Petržalský breh Dunaja disponuje priestorom s veľkým potenciálom rozšíriť a zatraktívniť centrum mesta. Projekt Nové Lido znamená pre Bratislavu plnohodnotnú mestskú štvrť so živým nábrežím, na ktorom vznikne nové centrum pravého brehu Dunaja. Z čoho bude nová štvrť pozostávať a akými princípmi sa riadi?
Dobudovanie Nového Lida a oblasti okolo Eurovea prinesie centrálnej zóne nielen nové výhľady a panorámy, ale aj celistvosť a rovnováhu štvrtí rôzneho charakteru. Bratislava tak získa novú tvár a pulzujúce srdce.
Nové Lido je súčasťou veľkého projektu Celomestské centrum Petržalka (CMC Petržalka), ktorý je snáď najvýznamnejším rozvojovým plánom v Bratislave. Nachádza sa medzi Starým mostom, Einsteinovou ulicou, Prístavným mostom a dunajskou hrádzou. Patrí k nemu aj výbežok smerujúci na sídlisko v Petržalke.
Celomestské centrum Petržalka vznikne medzi Starým mostom, Einsteinovou ulicou, Prístavným mostom a dunajskou hrádzou.
Význam projektu pre Bratislavčanov spočíva najmä v prepojení oboch brehov Dunaja a vo vytvorení kompaktného centra mesta. Spojeniu rovnobežných brehov Dunaja v budúcnosti pomôže plánovaný most pre peších, ktorý prepojí Námestie M. R. Štefánika pred Slovenským národným divadlom s opačným brehom. Nový promenádny most sa stane významnou spojnicou medzi brehmi rieky a zároveň novým verejným priestorom s výhľadom na mesto priamo z Dunaja.
Šesť nových „superpriestorov“
Základom Nového Lida bude šesť verejných „superpriestorov“, ktoré doplnia a vybalansujú funkcie Sadu Janka Kráľa, ale aj Eurovea City či historického centra mesta.
Prvým takýmto priestorom má byť lesopark Nové Lido. Vznikne medzi Dunajom a hrádzou ako prírodné územie s obmedzenými ľudskými zásahmi a sprístupnený by mal byť už v lete 2026. Na lesopark má v budúcnosti nadväzovať Lido lagúna, teda zátoka s plážou, čím sa môže obnoviť tradícia kúpania v Dunaji. Okrem toho vzniknú lepšie podmienky pre vodákov, ktorí pôsobia v území.
Námestie M. R. Štefánika so Slovenským národným divadlom na ľavom brehu Dunaja dostane ekvivalent v podobe centrálneho námestia, na ktorom má vzniknúť kultúrno-športovo-spoločenská hala nadmestského významu. Nová stavba by mala ponúknuť hlavnú sálu na koncerty či šport pre 8- až 12-tisíc ľudí a menší priestor pre 1500 hostí na komornejšie podujatia a oslavy.
Tým vznikne akási kultúrna os – jedna línia, ktorá bude vizuálne aj fyzicky spájať dve kultúrno-spoločenské stavby. Hlavné verejné priestory oboch častí moderného centra Bratislavy bude prepájať navrhovaný peší most cez Dunaj.
Centrálne námestie bude prechádzať od nábrežia cez centrálny park priamo v srdci štvrte až po plnohodnotný mestský bulvár s alejami stromov, cyklotrasou, veľkým priestorom pre chodcov, električkovou traťou a obchodmi a službami na prízemí bytových domov.
Piatym verejným priestorom je centrálny zelený park – miesto, kde bude za pekného počasia možné pracovať alebo si dať s kolegami obed pod holým nebom.
Pod estakádou Jantárovej cesty na pozemkoch mesta Bratislava pribudne šiesty verejný priestor – športový areál, ktorého výstavbu zastreší JTRE už v úvodnej etape výstavby Nového Lida. Plocha aktivity parku má byť cca 6 500 m². O jeho budúcej podobe sa ešte rokuje.
Nové Lido bude žiť 24 hodín denne, sedem dní v týždni
V novej štvrti by mala vzniknúť kompaktná mestská zástavba s bývaním pre 10-tisíc obyvateľov, ponúknuť by mala aj 20 -tisíc pracovných miest.
Nové Lido tak bude žiť 24 hodín denne, sedem dní v týždni. Nemalo by sa stať, že bude počas dňa preplnené a v noci vyľudnené, prípadne prázdne cez víkend. Aj keď bude v niektorej časti prevládať jedna funkcia (napr. bývanie, obchody či kancelárie), budú ju vhodne dopĺňať ďalšie v ostatných častiach.
Bývanie, ale aj celkový pohyb po štvrti spríjemnia zelené verejné priestory, sadové úpravy, zrevitalizované nábrežie a športová zóna. Električka v území zabezpečí dobré dopravné prepojenie na Petržalku, Staré Mesto a Ružinov.
Cieľom developera JTRE je vhodnou kombináciou funkcií vytvoriť mesto krátkych vzdialeností, kde sa bude príjemne žiť i pracovať. Tento cieľ podporí 70-tisíc štvorcových metrov občianskej vybavenosti v podobe služieb, gastroprevádzok, športových zón a priestorov pre kultúru.
