Sedemnásť rokov s Bielou nocou. Zuzana Pacáková: Sme ako tajní agenti v meste

Kým si návštevníci užívajú umenie a atmosféru v uliciach, v zákulisí beží nepretržitá kontrola techniky, bezpečnosti, dopravy či samotných inštalácií. K tomu sa pridávajú nočné testovania, hľadanie kompromisov aj krízové situácie, ktoré by scenárista vymýšľal len ťažko. Zakladateľka a umelecká riaditeľka Bielej noci Zuzana Pacáková v rozhovore približuje, ako vníma jednotlivé diela, čo všetko zostáva návštevníkom skryté a aká obava ju ani po sedemnástich rokoch neopustila.

Čo pre vás osobne znamená Biela noc po všetkých tých rokoch, počas ktorých ju tvoríte?

Biela noc sa za tie roky stala prirodzenou súčasťou môjho života. Sedemnásť rokov nad ňou rozmýšľam, vymýšľam ju a tvorím. Jej existencia je prirodzene prepojená s tou mojou. Asi nie je deň, keď by som ju neriešila.

Keď sa počas Bielej noci večer prejdete Bratislavou a vidíte tisíce ľudí pri umeleckých dielach, čo v tej chvíli vidíte vy, čo bežný návštevník nevidí?

V prvom rade je to moment, pre ktorý to všetci robíme. Mesto ožije a zaplní sa ľuďmi, ktorí prídu za umením, stretnutiami a atmosférou. Zároveň však kontrolujeme približne 30 až 40 diel, od živých predstavení cez objekty až po projekcie, a pri každom sledujeme iné detaily. Niekde riešime techniku či bezpečnosť, inde dokonca aj to, či sú vypnuté mestské lampy, ktoré by mohli svetelne ovplyvniť inštaláciu. Celý tím má vysielačky, takže sme takí tajní agenti v meste, ktorí sledujú každú podozrivú vec a snažia sa predvídať problémy. Najviac si však užívam nedeľu, keď je väčší pokoj a môžem počúvať rozhovory návštevníkov. Za sedemnásť rokov sa veľmi posunuli. Už nejde iba o to, čo sa komu páčilo, ale aj o emócie, spomienky a otázky, ktoré v nich jednotlivé diela otvorili.

Divák príde večer do mesta a vidí svetlá, inštalácie, umelcov a atmosféru. Čo všetko sa však musí odohrať v zákulisí, aby tento jeden večer vôbec vznikol?

Biela noc vzniká počas celého roka. Najskôr vyberáme diela a lokality, ktoré musia spĺňať množstvo technických aj bezpečnostných podmienok, od veľkosti a nosnosti až po ukotvenie či svetelný smog. Potom prichádza logistika, stavba a hľadanie ľudí s rôznymi profesiami, od technikov, riggerov, elektrikárov, stolárov, programátorov až po kreatívcov. Teraz napríklad v Košiciach zháňam šéfkuchára pre jeden live mapping. Niektoré inštalácie vznikajú priamo na mieste päť až sedem dní a ďalšie môžeme testovať iba v noci, keď je úplná tma. Popritom riešime medzinárodnú prepravu, poistenie, kurátorské texty, grafiku, granty aj partnerov. Je za tým naozaj veľmi veľa práce.

Koľko ľudskej diplomacie sa skrýva za organizovaním Bielej noci pri komunikácii s umelcami, mestom, úradmi, partnermi či majiteľmi priestorov?

Nespočetne veľa. Každý sa na festival pozerá zo svojho uhla a prináša vlastné predstavy, obavy či požiadavky. Umelec chce niečo iné ako majiteľ priestoru, partner alebo mesto a my medzi nimi musíme nájsť kompromis. Riešime povolenia, vjazdy áut, stavbu diel, špecifiká jednotlivých lokalít aj rozpočet. Niekedy sa miesto pre jednu inštaláciu zmení aj štyrikrát a stalo sa už, že sme dielo napokon museli zrušiť. Biela noc je špecifická práve tým, že nevzniká v uzavretom areáli, ale priamo v centre mesta a musí fungovať v jeho bežnom rytme.

Zažili ste počas príprav moment, keď sa niečo pokazilo tak, že ste si povedali, že toto už nezachránite? A ako sa to nakoniec skončilo?

Takých situácií bolo veľa. Stalo sa, že si umelec pomýlil termín a tesne pred festivalom nám oznámil, že má iný program, inokedy niekto ochorel alebo sa rozkopala ulica, kde sme mali mať dielo. Raz sme dokonca tri dni pred festivalom zistili, že vybraná lokalita bola medzitým zbúraná, takže sme museli narýchlo meniť celú performanciu. Pri inej inštalácii sa zase narušila statika domu a začal praskať strop. Zažili sme aj dielo, ktoré päť hodín pred otvorením vyskratovalo. Bol to mrak s približne tisíckou žiaroviek a s elektrikármi sme museli hľadať, ktorá z nich spôsobuje problém. Inokedy zostalo dielo zablokované na colnici v prístave a nestihlo prísť načas. Od septembra do polovice októbra je to preto istá forma každodenného krízového manažmentu. Jeden problém často ovplyvní ďalšie štyri veci a zrazu riešite niekoľko situácií naraz. Je to taká zážitková produkcia.

