V Bratislave sa hrá futbal na profesionálnej úrovni už od roku 1898. Počas tohto obdobia vzniklo v hlavnom meste mnoho klubov, niektoré s amatérskym či rekreačným zameraním, iné s ambíciami vychovávať reprezentantov a získavať prestížne trofeje. Medzi najtradičnejšie patrí aj FK Inter, ktorý svoju históriu píše už od roku 1940. V súčasnosti prechádza revitalizáciou a jeho majiteľ Ján Palenčár sa snaží nadviazať na historické úspechy a zabezpečiť zodpovedajúcu infraštruktúru.
Za futbalovým klubom stála firma Apollo, neskôr Slovnaft
FK Inter Bratislava bol založený v roku 1940 ako ŠK Apollo Bratislava, pričom názov odrážal jeho zakladateľa, spoločnosť Apollo (neskôr Slovnaft). Klub prešiel viacerými zmenami názvu, vrátane Sokol Apollo a DŠO Iskra Slovnaft Bratislava, a v roku 1986 sa zlúčil so ZŤS Petržalka, čo však trvalo len štyri roky. V roku 1992 získal názov FK AŠK Inter Slovnaft Bratislava, najviac podobný dnešnému, a v roku 2004 sa stal akciovou spoločnosťou.
Napriek oficiálnemu zániku v roku 2009, keď licenciu na vyššiu ligu predal Senici, jeho takmer 70-ročná história zostáva plná pozoruhodných úspechov. Medzi najväčšie míľniky patria tituly Majstra Československa (1958/59) a Majstra Slovenska (1999/2000, 2000/2001), šesť víťazstiev v Slovenskom pohári (1983/84, 1987/88, 1989/90, 1994/95, 1999/2000, 2000/01), dva triumfy v Rappanovom pohári (1962/63, 1963/64) a víťazstvo v Stredoeurópskom pohári (1969). FK Inter Bratislava sa taktiež predstavil v prestížnych európskych súťažiach, vrátane Ligy majstrov, Pohára UEFA a Pohára víťazov pohárov.
Nová éra sa začala príchodom súčasného šéfa
Aj keď seniori Interu po odpredaní licencie v roku 2009 do FK Senica na čas zmizli z najvyšších súťaží, mužský futbal v žltočiernych farbách nezanikol. V roku 2010 obnovila slávnu značku skupina nadšencov na čele s prezidentom klubu, bývalým hráčom a trénerom Jozefom Barmošom. Seniorský tím začínal v piatej lige a v sezóne 2013/2014 vyhral Majstrovstvá regiónu Bratislava, čím si vybojoval postup do tretej ligy. V rokoch 2017/18 a 2018/19 sa klub prebojoval až do druhej ligy, no postupne klesol nižšie. V aktuálnej sezóne však opäť postúpil, tentokrát zo štvrtej do tretej ligy.
Zlom v histórii FK Inter Bratislava nastal v roku 2021, keď sa novým majiteľom stal bývalý hráč Interu, mládežnícky reprezentant SR a dlhoročný partner klubu Ján Palenčár. Už pri svojom prvom mediálnom výstupe deklaroval, že sa chce sústrediť najmä na rozvoj mládežníckej základne, aby klub mohol postupne nadviazať na svoju slávnu minulosť.
„Vstup do akcionárskych štruktúr FK Inter Bratislava je pre mňa nielen cťou, ale aj veľkým záväzkom. Na Pasienkoch som zažil desať nezabudnuteľných futbalových rokov, a práve preto mám cieľ priblížiť sa k niekdajším úspechom klubu,“ hovorí súčasný majiteľ Interu.
Posun k lepšiemu bude náročný
Ján Palenčár, ktorý je členom dozornej rady „žltočiernych“ od roku 2014 a dlhoročným partnerom klubu, si uvedomuje výzvy, ktoré si s nástupom do funkcie stanovil. Aj vďaka bohatým skúsenostiam zo športu vie, že ich dosiahnutie nebude jednoduché.
„Zabezpečenie denného chodu klubu je náročné, najmä pre nedostatok tréningových plôch. Najdôležitejším krokom je preto zabezpečiť pre klub trvalý domov a tým aj dostatok ihrísk. Tieto úlohy sú však veľmi náročné organizačne aj finančne. Podpora zo strany štátu a samosprávy dosahuje približne len desať percent z celkového rozpočtu, čo považujem za nedostatočné,“ pokračuje Ján Palenčár.
