Polycentrické mesto je také, ktoré nemá jedno centrálne jadro, ale tvoria ho viaceré geograficky rozptýlené lokálne centrá. V nasledujúcom texte sa dozviete, prečo je rozvoj v duchu polycentrizmu zmysluplným riešením aj pre Bratislavu.
Polycentrické mestá ponúkajú svojim obyvateľom množstvo výhod najmä vďaka tomu, že ekonomické a sociálne aktivity sú distribuované medzi viaceré časti mesta. Územie sa rozvíja rovnomerne, znižuje sa tlak na jedno centrum a zlepšuje sa kvalita života v rôznych častiach mesta.
Aktívne trávenie času v jeho rôznych častiach posilňuje vzťah ľudí k týmto lokalitám a zvyšuje ich atraktivitu. Prepojením živých lokálnych centier vzniká funkčná mestská sieť.
Polycentrické mestá sa často rozvinú spájaním viacerých obcí alebo mestských častí do jedného urbanistického celku. Môžu však vznikať aj v miestach s veľkou plochou a nízkou hustotou obyvateľstva, ktoré sa tak vyvinuli v dôsledku geografických podmienok alebo územného plánovania. Bratislavu formovali oba spôsoby. Prečítajte si viac o dôvodoch, prečo by sa mala Bratislava aj naďalej rozvíjať polycentricky.
1.Geografia: „rozťahané“ mesto potrebuje rovnomerný rozvoj
Na základe svojich historických východísk má Bratislava prirodzené predpoklady na polycentrický rozvoj. Mesto rástlo spájaním menších obcí na svojom okraji, ktoré však neboli dostatočne prepojené so zvyškom mesta a ani medzi sebou navzájom.
Do územia mesta sa navyše vnárajú Malé Karpaty, Devínska Kobyla, Dunaj a lužné lesy, v dôsledku čoho sa mesto skôr rozrástlo do dĺžky, než aby sa zahusťovalo. Hustota osídlenia v Bratislave je nerovnomerná a v niektorých častiach mesta dokonca pripomína lazy. Mesto sa pre svoju plošnú rozťahanosť a z nej prameniacu nízku hustotu zaľudnenia rozvíja nekompaktne.
Polycentrizmus sa tak Bratislave prirodzene ponúka ako riešenie pri plánovaní budúceho rozvoja mesta, ktoré zohľadňuje jeho jedinečnú polohu a históriu.
2. História: plánovanie mesta bolo vždy centrálne, je čas na zmenu
Bratislava mala ako historické európske mesto do konca minulého storočia centrálny charakter. Mestské hradby, vnútri ktorých sa odohrával život, po stáročia definovali priestorový rozvoj mesta. Ostatné časti mesta sa rozvíjali pomalšie a zameriavali sa hlavne na poľnohospodárstvo a vinohradníctvo.
Povojnové územné plánovanie bolo založené na rozdelení mesta na lokality s rôznymi funkciami, ktoré boli dopravne prepojené s centrom, pretože veľká vzdialenosť sídlisk od centra sa v období automobilového nadšenia nevnímala ako problém. Dôležitejšie bolo nájsť územia s dostatočnou plochou na výstavbu bývania pre veľký počet nových obyvateľov a obyvateliek. Vznikli tak prvé paneláky a prvé sídliská. Počet obyvateľov narástol zo 120-tisíc na 440-tisíc a Bratislava sa stala mestom, ktoré poznáme dnes.
Napriek tomu, že sa Bratislava rozrastala do šírky, plánovanie mesta bolo centrálne. Administratívne, kultúrne a spoločenské centrum mesta zostávalo v jadre. Aj keď sa centrá vybavenosti plánovali v nových štvrtiach, ich realizácia neraz zaostala alebo k nej vôbec nedošlo.
Prvé roky po Nežnej revolúcii sa niesli v znamení revitalizácie neveľkého historického jadra. Aj napriek tomu, že približne 90 % obyvateľstva žilo v panelákoch na sídliskách, dochádzalo k vyzdvihovaniu bratislavského korza.
Až v poslednej dekáde sa ťažisko záujmu presúva a pre Bratislavu sa stáva čoraz dôležitejšie nájsť rovnováhu v rozvoji po celej jej ploche a vytvárať rôzne formy lokálnych centier.
3. Suburbanizácia: máme sídliská, no chýbajú v nich služby
V období socializmu prebiehala rozsiahla výstavba sídlisk a populácia Bratislavy skokovo narástla. Hoci nové sídliská vyriešili bytovú krízu, priniesli aj problémy s nedostatkom občianskej vybavenosti či kvalitou verejných priestorov.
Po páde socializmu sa Bratislava rozrástla smerom za hranice mesta do predmestí, ktoré však dodnes čelia podobným problémom ako moderné sídliská. V mnohých chýbajú základné služby a vybavenosť, za ktorými obyvatelia a obyvateľky dochádzajú naspäť do mesta. Predmestia sa aj naďalej rozširujú a sú od Bratislavy funkčne závislé.
