný podcast o svojom klube. Prinášame fanúšikovský pohľad, ktorý je iný než ten novinársky. Pre nás je to koníček a k fanúšikom máme prirodzene blízko.

Čo by ste povedali Bratislavčanovi, ktorý ešte nikdy nezažil zápas Slovana priamo na štadióne?
Vlado: Myslím si, že nový fanúšik potrebuje niekoho, kto ho do toho uvedie. Kamaráta, kolegu alebo suseda, ktorý ho vezme so sebou. Nestačí len prísť tesne pred výkopom, pozrieť si futbal a po záverečnom hvizde odísť. Človek potrebuje nasať aj život okolo štadióna a spoznať ľudí.
Ja chodím dve hodiny pred zápasom a niekedy je to lepšie ako samotný futbal. Stretnete známych, máte spoločné témy, dostanete sa aj k veciam mimo športu a zrazu zistíte, že niekam patríte. Práve to môže človeka pritiahnuť späť.
A poradil by som mu, nech tomu dá viac než jednu šancu. Nech príde prvýkrát, druhýkrát aj tretíkrát. Je to trochu ako pri dvorení, ani tam sa láska nemusí zrodiť hneď pri prvom stretnutí.
Andrej: Odporúčam prísť na Tehelko a zažiť atmosféru, akú nenájdete na žiadnom inom slovenskom štadióne. Som si istý, že potom budete chodiť pravidelne, pretože atmosféra Tehelného poľa je jedinečná.
Jaro: Takého človeka sa snažím rovno pozvať na zápas. Ak mám kamaráta, ktorý má aspoň trochu vzťah k športu, vyberiem stretnutie, ktoré by ho mohlo zaujať. Keď niekto z našej partie nevyužije permanentku, snažím sa ju ponúknuť ďalšiemu kamarátovi. Ideálne nech vezme aj deti, aby sme k fandeniu priviedli aj ich.