Klub je stabilizovaný a bez dlhov
Futbalisti Interu hrávali na staručkom štadióne Pasienky dlhé roky, naposledy ešte v máji 2009, keď vyhrali druhú ligu. Potom prišiel zánik klubu aj rozlúčka s legendárnym stánkom. Nový Inter odvtedy pôsobil mimo Bratislavy, najprv v Dunajskej Lužnej a neskôr najmä v Stupave.
Nie je tajomstvom, že klub bol po finančnej stránke poriadne vyžmýkaný. Prezident Jozef Barmoš ešte v roku 2022 hovoril, že sú futbalovými bezdomovcami a že sa Inter v Stupave neujal. Bez domovského štadióna pôsobili na rôznych ihriskách, za ktoré platili vysoké prenájmy.
„Dnes sa situácia zmenila a môžem skonštatovať, že klub je momentálne v stabilizovanom stave. Náš rozpočet na mládež a mužský tím dosahuje približne 420-tisíc eur ročne. Máme vyššie ambície, ktoré sú však spojené s potrebou navyšovania rozpočtu. Veríme, že po jeho stabilizácii sa upevníme aj herne v tretej lige. Až potom môžeme začať uvažovať o ďalších krokoch,“ vysvetľuje Ján Palenčár.
Sladký, no dočasný návrat do Bratislavy
„V roku 2024 sme sa konečne vrátili do Bratislavy. Som veľmi rád, že sa nám podarilo dosiahnuť dohodu so Slovanom a spoločnosťou Nové Pasienky, aby sme mohli využívať hlavné ihrisko a umelú plochu. Tento krok nám poskytol dva roky na nájdenie trvalého riešenia.
Hoci je štadión Pasienky v zlom stave, sme radi, že tu môžeme hrať zápasy tretej ligy a že fanúšikovia to prijali pozitívne. Pasienky sú však len dočasným riešením, jeho rekonštrukcia by bola nerentabilná, a preto chceme získať vlastný futbalový stánok, čo bude možné len so spoluprácou samosprávy,“ poznamenal.
Okrem Pasienkov môže Inter naďalej využívať svoje sídlo na neďalekej Drieňovej ulici, kde klub nedávno uzavrel dohodu s mestom na ďalších pätnásť rokov nájmu. Podarilo sa tam vybudovať šatne, kancelárie a jedno ihrisko, ktoré plánujú prestavať na umelú trávnatú plochu. Tento priestor je však primárne určený pre mládežnícke družstvá, a preto seniorský tím tam hrávať nemôže, keďže kvalita trávnika nevyhovuje požiadavkám tretej ligy.
Jedna z najväčších mládežníckych základní na Slovensku
V klubovej pyramíde je aktuálne pätnásť mládežníckych družstiev, od predškolského veku až po starší dorast vrátane dvoch dievčenských tímov. Mladí hráči tu rozvíjajú talent a futbalové zručnosti pod vedením klubových trénerov a metodiky Slovenského futbalového zväzu v rámci Útvaru talentovanej mládeže.
„Máme silný základ, na ktorom môžeme stavať. V našom klube je aktuálne viac ako 400 detí a mládežníkov, a k tomu patrí aj podpora zo strany rodičov. S takouto širokou základňou a kvalitným tímom okolo A-mužstva vytvárame prostredie, ktoré vzbudzuje rešpekt nielen doma, ale aj v zahraničí. Naši odchovanci, ako Vladimír Weiss či Ivan Schranz, boli a niektorí aj sú oporami reprezentácie,“ teší sa Ján Palenčár, ktorý ako 12-ročný prestúpil do Interu, kde chytával za žiacke kategórie a následne aj za rezervný tím.
Podobne ako ostatné kluby z nášho redakčného seriálu, aj Inter v súčasnosti bojuje s kapacitnými problémami, ktoré ho obmedzujú pri prijímaní nových detí do klubu.
„Na výbery nám pravidelne chodí viac ako dvesto detí. Ani naposledy to nebolo inak, no pre priestorové obmedzenia sme mohli prijať asi iba 30 z nich a mnohé deti odchádzali sklamané. Verím, že toto je silný signál pre naše rokovania o novom ihrisku, ktoré by nám umožnilo rozšíriť kapacity a prijať viac talentovaných mladých hráčov,“ zakončuje Ján Palenčár.
Článok je súčasťou redakčného seriálu o futbalových kluboch mestských častí Bratislavy, prostredníctvom ktorého sa dozvedáme viac o ich histórii, súčasnom fungovaní a o ich športových plánoch do budúcnosti.
