V magazíne Spojená Bratislava predstavujeme príbehy a myšlienky ľudí, ktorí tvoria projekty JTRE, ale aj pohľady širšej odbornej verejnosti zapojenej do tvorby, správy a rozvoja mesta.
Prvé letné dni a pekné počasie prinášajú do Bratislavy podujatia pod holým nebom. V hlavnom meste sa môžete tešiť na koncerty, festivaly a pestrý program určený všetkým vekovým kategóriám. Na svoje si prídu priaznivci rôznych hudobných žánrov a fanúšikovia mnohých spevákov či kapiel. Toto je päť z najočakávanejších festivalov, ktoré sa toto leto budú konať v Bratislave a jej okolí.
Severozápadná mestská časť Bratislavy má za sebou búrlivú minulosť. Od roku 1574, s ktorým sa spája prvá písomná zmienka o Dúbravke, bola počas mnohých vojen niekoľkokrát vypálená a vyplienená. Napriek tomu sa dokázala vzchopiť a dnes je domovom pre viac ako 35-tisíc obyvateľov Bratislavy. Leží na východnom úpätí Devínskej Kobyly a vďaka množstvu zelene je obľúbenou voľnočasovou destináciou všetkých Bratislavčanov. Ktoré miesta v nej sa oplatí navštíviť?
Letecké zábery sú v súčasnosti veľmi atraktívne a často ich využívajú filmári, médiá, ale aj developeri či realitné kancelárie. Aj naše hlavné mesto má známych tvorcov, ktorí sa venujú lietaniu s dronom. Jedným z nich je aj Richard Raymann, ktorý na instagramovom profile @zdronu zverejňuje zaujímavé fotografie a videá. V rozhovore približuje svoju prácu a problematiku pilotovania dronov na Slovensku.
Urban exploration (skrátene Urbex) je adrenalínová záľuba, pri ktorej jej priaznivci navštevujú staré, zabudnuté objekty. Aj Bratislava má budovy, ktoré prestali slúžiť svojmu pôvodnému účelu a dnes sú opustené a chátrajú. Tieto miesta objavuje aj urbexerka Lucia Gažíková, ktorá na instagramovom profile @lucy_the_valkyrie zverejňuje zaujímavé fotografie z miest, ktoré navštívi. V rozhovore predstavuje urbex ako spojenie fotografovania interiérov nevyužívanej architektúry, zábavy a adrenalínového športu.
Vytvárať bytové budovy, rekonštruovať historické pamiatky a tvoriť verejné priestory tak, aby boli prístupné naozaj pre všetkých, je v zahraničných metropolách bežným štandardom. Odborníci na mestotvorbu a urbanizmus sa v piatok 21. apríla zišli v Primaciálnom paláci v Bratislave, aby na konferencii organizovanej Fakultou architektúry a dizajnu STU zdieľali inšpirácie zo zahraničia a priniesli návrhy, ako urobiť naše hlavné mesto otvorené pre každého.
Zaujímavé budovy univerzít, vysokých, stredných, základných aj materských škôl na Slovensku aj vo zvyšku Európy boli témou deviateho ročníka vzdelávacieho kurzu Deti a architektúra. V troch kapitolách sa účastníci pozreli na zaujímavé riešenia školských budov a čerpali inšpiráciu zo zaujímavých riešení, ktoré možno v budúcnosti využijú pri profesii architektov.
Jarné počasie so sebou prináša otvorenie bežeckej sezóny a množstvo príležitostí otestovať si výdrž a bežecké tempo. V Bratislave a jej okolí nie je v jarných mesiacoch núdza o rôzne organizované behy, na ktorých vás okrem organizácie a občerstvenia odmenia napríklad aj medailou či aspoň odídete s dobrým pocitom. Týchto šesť behov preverí vašu kondíciu.
Lamač je síce najmenšou mestskou časťou Bratislavy, pochváliť sa však môže bohatou históriou aj množstvom zaujímavých miest. Oblasť na západnom úbočí Malých Karpát, kde sa Lamač rozkladá, bola pôvodne osídlená chorvátskymi kolonistami. Samostatná obec bola známa ako vinárska oblasť, pochádzali odtiaľto aj pestovatelia plodín predávajúci na Bratislavských trhoch. Mestskou časťou hlavného mesta je od roku 1946.
Darovanie krvi je spôsob, akým môže takmer každý človek prispieť k záchrane ťažko chorého či raneného pacienta. Bratislava patrí k slovenským mestám s najvyšším počtom odberov za rok. Projektová manažérka a hovorkyňa Národnej transfúznej služby (NTS) Mgr. Martina Frigová v rozhovore vysvetľuje, aká je v súčasnosti situácia so zásobami krvi, a hovorí aj o výhodách kolektívneho darovania krvi.
Bratislava ako jedna z najmenších európskych metropol v minulosti poslúžila ako filmová kulisa pri nakrúcaní československých, slovenských aj svetových kinematografických diel. Hoci v súčasnosti je destináciou najmä pre domácu produkciu, v uplynulých desaťročiach sa v uliciach nášho hlavného mesta pri nakrúcaní objavili aj svetové mená. Šesť najznámejších dejísk filmových scén v našom meste predstavuje kulturológ a odborník na cestovný ruch Tomáš Galierik, autor dvoch dielov knihy Filmové miesta.
