Hlavnou úlohou územného plánu je reflektovať potreby spoločnosti a ľudí v meste. Súčasný územný plán Bratislavy platí od roku 2007, pomohol k pozitívnemu rozvoju viacerých existujúcich mestských častí aj vzniku nových príjemných a mestotvorných štvrtí. Treba však dodať, že nevyužíva plný potenciál myšlienky polycentrického mesta. V nasledujúcom texte rozoberáme, prečo je to tak.
Územný plán mesta je oficiálny regulačný dokument, ktorého cieľom je usmerňovať stavebný rozvoj a budúcu víziu mesta. Koordinuje zámery a záujmy všetkých, ktorí ovplyvňujú mestský rozvoj – od samospráv a developerov po podnikateľov, záujmové skupiny a jednotlivcov.
V princípe reguluje to, aby priemyselný areál nevznikol v centre mesta, ale na jeho okraji, aby obchodný dom nebol postavený v parku, ale na niektorom z mestských brownfieldov a aby výškové budovy nerástli napríklad v Rači, ale v novom centre pri Dunaji.
Najväčší vplyv na rozvoj územného plánu mesta má mestské zastupiteľstvo. Poslanci a poslankyne musia schváliť každý nový územný plán alebo jeho zmenu. Na procese mestského plánovania sa preto nepodieľa iba odborná obec a investori, ale týka sa nás všetkých. Spoločenská nálada v súvislosti s výstavbou má priamy vplyv na voľby a rozhodnutia poslancov a poslankýň, a teda aj na to, akým smerom sa bude uberať rozvoj hlavného mesta.
Súčasný územný plán platný od roku 2007 nereflektuje myšlienky polycentrického mesta, teda takého, ktoré nemá jedno centrálne jadro, ale tvorí ho viacero geograficky rozptýlených lokálnych centier. Pozrime sa bližšie na tri hlavné dôvody, prečo transformácia Bratislavy na tento typ mesta podľa aktuálneho územného plánu nie je možná.
Porovnanie schém monocentrického (naľavo) a polycentrického mesta (napravo). Zdroj: Kniha Rozumne restúce mesto, autori schémy Compass Architekti
Dôvod #1: Aktuálny územný plán počíta s rozvojom sídliskového mesta
Príprava súčasného územného plánu siaha do 90. rokov. Je tak do veľkej miery založený na vízii rozvoja sídliskového mesta, na ktoré sa Bratislava menila takmer celé polstoročie. Nové poznatky nás však postupne naučili, že idea socialistického urbanizmu nefunguje dobre. Územný plán preto dnes pri plánovaní nových pestrých štvrtí spôsobuje čoraz viac problémov.
Prvým z nich je, že dáva prednosť výstavbe vysokých domov umiestnených ďaleko od seba. Vo všeobecnosti dovoľuje zastavať menšie časti pozemkov, pričom kladie dôraz na zachovanie a vytváranie relatívne veľkého množstva zelených plôch. Obľúbené husté štvrte, ako okolie Jakubovho námestia, Palisády alebo centrum, tak podľa súčasnej regulácie dnes vzniknúť nesmú.
Ďalším problémom je funkčné delenie mesta. Vznikajú štvrte obmedzené na jednu funkciu. Výsledkom je, že namiesto štvrtí, kde by sme mali všetko pohromade – bývanie, prácu aj služby –, bývame na sídliskách a za prácou vo veľkých kancelárskych zónach a bizniscentrách musíme dochádzať autom.
Tretím problémom je, že v územnom pláne máme priveľa veľkých plôch občianskej vybavenosti, ktoré povoľujú len malý pomer bývania. V Bratislave sa to prejavuje napríklad pretlakom nákupných centier. Polycentrizmus však nemôže fungovať bez bývania, keďže v lokálnych centrách potrebuje ľudí, ktorým môže slúžiť. Mnohé rozsiahle plochy občianskej vybavenosti v súčasnosti blokujú vznik nových zmiešaných štvrtí.
Dôvod #2: Ťažkopádnosť zmien a doplnkov územného plánu
Územný plán potrebuje víziu, ktorá prevezme nové idey a poznatky v plánovaní udržateľných miest. Mal by umožňovať zastavať väčšie časti pozemkov a vytvárať hustú zástavbu s menším počtom podlaží. Rovnako by mal podporovať vznik menších štvrtí s pestrou vybavenosťou a bývaním – teda vznik lokálnych centier, ktoré tvoria základ polycentrického mesta.
