Záhradkárska sezóna sa blíži ku koncu a pestovatelia majú plné ruky práce so zberom posledných plodín. V Bratislave záhradkárčenie nie je iba doménou majiteľov rodinných domov, čoraz populárnejšie je aj medzi obyvateľmi panelákov. Takto vytvorené susedské komunity si vzájomne pomáhajú a ich spolupráca často presiahne spoločné okopávanie a pestovanie. Komunitnému záhradkárčeniu sa venuje ďalší diel zo série Spokojný život v meste.
Komunitné záhrady v Bratislave sa nachádzajú v parkoch, areáloch škôl, ale na niektoré natrafia okoloidúci len tak, medzi panelákmi. Je to aj prípad Komunitnej záhrady v Starom háji, známej aj ako KoZa v Háji, ktorú zakladatelia umiestnili medzi bytové domy na Hrobákovej ulici v Petržalke.
Hrdí sú aj susedia
„Predtým, ako sme začali s našim projektom, sa tu nachádzalo zarastené torzo detského ihriska. V roku 2019 sme získali všetky povolenia, upravili terén a skúšali pestovať prvé plodiny. Tento rok máme za sebou prvú plnohodnotnú sezónu,“ približuje založenie komunitnej záhrady jej spoluzakladateľka Zuzana Kubíková Michalidesová.
Záhrada KoZa v Háji je rozdelená na vyvýšené záhony, ktoré si podelilo 16 rodín participujúcich na projekte. Ďalej sa tu nachádza spoločná časť s rôznymi plodinami a bylinkovou špirálou, kompostovisko a mobiliár záhrady, ktorý tvoria lavičky a vstup s maskotom – drevenou kozou. Celý areál sa nachádza na pozemkoch mesta a mestskej časti, a nie je oplotený.
Maskot víta návštevníkov pri vstupe do záhrady.
„Spočiatku sme sa obávali, že to bude horšie, ale nakoniec sme sa nestretli s vážnejšími prejavmi vandalizmu ani krádeží. Niekedy si zbierajú úrodu ľudia, ktorí sa o záhradu nestarajú, tí však po upozornení väčšinou odídu,“ hovorí Zuzana Kubíková Michalidesová. „Stretávame sa najmä s pozitívnymi reakciami.“
Pred štartom projektu bolo potrebné zozbierať súhlas nadpolovičnej väčšiny obyvateľov okolitých panelákov, s tým však podľa spoluzakladateľky nebol problém. V susednom paneláku im dokonca poskytli bývalú „motorkáreň“ ako technickú miestnosť a náraďovňu. „Aj nečlenovia z okolitých bytoviek sú hrdí na to, že majú pod oknami takúto záhradu, je na pohľad utešená a prístupná všetkým, teda aj im. Získali sme si vďaka tomu ich dôveru,“ dodáva.
Zuzana Kubíková Michalidesová, spoluzakladateľka Komunitnej záhrady KoZa v Háji.
V rámci komunity záhradkárov v Petržalke sa tvoria aj vzťahy, ktoré prerastú hranice spoločných záhonov. „Stretávame sa takmer denne, niekedy aj mimo záhradky. Za tie dva roky sa utužili a vybudovali ozaj priateľské vzťahy, veľa rodín sa tu spoznalo, deti sa sem spolu chodia hrať, privedú nových kamarátov, tí zas svojich rodičov. Aj keď sme kapacitne plní, čo sa pestovania týka, nájdu sa príležitosti, ako sa zapojiť. Ponúkli sme niektorým možnosť kompostovať, alebo im napríklad posúvame nadbytok úrody. Záujem stále rastie,“ hodnotí Zuzana Kubíková Michalidesová.
Záhrada aj voľnočasový priestor
Úplne iný príbeh má za sebou Komunitná záhrada Ostredky na rovnomennom sídlisku v bratislavskom Ružinove. Na rozdiel od KoZy v Háji nevznikla prirodzenou aktivitou skupinky, ktorá hľadala priestor pre kompostovanie, ale ako projekt, ktorého cieľom bolo revitalizovať staré a zanedbané volejbalové ihriská v areáli Strednej športovej školy na Ostredkovej 10.
V Komunitnej záhrade Ostredky trávia čas deti, dospelí aj dôchodcovia.
