Sad Janka Kráľa, Medická záhrada, Horský park. Staré „tradičné“ zelené miesta v Bratislave dopĺňajú moderné parky a záhrady, ktoré sú často súčasťou komplexných mestských štvrtí. Ich obyvatelia, ale aj zamestnanci firiem, ktoré tu sídlia, ocenia kúsok prírody priamo za dverami, kde môžu relaxovať a vychutnať si obed či kávu. Ako pristupovať k tvorbe mestských parkov?
Krajinný architekt Peter Pasečný z ateliéru 2ka sa podieľal na návrhoch moderných mestských parkov v Zuckermandli, na Račianskom mýte či v Panorama City. Právne posledný zmienený – Panorama Park, ktorý navrhoval spoločne s ateliérom GFI – poskytuje denne priestor na relax tisícom obyvateľov, zamestnancov a návštevníkom celej mestskej štvrte Eurovea City.
Po realizácii je dôležitá údržba
„Dobrý mestský park musí spĺňať viaceré funkcie. Mal by v ňom byť priestor na relax či hry pre deti a mládež, musí obsahovať diverzitu zelene, či už ide o pobytový trávnik, kvetinové záhony alebo stromy,“ vysvetľuje Peter Pasečný. „Zároveň v ňom musí byť mobiliár, ktorý ponúka miesta na sedenie na slnku, ale aj v tieni.“
Dôležité je aj osvetlenie, ktoré nielen umocňuje pocit bezpečia večer a v noci, ale môže tvoriť zaujímavý dizajnový prvok. Je jednoduchšie, keď sú povrchy na chodníkoch trvácne a ľahko udržiavateľné, keďže po nich každodenne prechádzajú stovky ľudí.
„Ďalším faktorom je vodný prvok, ktorý je prínosom nielen z estetického hľadiska, ale pozitívne vplýva aj na mikroklímu okolia,“ hovorí. Dobrý návrh a kvalitná realizácia parku však podľa neho nestačia. „Najdôležitejšia je najmä dôsledná údržba.“
Park medzi výškovými budovami
Panorama Park spĺňa všetky uvedené kritériá a každý deň ho využívajú nielen obyvatelia Panorama Towers, ale aj zamestnanci sídliaci v okolitých administratívnych budovách. Tower 115 bola donedávna najvyššou kancelárskou budovou v Bratislave a okolie v budúcnosti dotvorí aj prvý slovenský mrakodrap Eurovea Tower.
„Pri výškových budovách často nastáva problém s veternosťou, čo nepriaznivo ovplyvňuje pobyt v priestore,“ hovorí Peter Pasečný a poukazuje na dvanásť vetrolamov, ktoré sú umiestnené po celej dĺžke Tower 115. „Nielenže vizuálne spríjemňujú mierku okolitých budov, ale majú aj dôležitý funkčný význam.“
Najdlhšia konštrukcia tohto typu na Slovensku pochádza z dielne ateliéru GFI, ktorého architekti stoja za návrhmi a projektami celej zóny Eurovea City. Má 167 metrov a na budovu je uchytená nosnou oceľovou konštrukciou vo výške 15 metrov. Samotné vetrolamy sú vyrobené z bielej technickej textílie, ktorá má nízku hmotnosť, je veľmi pevná a odolná voči vode či poveternostným vplyvom. Tento typ látky je priamo určený na architektonické membránové stavby.
Potrebu vetrolamov preverila počítačová simulácia
Architekti ateliéru GFI pri navrhovaní administratívnych budov Landererova 12 či Pribinova 19 vedeli, že uzavretím priestoru a vplyvom severozápadných vetrov vznikne hrozba vytvárania veterných vírov.
Simulácia bez vetrolamov ukazuje hrozbu tvorby nepríjemných veterných vírov. Zdroj: GFI
Vysoké, samostatne stojace budovy tvoria pre vietor výraznejšiu prekážku ako nízke budovy. Pri náraze si vietor hľadá najjednoduchšiu cestu, ako prekážku prekonať. V prípade, že ju nedokáže jednoducho obtiecť po stranách, časť vetra stúpa po budove zvislo nahor, a časť naopak smerom nadol. Práve tento vietor odrazený smerom nadol spôsobuje nepohodu, v hraničných prípadoch môže byť dokonca pre chodcov nebezpečný.
„Pri projektovaní parku sme v spolupráci s firmou Simulácie Budov preverili veterné podmienky pomocou počítačovej simulácie,“ vysvetľuje kreatívny riaditeľ GFI Ján Ťupek. „Preukázali veternú nepohodu v jeho priestore, preto sme pristúpili k umiestneniu vetrolamov. Vďaka nim sa podarilo klesajúci vietor odraziť od fasády objektu v dostatočnej výške na to, aby veterné víry nevznikali,“ dodáva.
Vetrolamy odrážajú vietor od fasády tak, že vzdušný prúd sa po odrazení od budovy T115 „vracia“ naspäť ponad budovu Pribinova 19. Zdroj: GFI
Atmosférický prvok parku
Pri vetrolamoch je najdôležitejšia funkčnosť, navyše príjemným nasvietením bielej plochy membrán dosiahli architekti atmosférický dizajn, ktorý dotvára identitu parku. Vďaka pevnej a odolnej konštrukcii vetrolamov sa Panorama Park stal obľúbenou lokalitou nielen ľudí, ktorí pracujú či žijú v jeho blízkosti.
Lavičky sú rozmiestnené tak, aby si návštevníci mohli vychutnávať pohľad na kvetinové záhony. Počas horúcich letných dní spríjemní posedenie fontána aj tiene stromov. Trávnaté kopčeky ponúkajú obľúbenú atrakciu pre deti, ale aj možnosť nájsť si izolovanejšie miesto na posedenie.
„Vždy, keď som v okolí parku, zastavím sa v ňom. Na ihrisku sú deti, na lavičkách sedia ľudia, mamičky sa prechádzajú s kočíkmi,“ hovorí Peter Pasečný. „Myslím si, že park naplnil svoj cieľ,“ uzatvára.
