Debatovať s verejnosťou o urbanizme, architektúre a výstavbe v meste je dnes na Slovensku dôležitejšie než kedykoľvek predtým. Jedným z projektov, ktoré sa snažia vytvoriť kvalitnú kultúru okolo týchto tém a nastaviť vysokú latku v komunikácii developerov s verejnosťou je Nové Lido, ktoré JTRE predstavilo verejnosti na Dňoch architektúry a dizajnu 2018.
V rámci deviateho ročníka festivalu Dni architektúry a dizajnu sa vo štvrtok 31. mája na Primaciálnom námestí predstavilo JTRE so svojou víziou toho, ako by mohlo vyzerať nové centrum mesta po dobudovaní Nového Lida.
Projektový manažér Silvio Kičina spolu s urbanistom Igorom Markom a architektom Jurajom Benetinom ukázali, ako na projekte pracujú a čo nová štvrť prinesie Bratislave. Išlo o jednu z prvých verejných prezentácií projektu, na ktorej sa poslucháči dozvedeli viac o potenciáli tohto územia celomestského významu a mohli trojici odborníkov položiť svoje otázky.
„Pre Nové Lido je takéto otvorené fórum veľkým prínosom,” myslí si Silvio Kičina.
„Pre Nové Lido je takéto otvorené fórum veľkým prínosom,” myslí si Silvio Kičina. „Teším sa, že ľudia sa zaujímajú o rozvoj mesta a myslím si, že dopyt po takýchto verejných diskusiách bude stále väčší.” Otvorená diskusia o témach spojených s urbanizmom podľa neho pozitívne vplýva na kultúru mestotvorby, zlepšuje verejné povedomie o tom, kam sa mesto uberá a motivuje developerov ku kvalitnej a transparentnej práci.
„Hovoriť o rozvoji mesta je dôležité aj preto, že tým všetci prispievame svojím dielom či hlasom k tomu, aby sa nám v ňom žilo lepšie,” dodáva. Za častejšie debaty sa prihovára aj Juraj Benetin a ako príklad v tomto uvádza severské krajiny, ktorým diskusie o architektúre a urbanizme možno podľa neho naozaj závidieť.
Nový druh komunikácie
Zmiešané funkcie, zrevitalizovaná promenáda či veľké verejné priestory – v súvislosti s projektom Nové Lido si verejnosť mohla na prezentácii vypočuť, ako developer JTRE pracuje s územím, ako o ňom uvažuje a z akých princípov a východísk pri jeho tvorbe urbanisti vychádzajú.
Okrem základných téz v súvislosti s územím predstavil tím publiku aj benefity celomestského významu, ktoré realizácia projektu do Bratislavy prinesie – od slobodného pohybu peši, bicyklom či MHD cez zachovanie prírodnej kvality v rôznych typoch mestských parkov až po oživenie priameho kontaktu s riekou a správneho namiešania funkcií v štvrti.
Spôsobom, akým dnes komunikuje Nové Lido je v komunikácii podľa Benetina bezprecedentný.
Po prezentácii prebehla krátka diskusia, v ktorej ľudí zaujímalo najmä riešenie dopravy a parkovania v oblasti. To má byť postavené na pešej a cyklistickej mobilite, ale aj hromadnej doprave a možnosti podzemného parkovania s tým, že dopravy by malo smerom k stredu štvrte ubúdať.
„Z diskusie bol cítiť dopyt po kontexte – ľudia chcú poznať súvislosti, vedieť ako nový rozvoj mesta ovplyvní ich život a poznať plány urbanistov, developerov aj mestských inštitúcií,” hodnotí podujatie projektový manažér Nového Lida. Nároky na transparentnú komunikáciu nových projektov sú podľa neho u nás dnes pomerne vysoké a aktéri rozvoja mesta sa komunikovaniu svojho zámeru musia venovať.
Poslucháči sa dozvedeli viac o potenciáli územia a mohli trojici odborníkov položiť svoje otázky.
Podľa Juraja Benetina bola práve zlá komunikácia jedným z dôvodov, prečo sa na Slovensku od revolúcie napriek rozsiahlemu projektovaniu nevybudovalo veľa veľkých a koncepčných projektov ako je Nové Lido. To, čo sa vybudovalo, nebolo zas vôbec dobre odkomunikované s verejnosťou, tvrdí.
Spôsobom, akým dnes komunikuje Nové Lido je v podľa Benetina bezprecedentný. Za pravdu mu dáva aj Silvio Kičina, ktorý dopĺňa, že pre komunikáciu územia takéhoto významu a rozsahu nie je vypracovaná žiadna predloha či návod, takže pri Novom Lide ide o nový typ debaty o developerskom projekte.
„Robíme to s maximálnym nasadením a profesionalitou, ktorú do toho môžeme dať”, hovorí Igor Marko.
„Chceme hovoriť nielen o nejakých reguláciách, zákazoch, ale chceme hovoriť o tom, aké mesto je dobré mesto. To znamená ako namiešať koktejl dobrého mesta,” dopĺňa dvojicu Igor Marko. Z jeho pohľadu je komunikácia nevyhnutnou súčasťou kvalitného a dlhodobého procesu rozvoja mesta. „Robíme to s maximálnym nasadením a profesionalitou, ktorú do toho môžeme dať.”
Celkovo teda prezentáciu Nového Lida hodnotí jeho projektový manažér pozitívne: „Veľmi ma teší, že verejnosť o projekt javí taký záujem – je to pre nás všetkých ďalší zo signálov, že je čas pohnúť sa s rozvojom územia vpred,” uzatvára.
Otvorená diskusia o témach spojených s urbanizmom pozitívne vplýva na kultúru mestotvorby.
Svetové mená
Tohtoročný festival pritiahol do Bratislavy aj katalánsku architektu Beth Galí z barcelonského ateliéru BB+GG Architects, ktorá bude navrhovať aj novú podobu bratislavského nábrežia v rámci projektu Eurovea 2. Galí sa preslávila najmä koncepciou verejných priestorov v Barcelone 80-tych rokov, kde pracovala na tvorbe mesta otvoreného moru a plného promenád pre peších.
Vytvorila viaceré ikonické námestia, ulice, promenády a parky v Španielsku, Írsku, Holandsku a Nemecku. Na tohtoročnom festivale DAAD predstavila svoju filozofiu tvorby a portfólio projektov prepájajúcich mesto s vodnými plochami.
Beth Galí navrhne novú podobu bratislavského nábrežia v rámci projektu Eurovea 2.
Široký záber tém
Nové Lido a Beth Galí sa vynikajúco hodili to tohtoročného programu DAAD zameraného na verejný priestor a architektúru, ktorej prioritou je sociálny a verejný záujem. Návštevníci sa mohli zúčastniť aj prednášok a diskusií s hlavnou architektou Kodane Tinuo Saaby, s belgickým architektom Xaveerom De Geyterom z ateliéru XDGA, londýnskym architektom Jonathanom Sergisonom zo Sergison Bates architects, Walterom van Dijkom z NL Architects z Amsterdamu či Pietom Eckertom z E2A Architekten z Zürichu.