Pre udržateľný rozvoj mesta sú nevyhnutné zmeny územného plánu. Mestá sa neustále menia a rozvíjajú vplyvom ekonomickej situácie, spoločenských potrieb a nových poznatkov. Časté, rýchle a jednoduché zmeny územného plánu sú nevyhnutné pre udržateľnú prosperitu mesta, pretože umožňujú jeho pozitívny rozvoj aj napriek nedostatkom súčasného územného plánu.
Územný plán Bratislavy sa od roku 2007 do roku 2024 upravil iba sedemkrát. Na porovnanie, mesto Trnava upravilo svoj územný plán za rovnaký čas približne 40-krát. Nemecké mesto Hamburg schváli len ročne približne 200 zmien a doplnkov.
Jedným z hlavných dôvodov ťažkopádnosti zmien a doplnkov v Bratislave je úzky vzťah medzi územným plánovaním a spoločenskou náladou. Povaha tohto vzťahu sa prenáša na rozhodnutia politických zástupcov a zástupkýň. Celomestské centrum Petržalka čakalo na zmenu územného plánu takmer desať rokov.
Kľúčovým podnetom na rozhýbanie procesov zmien a doplnkov je ich odpolitizovanie. Schvaľovanie ZaD v mestskom zastupiteľstve z nich robí nielen odborný, ale aj politicky náročný proces. Pri mnohých, najmä menších zmenách by mohli verejný záujem zastupovať odborné zložky magistrátu pod vedením primátora.
Územné plánovanie spomaľuje aj legislatíva. Územné plány všetkých obcí sú záväzné. Samospráva s investorom však často nájdu pre dané územie lepšie a aktuálnejšie riešenie než to, ktoré prikazuje územný plán. Investor sa v takomto prípade musí rozhodnúť, či sa pustiť do zdĺhavého procesu zmeny územného plánu alebo ísť v súlade s ním. Ak si vyberie prvú možnosť, rozvoj územia sa môže zaseknúť aj na desaťročie. Ak si vyberie tú druhú, kvalita projektu zvyčajne utrpí.
Riešením by mohol byť systém využívaný v európskych mestách. Podľa neho sa môže mesto rozčleniť na menšie zóny s vlastnou reguláciou. Podrobnejšiu reguláciu by spresnili územné plány zón, ktoré by lepšie zohľadnili podmienky lokality a jej okolia. Najmä by sa však uľahčil proces zmien a doplnkov, keďže by sa v prípade potreby nemusel upravovať celý územný plán mesta, ale len územný plán zóny.
Dôvod #3: Nový územný plán vznikne najskôr v roku 2032 a bude mať svoje limity
Nový územný plán Bratislavy by mal vzniknúť do roku 2032. Podľa novej normy o územnom plánovaní, ktorá je účinná od 1. apríla 2024, musí mať do roku 2032 každá obec na Slovensku (nový) územný plán.
Nová norma ukazuje, ako budú vyzerať nové územné plány slovenských obcí z formálnej stránky. Základnou myšlienkou zákona je zjednotenie ich podoby. Všetky sa budú tvoriť na základe rovnakej zjednodušenej metodiky, t. j. šablóny. Územný plán Bratislavy teda bude vyzerať rovnako ako územný plán Žiaru nad Hronom alebo Michaloviec a bude sa v nich dať ľahšie orientovať.
Prínosom novej normy je aj povinná digitalizácia územných plánov. Dlhé roky sa na úradoch, medzi architektmi a investormi pracovalo s územným plánom v papierovej podobe, respektíve s jeho naskenovanou verziou. Nepresnosť analógového podkladu vytvárala priestor na odchýlky v interpretácii. V ich dôsledku sa povoľovacie procesy často natiahli aj o niekoľko mesiacov. Nový zákon preto prináša povinnosť vytvoriť jasný a presný digitálny územný plán dostupný pre všetkých.
Zlou správou je, že nový územný plán zostane záväzným dokumentom, a tak problémy so zdĺhavými zmenami budú vo veľkých mestách pravdepodobne pretrvávať. Vďaka zjednodušeniu regulácie však architektom a urbanistom poskytne väčšiu flexibilitu.
Našou úlohou je súčasný územný plán pretvoriť v súlade s myšlienkou hustého polycentrického mesta. Jeho súčasťou má byť prehodnotenie regulácie zastavanosti, kvality zelene, pomeru bývania a občianskej vybavenosti, premiešania jednotlivých funkcií v území a iné.
Viac o vízii polycentrického mesta, ale aj o existujúcich a budúcich projektoch, vďaka ktorým môže Bratislava fungovať na základe princípov polycentrizmu, sa dočítate v knihe Rozumne rastúce mesto, ktorú pripravil kolektív odborníkov a odborníčok s reálnymi skúsenosťami z Bratislavy.