Výrazný rast populácie za hranicami mesta naznačuje, že množstvo výstavby bývania v Bratislave nepokrýva dopyt. Významná časť ľudí z predmestí by pritom mohla bývať priamo v meste, ak by im ponúklo dostatočnú a pestrú ponuku bývania a vybavenosti. Dosiahnuť sa to dá iba rozvojom na celej ploche mesta. Okrem centra a jeho okolia by sme preto nemali zanedbávať ani kvalitný rozvoj jeho okrajov, kde žije podstatná časť obyvateľov a obyvateliek Bratislavy.
Polycentrická Bratislava s lokálnymi centrami môže vznikať na viacerých miestach, keď paralelne rozvíjame jej okraje, transformujeme nevyužívané zanedbané miesta a dopĺňame už existujúcu štruktúru.
4. Spokojná dostupnosť: lokálne centrá zlepšujú služby aj život
V mestách, kde sme si bližšie, sa žije jednoduchšie. V hustom meste ľudia viac chodia pešo, na bicykli alebo využívajú iné alternatívne druhy dopravy.
Predpokladom vzniku živej siete susedstiev je zmiešavanie funkcií, najmä vo forme rôznorodých priestorov na prízemí bytových domov, ktoré prinášajú komfortný prístup k službám (škôlky, školy, lekári či úrady) a aktivitám (šport, kultúra či nákupy).
Blízkosť lokálnych centier je dôležitá aj pre zlepšenie kvality služieb ako sú verejná doprava, školstvo alebo infraštruktúra, ktoré sú efektívne len pri vyššej koncentrácii ľudí.
5. Podpora mestskej mobility: lokálne centrá dokážu odľahčiť hlavnú infraštruktúru
Pandémia covid-19 a následné zmeny v pracovných návykoch obyvateľov ukázali, že denná mobilita ľudí sa môže meniť. Ak podporíme lokálnu mobilitu a zvýšime dostupnosť občianskej vybavenosti v lokálnych centrách, oslabíme primárne denné toky ľudí do centra. Odľahčíme tak aj zaťaženie hlavnej infraštruktúry, najmä v oblasti osobnej automobilovej dopravy, a teda zmiernime zápchy na hlavných ťahoch.
Nevyhnutnosťou na vytvorenie dobre prepojených lokálnych centier je aj kvalitná verejná doprava. V Bratislave sa počíta najmä s predlžovaním tratí električky až po jej okraje.
Verejná doprava sa môže prepojiť aj s novými a existujúcimi stanicami prímestských vlakov, ktoré sa budú nachádzať v rámci jednotlivých mestských častí. Vďaka tomu sa preprava vlakom stane súčasťou každodenného pohybu mnohých obyvateľov a obyvateliek mesta.
6. Živé verejné priestory v štvrtiach slúžia na relax a spájajú ľudí
Mestské verejné priestory by mali ponúkať miesto na oddych, zeleň, mobiliár a ideálne aj prevádzky na prízemí budov. Ich kvalitu však najjednoduchšie spoznáme podľa toho, že v nich ľudia trávia čas a zdržiavajú sa v uliciach, parkoch, zelených dvoroch či na námestiach.
Obyvatelia si vďaka nim dokážu vytvoriť silnejší vzťah s prostredím, v ktorom žijú. Keďže sa o priestory delia so susedmi, upevňujú si aj medziľudské vzťahy a sú tolerantnejší a ohľaduplnejší. Z verejného priestoru sa tak stáva predĺžená obývačka štvrte. Hlavnou funkciou verejných priestorov je oddych a rekreácia. Mali by preto byť nevyhnutnou súčasťou lokálnych centier.
7. Nástroj budovania vzťahu s mestom a so svojou štvrťou
Cieľom polycentrizmu nemá byť roztrieštené mesto bez jednotnej identity. Práve naopak, podporovaním rozmanitého charakteru jednotlivých mestských častí a susedstiev môžeme túto identitu budovať ako pestrú skladačku.
Polycentrická mestská identita ponúka okrem jadra, kde sa stretáva celé mesto, možnosť plnohodnotne fungovať aj v rámci lokálnych centier s vlastným charakterom. Posilňuje sa tým väzba obyvateľov nielen na samotné mesto, ale aj na konkrétnu časť, v ktorej žijú.
Príkladom je mestská časť Vajnory. Jej obyvatelia a obyvateľky ju často nazývajú „dedina v meste“, slogan sa objavuje aj na webstránke mestskej časti. Z celomestského pohľadu sa to môže javiť ako izolujúce, pri polycentrickom pohľade to však dáva zmysel. Podporujeme identitu Vajnôr ako dediny a zároveň budujeme jej vzťah s mestom. Akceptovanie faktu, že Bratislava má pestrú štruktúru a mnoho tvárí, nás môže paradoxne priviesť k silnejšej mestskej integrácii.