Prečo má potenciál rozvíjať okraje

Rozvoj okrajových častí Bratislavy je prejavom jej zmysluplného rastu. Zistite, ako pomôže mestu

Limity mesta, či už geografické, dopravné, alebo sociálne, nám poskytujú jasný obraz o oblastiach, kde treba vynaložiť úsilie na zlepšenie alebo transformáciu. V prípade Bratislavy je jedným z krokov jej zmysluplného rastu rozvoj okrajových častí mesta

Pri pohľade na geografické a historické východiská Bratislavy, ktoré predurčili jej súčasnú podobu, má Bratislava prirodzené predpoklady na polycentrický rozvoj. Mesto rástlo spájaním menších obcí na svojom okraji, ktoré však neboli dostatočne prepojené so zvyškom mesta a ani medzi sebou navzájom.

Do územia mesta sa navyše vnárajú Malé Karpaty, Devínska Kobyla, Dunaj a lužné lesy, v dôsledku čoho sa mesto skôr rozrastá do dĺžky, než aby sa zahusťovalo. Hustota osídlenia v Bratislave je nerovnomerná a v niektorých častiach dokonca pripomína lazy. Mesto sa pre svoju plošnú rozťahanosť a z nej prameniacu nízku hustotu zaľudnenia rozvíja nekompaktne.

Polycentrizmus, teda rozvoj mesta vo viacerých lokalitách súčasne a budovanie lokálnych centier, sa tak Bratislave prirodzene ponúka ako riešenie pri plánovaní budúceho rozvoja mesta, ktoré zohľadňuje jej jedinečnú polohu a históriu.

Rozvoj je potrebný na celej ploche mesta

Bratislava potrebuje rásť. Podľa jednej z prognóz vývoja populácie by mohla do roku 2050 narásť o vyše 85-tisíc ľudí, čo je o niečo viac než jeden celý Ružinov. Pokiaľ noví obyvatelia a obyvateľky nenájdu dostatok cenovo dostupného bývania v meste, usadia sa za jeho hranicami v predmestiach, do ktorých sa za posledných tridsať rokov prisťahovalo takmer 90-tisíc ľudí.

Významná časť ľudí z predmestí by pritom mohla bývať v meste, ak by im ponúklo dostupnú a pestrú ponuku bývania a vybavenosti. Okrem centra a jeho okolia by sme preto nemali zanedbávať ani kvalitný rozvoj okrajov mesta, kde žije podstatná časť obyvateľov a obyvateliek Bratislavy.

Polycentrická Bratislava s lokálnymi centrami môže vznikať na viacerých miestach, keď paralelne rozvíjame jej okraje, transformujeme nevyužívané zanedbané miesta a dopĺňame už existujúcu štruktúru.

Od roku 1990 do roku 2021 pribudlo za hranicami mesta približne 82-tisíc obyvateľov. Zdroj: Kniha Rozumne rastúce mesto, Compass Architekti

Obmedzenie suburbanizácie znamená viac financií pre mesto

Čoraz viac ľudí sa sťahuje do okolia Bratislavy najmä pre nedostatok bývania v meste, ktoré je pre mnohých drahé a nedostupné. Mesto tak prichádza o príjmy z daní a narastá tlak na dopravu, keďže ľudia žijúci na predmestiach sú pre absenciu iných foriem dopravy často závislí od áut, ktoré preťažujú mestské cesty bez toho, aby prispievali na ich údržbu.

Priestory na rozvoj dostupného bývania s vybudovanou mestskou infraštruktúrou sa pritom dajú nájsť aj priamo v Bratislave. Okrem brownfieldov či oblastí vo vnútornom meste sa otvára priestor na vznik celých nových susedstiev aj na okrajoch mesta. Príkladom je transformácia lokality starého letiska vo Vajnoroch, rozvojová zóna v Záhorskej Bystrici alebo aj existujúca štvrť Slnečnice na okraji Petržalky.

Rôznorodé časti mesta prispievajú k jeho identite

Rozvoj okrajových častí mesta môže Bratislave priniesť rôznorodosť, v ktorej sa nájdu rozličné typy obyvateľov a obyvateliek. Navyše cieľom polycentrizmu nemá byť roztrieštené mesto bez jednotnej identity. Práve naopak, podporovaním rozmanitého charakteru jednotlivých mestských častí a susedstiev môžeme túto identitu budovať ako pestrú skladačku.

Polycentrická mestská identita ponúka okrem jadra, kde sa stretáva celé mesto, možnosť plnohodnotne fungovať aj v rámci lokálnych centier s vlastným charakterom. Posilňuje sa tým väzba obyvateľov a obyvateliek nielen na samotné mesto, ale aj na konkrétnu časť, v ktorej žijú.

Príkladom je okrajová mestská časť Vajnory. Jej obyvatelia a obyvateľky ju často nazývajú „Dedina v meste“, slogan sa objavuje aj na webstránke mestskej časti. Z celomestského pohľadu sa to môže javiť ako izolujúce, pri polycentrickom pohľade to však dáva zmysel. Podporujeme identitu Vajnôr ako dediny a zároveň budujeme jej vzťah a prepojenie s mestom. Akceptovanie faktu, že Bratislava má pestrú štruktúru a mnoho tvárí, nás môže paradoxne priviesť k silnejšej mestskej integrácii.