Biela noc sa odohráva priamo v uliciach Bratislavy, preto si ju mnohí automaticky spájajú s mestom. Čo všetko však stojí za jej fungovaním aj po finančnej stránke?

Bielu noc pripravuje občianske združenie, mesto je naším partnerom, nie organizátorom. Ľudia si to často neuvedomujú práve preto, že festival sa odohráva vo verejnom priestore. Ulice, parky či nádvoria však nemôžeme spoplatniť a symbolické vstupné máme iba do interiérov. Aj preto je pre nás dôležitý BN PASS, ktorým nás môžu návštevníci podporiť aj vtedy, keď si vyberú iba diela vonku. Festival je finančne veľmi náročný a dlhodobo poddimenzovaný, preto je takáto podpora pre nás dôležitá.

Keď sa vám dostanú na stôl desiatky či stovky umeleckých návrhov, podľa čoho spoznáte, že práve toto dielo patrí na Bielu noc?

Je to dlhý proces. Niekedy sa určité dielo dostane do programu až o tri roky, inokedy príde na poslednú chvíľu a zapadne doň okamžite. Vždy sa snažím vytvoriť správny mix žánrov, mierky, atmosfér aj tém. Potrebujeme monumentálne inštalácie, ktoré ohúria, ale aj intímnejšie práce, ktoré komunikujú možno iba s jedným návštevníkom. Biela noc má ukázať pestrosť tvorby aj samotného mesta a zároveň myslieť na veľmi rôznorodé publikum, od detí po seniorov. Výsledkom má byť výbuch slobody, farieb, zážitkov, veľkostí a tvarov, akási sonda do toho, čo všetko môže byť umením a čo dokáže v človeku otvoriť.

Stalo sa vám niekedy, že ste si pri nejakom diele povedali, že je fantastické, ale Bratislava naň ešte nie je pripravená?

Veľa diel musíme odmietnuť pre rozpočet alebo priestorové možnosti. Zahraniční umelci často potrebujú obrovské haly, no tie v Bratislave buď chýbajú, alebo postupne zanikajú. Nemáme veľkú Kunsthalle ani dostatočne štedrý priestor, kde by sme mohli pracovať s mierkou, na akú sú tvorcovia v iných metropolách zvyknutí. Košice majú podľa mňa momentálne viac kultúrnych priestorov ako Bratislava. Limitom môže byť aj technologická či koncepčná náročnosť niektorých diel. Každý rok si však dovolíme aj zopár divočín, pri ktorých viem, že nemusia osloviť väčšinu návštevníkov. 

Čo je pre vás pri diele dôležitejšie, aby človek na mieste povedal wow, alebo aby mu zostalo v hlave ešte na druhý deň?

Vizuálne pôsobivý efekt pre mňa osobne nie je najdôležitejší, festival ho však potrebuje. Človeka, ktorý bežne do galérie nechodí, môže práve výrazné dielo pritiahnuť do mesta a následne sa dostane aj k náročnejším témam, ktoré na prvý pohľad nemusia byť atraktívne. Každý rok pracujeme napríklad s témami ako klimatická kríza, verejný priestor, diskriminácia či homofóbia. Dôležité je, aby umenie vyvolalo emóciu, a tá vôbec nemusí byť pozitívna. Môže priniesť smútok, hnev alebo vnútorný nepokoj, ktorý človeka prinúti premýšľať a pozrieť sa na vec z iného uhla.

Keď sa po mesiacoch príprav Biela noc konečne začne, dokážete si ju ešte vôbec užiť ako návštevníčka, alebo už všade vidíte káble, povolenia, harmonogramy a veci, ktoré môžu každú chvíľu zlyhať?

Najviac si Bielu noc dokážem užiť v nedeľu, keď sú prípadné problémy vyriešené, všetko je zabehnuté a v meste je menej ľudí. Druhý taký moment prichádza až neskôr, keď si pozerám fotografie, videá a dronové zábery. Vtedy mi naplno dochádza, čo všetko sa udialo.

Čo je najväčšia nočná mora človeka, ktorý zastrešuje Bielu noc?

Najväčšou obavou stále zostáva, že neprídu ľudia. Potom, samozrejme, riešime aj to, či všetko prebehne hladko a podarí sa nám jednotlivé diela zrealizovať podľa predstáv.

A čo je naopak moment, pri ktorom si každý rok poviete, že všetka tá práca za to stála?

Keď sa diela fyzicky zhmotnia v meste a ulice sa následne zaplnia ľuďmi. Vtedy si poviem, že všetko je tak, ako má byť a že to má zmysel. Najkrajší je pohľad na mesto plné zvedavých návštevníkov, ktorí sa medzi sebou rozprávajú o umení.

O Bielej noci

Biela noc je najväčší a najnavštevovanejší festival súčasného umenia na Slovensku. V roku 2026 vstupuje do svojho 17. ročníka. Bratislava zažije Bielu noc od 2. do 4. októbra, Košice od 9. do 11. októbra a podujatie zavíta aj do Banskej Štiavnice, kde sa uskutoční 12. septembra. Festival prináša súčasné umenie priamo do ulíc, verejných priestorov aj netradičných lokalít.