Keď je reč o typických bratislavských špecialitách a pochúťkach, medzi prvými sú vždy spomenuté Bratislavské rožteky – správne rožky. Sladké pekárenské výrobky plnené orechovou či makovou plnkou pozná azda každý Bratislavčan a pre mnohých je Bratislavský rožok symbolom víkendu stráveného v historickom centre, kde ho ponúka väčšina pekární a kaviarní. Jeho príprava však nie je jednoduchá.
Rozšírenie jedného z najobľúbenejších verejných priestorov v Bratislave – nábrežnej promenády pri Eurovea – prinesie aj umelecký zážitok. Jej súčasťou bude nová socha z dielne známeho slovenského umelca Viktora Freša, ktorý s návrhom diela Octahedral Body zvíťazil v silnej česko-slovenskej konkurencii. Vo videu prezrádza, ako napreduje výroba diela.
Vplyvom ľudí na architektúru miest a zásahmi do prírody sa dnes zaoberá viacero fotografov. Patrí medzi nich aj Peter Korček, ktorý dlhodobo dokumentuje bizarné urbanistické a iné ľudské intervencie do rôznych prostredí. Za svoju prácu získal viacero domácich aj zahraničných ocenení aj v súťažiach Slovak Press Photo a Czech Press Photo. V rozhovore prezradil, ako vznikajú jeho fotografie, v ktorých hrá hlavnú rolu neustále sa meniaca scenéria mesta zasiahnutého aktivitami človeka.
Medzi obľúbené podujatia fanúšikov architektúry, dizajnu a kreativity na Slovensku nepochybne patrí tradičná Noc architektúry a dizajnu. Jej dvadsiate pokračovanie opäť prinesie zaujímavé prednášky na aktuálne témy a predstaví prácu profesionálov i študentov Fakulty architektúry a dizajnu STU, kde sa udalosť koná. V rozhovore ju bližšie predstavila Ing. arch. Klára Macháčová, PhD., prodekanka pre zahraničné vzťahy a PR.
Za zatvorenými bránami historických bytových domov v Bratislave sa často ukrývajú malé verejné priestory ukryté pred zrakom okoloidúcich. Tieto takzvané vnútrobloky slúžia často ako priestor pre susedské konverzácie či spoločné aktivity. Pár z nich náhodne objavila Lucia Lišková, ktorá sa ich rozhodla zaznamenávať na instagramový profil @bratislavske_vnutrobloky.
Z najvyššej budovy Eurovea Tower videli počas prvého dňa návštevy celú Bratislavu ako na dlani a počas ďalších dvoch dní navštívili viaceré zelené budovy vyznamenané prestížnym certifikátom udržateľnosti BREEAM. Našu metropolu navštívili zástupcovia certifikačnej autority BRE z Londýna na pozvanie Slovenskej rady pre zelené budovy. „Ostal som v údive nad odhodlaním a ambíciami projektov, ktoré sme navštívili,“ hovorí James Fisher, Head of Strategic Partnerships v BRE Group.
Oblasť dnešnej „Karlovky“, ako ju familiárne nazývajú Bratislavčania, bola obývaná už v dobe kamennej. V stredoveku bola samostatnou vinohradníckou obcou blízko Bratislavy a od roku 1943 je jej mestskou časťou. Vďaka pestrému mixu zelene a urbanizovaných oblastí sa stala veľmi vyhľadávaným miestom pre život, ktoré ponúka mnohé zaujímavé lokality a zákutia.
Počas zimy sa terénni sociálni pracovníci v Bratislave sústredia najmä na akútnu pomoc ľuďom bez domova. Ako však zdôrazňuje Pavol Sabela, štatutár a zakladateľ OZ STOPA Slovensko, nestačí iba dočasné ubytovanie a teplé jedlo. Jeho združenie sa špecializuje na ukončovanie bezdomovectva pomocou rôznych nástrojov, napríklad aj formou pracovnej terapie, ktorá pomáha ľuďom bez domova vybudovať si pracovné návyky.
Napriek všetkým turbulenciám v uplynulých dvoch rokoch architektúra vo svete nestagnuje. Dôkazom toho sú novovznikajúce stavby, ktoré majú práve v tomto roku naplánovanú slávnostnú kolaudáciu. Týchto 5 najzaujímavejších projektov určí v roku 2023 novšiu podobu sveta.
Tesne pred Vianocami sa na policiach kníhkupectiev objavila originálna publikácia, ktorá pod stromčekom potešila nejedného Bratislavčana. Zbierka poviedok s názvom Prešporské legendy ožívajú ponúka pätnásť príbehov inšpirovaných povesťami a legendami zo zbierok Prešporský zvon a Dunajská kráľovná Márie Ďuríčkovej, ilustrovaných grafikami Matúša Maťátka a fotografiami Štefana Cipára, vnuka ilustrátora Ďuríčkovej kníh Miroslava Cipára. Publikácia vznikla vďaka iniciatíve Andreja Csina, ktorý je zároveň jedným z autorov poviedok. O jej vzniku a zostavovaní, ako aj o výbere autorov hovorí editorka knihy Lucia Lackovičová.