„Keď som sa sem prisťahoval, obchádzal som toto miesto každý deň. Videl som v ňom príležitosť obohatiť verejný priestor a prispieť k zlepšovaniu okolia, v ktorom bývam,“ vysvetľuje iniciátor a zakladateľ komunitnej záhrady Ostredky Ladislav Dudor. „V tom čase som sledoval aktivity OZ Vnútroblok, ktoré zakladalo komunitné záhrady na Sasinkovej či Pionierskej ulici. Usúdil som, že tento priestor by bol na takýto projekt ideálny.“
„Naše úvodné plány počítali s kapacitou približne 22 rodín, zhodou okolností sme nakoniec získali až 66 záhonov, pričom každý obhospodaruje jedna rodina. Dokopy tu teda máme okolo 180 pestovateľov,“ hovorí. „Okrem toho sa tu nachádza spoločný skleník, kompost či včelí úľ.“
Počas rozhovoru sedia pri neďalekých stoloch rodiny s deťmi, ktoré sa hrajú na provizórnom ihrisku. V areáli sú lehátka, pódium či plátno na premietanie. Nejde teda iba o záhradu, ale o komunitný priestor pre členov a ich priateľov, ktorí si sem chodia posedieť, organizujú pikniky a grilovačky aj pre tých, ktorí nie sú súčasťou záhradkárskej komunity.
Ladislav Dudor, zakladateľ Komunitnej záhrady Ostredky.
„Pred tromi rokmi sme boli cudzí ľudia, dnes sem chodia deti zosobášených párov, ktoré sem prišli ešte ako bezdetní, maximálne zasnúbení. Práve na tých deťoch vidno, ako dlho už záhrada funguje,“ konštatuje Ladislav Dudor s úsmevom.
Súčinné mestské časti aj magistrát
Obaja zakladatelia si pochvaľujú prístup kompetentných počas procesu vybavovania povolení a podpory potrebných pre založenie komunitnej záhrady. Hoci byrokratické zaťaženie je značné a nejde o jednoduchý proces, zamestnanci mesta či mestských častí prínos projektov ocenili a pomohli pri jeho realizácii.
„Založenie komunitnej záhrady je proces, počas ktorého sa človek nenaučí veľa iba o záhradkárčení či pestovaní plodín. Ja som si prešiel prezentáciou projektu pred obyvateľmi sídliska vrátane starostu mestskej časti, snažím sa manažovať členov, organizovať každodenný chod záhrady. Keď som záhradu začal riešiť, býval som na Ostredkoch necelé dva roky a nikoho som nepoznal. Dnes tu máme jednu z najväčších komunitných záhrad v Bratislave a získal som vďaka nej množstvo nových priateľov,“ konštatuje Ladislav Dudor.
Zároveň oceňuje prístup školy, v ktorej areáli sa záhrada nachádza, ako aj mestskej časti, prostredníctvom ktorej získali finančný grant. Nápad sa zrodil v roku 2016 a jeho príprava a realizácia trvala približne rok. „V roku 2017 sme aj vďaka ich podpore absolvovali našu prvú plnohodnotnú záhradkársku sezónu,“ dodáva.
Pozitívny a proaktívny prístup bol dôležitý aj v Petržalke, kde záhrada vznikla na pozemkoch vlastnených mestskou časťou, ale aj samotným mestom. „Mestská časť nám dokonca vnukla inšpiráciu založiť komunitnú záhradu, a hoci samotný proces je dosť namáhavý a museli sme si kvôli nemu založiť občianske združenie, zamestnanci Petržalky aj magistrátu nám veľmi pomohli a aj vďaka ich pomoci sme to zvládli,“ uzatvára Zuzana Kubíková Michalidesová.
Verejný priestor je určený verejnosti a kreatívni ľudia prichádzajú s mnohými nápadmi, ako ho efektívne využiť a popritom vybudovať či posilniť vzťahy v komunite. Lokálne záhrady ponúkajú možnosť dopestovať si vlastné plodiny, zároveň predstavujú ideálny priestor pre nadväzovanie priateľstiev a známostí v susedstve. Úspech týchto, ale aj ďalších komunitných záhrad môže predznamenať rast tohto trendu aj v iných mestských častiach. Kľúčový však je aj prístup kompetentných, ktorí svojou podporou môžu pomôcť budovať susedské komunity v Bratislave.
Tento článok je súčasťou série rozhovorov s ľuďmi, ktorí z pohľadu svojej profesie hovoria o spokojnosti v súvislosti so životom v meste. Prostredníctvom ich odpovedí sa dozvedáme viac o tom, ako funguje urbánna spoločnosť a ako sa môže stať spokojnejšou.