Malomestská mierka zástavby vytvorí prirodzený prechod medzi vidieckymi Vajnormi a 15-minútovou mestskou štvrťou. Zdroj: JTRE

Rozvoj okrajových častí zlepší infraštruktúru celej Bratislavy

Dlhé desaťročia sa Bratislava rozvíjala najmä v centre, na okrajoch sa budovali sídliská, no bez premyslenej infraštruktúry, na čo doplácame doteraz. Plánovaný rozvoj okrajových štvrtí počíta s viacerými riešeniami, ktoré by udržali obyvateľstvo v rámci hraníc mesta. Ráta sa s budovaním služieb, za ktorými sa nebude musieť dochádzať do mesta, ale plánujú sa aj mnohé kroky na zlepšenie dopravnej situácie.

V 21. storočí sa v Bratislave stal symbolom ideálneho bývania rodinný dom na predmestí s dvoma autami. Mesto sa rozrástlo smerom von a začali vznikať rozsiahle predmestia, kde však chýbali služby a infraštruktúra na každodenný život. Z dôvodu riedkej zástavby a ekonomickej závislosti od Bratislavy sú obyvatelia predmestí aj dnes nútení všade cestovať autom.

Automobilová doprava je pritom jedným z najväčších problémov mesta. Zaberá viac miesta a prepraví menej ľudí. V najbližších rokoch bude preto potrebné vytvárať priestor pre alternatívne typy dopravy. V rámci verejnej dopravy sa kladie dôraz najmä na rozširovanie električkových tratí a vytváranie nových staníc pre prímestské vlaky (TIOP-ov), ktoré lepšie prepoja železnicu s MHD a zvýšia jej význam.

Kľúčové je aj budovanie dostupnej infraštruktúry pre peších i cyklistov a pohodlné napojenie na hromadnú dopravu. Nekonečné autokolóny obyvateľov z predmestí by mohla zmierniť práve posilnená železničná doprava, ktorá tiež dokáže dopraviť obyvateľov a obyvateľky Bratislavy z jedného konca mesta na druhý.

Vybavené štvrte na okraji mesta majú aj ekologický význam

Život na predmestí, často v samostatných domoch, znamená vyššiu spotrebu energie na vykurovanie a ďalšie potreby. Ich obyvatelia a obyvateľky musia denne prekonávať veľké vzdialenosti autom, čím zvyšujú emisie. Infraštruktúra, ako cesty či kanalizácia, obsluhuje riedko osídlené oblasti, čo vedie k neefektívnemu využívaniu zdrojov.

Naopak, ľudia bývajúci v kompaktných štvrtiach v spoločnom bytovom dome s ďalšími rodinami spotrebúvajú menej energie na vykurovanie a majú lepší prístup k verejnej doprave a službám, čím výrazne znižujú svoju uhlíkovú stopu. Nižšie náklady na výstavbu a údržbu infraštruktúry v husto zastavaných oblastiach zároveň vytvárajú podmienky pre finančne dostupnejšie bývanie a nižšie náklady na správu.

Slnečnice – príklad lokálneho centra na okraji Bratislavy

Zdroj: Cresco Real Estate

Od roku 2007 sa na južnom konci Petržalky medzi dunajskou hrádzou a lužným lesom postupne rozvíja nové lokálne centrum Bratislavy. Ide o najväčšiu novopostavenú rezidenčnú štvrť na Slovensku, ktorá sa stala domovom pre viac ako 8000 ľudí, no po jej dokončení ich tu môže bývať až 20-tisíc. Štvrť Slnečnice bola od začiatku postavená na myšlienke rovnováhy medzi životom v meste a prírode a na lokálnosti, vďaka čomu sa stáva plnohodnotnou štvrťou krátkych vzdialeností, kde okrem bývania nájdeme na jednom mieste oddych, zážitky, prácu aj služby.

Slnečnice sú už teraz príkladom toho, ako môže fungovať funkčná verejná doprava, z ktorej benefituje celé mesto. Obyvateľ či obyvateľka štvrte môže vyraziť z domu pešo alebo na bicykli po chodníku so segregovanou cyklotrasou k zastávke električky, zaparkovať bicykel v stojisku a byť do desiatich minút električkou v centre. Doprava električkou do centra bude rýchlejšia ako cesta autom a jej využívaním sa odbremení cestná doprava, čo je zásadné pre dobre fungujúcu štvrť. S električkou preto ráta aj plánovaná transformácia územia starého letiska vo Vajnoroch.

Zhrnutie: Zdravý rast mesta sa deje na jeho okrajoch

Rozvoj okrajových častí Bratislavy je teda kľúčový pre jej zdravý rast. Obmedzuje suburbanizáciu tým, že ponúka cenovo dostupnjšie bývanie a vybavenosť v rámci hraníc mesta. Tento polycentrický prístup zlepšuje mestskú identitu a posilňuje vzťah obyvateľov ku konkrétnym štvrtiam, ktoré sú bohaté na rôznorodé služby a priestory. Zároveň cielený rozvoj okrajov umožňuje budovanie kvalitnej a udržateľnej infraštruktúry (napr. električkových tratí a TIOP-ov), čím sa znižuje závislosť od áut a ekologická stopa mesta. V konečnom dôsledku to Bratislave prináša väčšie finančné príjmy a vytvára podmienky pre finančne dostupnejšie bývanie pre všetkých obyvateľov.