Dostupné bývanie zabezpečí aj 71 nových nájomných bytov
Nové Lido je navrhnuté tak, aby kancelárske priestory tlmili hluk z diaľnice a časti určené na bývanie boli v pokojnejšej časti. Nová štvrť ponúkne širokú škálu bývania v rôznom štandarde. Dobrou správou je, že aj v tak atraktívnom území akým je Nové Lido, vznikne dostupné bývanie v podobe mestských nájomných bytov. Zabezpečujú to záväzné zmluvy o spolupráci podpísané investormi a mestom. JTRE postupne mestu odovzdá 71 nájomných bytov. Prvé by mohli byť mestu k dispozícii v roku 2032.
„Lepidlo“ Bratislavy
Významnou úlohou projektu Nové Lido je funkčne vyplniť priestor v centre mesta, resp. rozšíriť centrum Bratislavy ale zároveň prepojiť medzi sebou izolované časti. Realizácia Nového Lida bude prínosom najmä pre Petržalku, ktorá je od zvyšku mesta odrezaná nielen riekou, ale najmä celoštátnou diaľnicou a železničnou traťou na Einsteinovej ulici. Diaľnica Petržalku oddelila od zelených dunajských brehov a v konečnom dôsledku aj od zvyšku mesta.
Cez Starý most sa bude možné do Nového Lida ľahko dostať zo Šafárikovho námestia či z Eurovea. Pre cestujúcich zo vzdialenejších častí mesta (Nové Mesto, Karlova Ves) pribudne na petržalskej strane zastávka električky. Električka bude napojená na petržalskú radiálu a trať na Starom moste. Pri Einsteinovej ulici má vzniknúť aj terminál integrovanej osobnej prepravy (TIOP) na prestup medzi električkami a vlakmi, ktoré majú smerovať do Viedne, Senca, Pezinka a Komárna.
V budúcnosti by sa mal priestor Nového Lida prepojiť aj na Petržalku a to pešou lávkou, ktorá ho ponad diaľnicu a železničnú trať napojí priamo na Chorvátske rameno.
Moderné bývanie chladené vďaka parkom a zeleným vnútroblokom
Historický vznik a dlhodobá obývateľnosť Petržalky sú priamo podmienené účinnou reguláciou hladiny podzemných vôd. Vďaka existujúcim opatreniam, ktoré udržiavajú tieto vody na prijateľnej úrovni, nie je Petržalka vystavená pravidelným záplavám.
Na túto hydrogeologickú stabilitu nadväzuje aj navrhované riešenie v oblasti CMC Petržalka, kde sa plánuje zvýšenie terénu. Tento krok minimalizuje vplyv novej výstavby na prúdenie spodných vôd, pričom akékoľvek mierne zmeny hladiny smerom k starej Petržalke budú v kontexte súčasných ochranných systémov prakticky zanedbateľné.
Okrem hospodárenia s vodou zohráva kľúčovú úlohu v kvalite života aj regulácia mestského tepelného ostrova, teda javu, kedy sa zastavané plochy prehrievajú viac než ich okolie. Mikroklíma v zóne je preto navrhnutá tak, aby tomuto efektu predchádzala. Kombinuje hustú mestskú štruktúru s intenzívnou výsadbou vzrastlej zelene v uliciach, centrálnym ochladzovacím parkom a nábrežným parkom, pričom prirodzeným ochladzovacím prvkom zostáva aj bezprostredná blízkosť rieky Dunaj.
Zelená obnova s rešpektom k lužnému lesu
Čo sa týka biologického významu lokality, prieskumy vyhodnotili záplavovú zónu na nábreží medzi hrádzou a Dunajom ako jedinú biologicky významnú zónu. Odborníci na jej západnej hrane našli pozostatky pôvodného lužného lesa. Rastlinám aj živočíchom sa najviac darí práve na nábreží pri rieke, kde bujný porast s časťami pôvodného lužného lesa vytvára dobré prostredie na život a migráciu chránených i bežných druhov. Ide o zónu, ktorá nebude zastavaná a v území vznikne lesopark.
Na území medzi hrádzou a Einsteinovou ulicou, sa dnes nachádzajú najmä spevnené plochy areálov s technickým a priemyselným využitím, ďalej plochy náletovej zelene a množstvo nepôvodných a invazívnych druhov. Tu projekt Nové Lido počíta s vybudovaním rozsiahlych zelených priestorov. Dnes prevažne invazívne a náletové dreviny, ktoré územiu poskytujú minimálnu hodnotu budú nahradené približne 1 200 kvalitnými domácimi stromami vhodnými do mestského prostredia.
Komplexná štvrť vďaka spolupráci odborníkov
Od začiatku stoja pri projekte CMC Petržalka odborníci a odborníčky z domácich a zahraničných ateliérov. Urbanizmus, architektúru a krajinnú architektúru vytvorili Jakub Cigler Architekti, Compass Architekti, Marko & Placemakers, 2ka landscape architects, Snøhetta, Studio Egret West, Gro architekti a GFI architekti.
Plán verejného priestoru vytvorilo dánske štúdio Gehl Architects, ktoré je považované za svetovú špičku v tejto oblasti. Kancelária nesie meno zakladateľa Jana Gehla, najuznávanejšieho svetového urbanistu, ktorý sa riadi myšlienkami „miest pre ľudí“ s dôrazom na chodcov, cyklistov a využívanie verejných priestorov.
Benefity pre celé mesto
Mesto od začiatku 20. storočia plánuje z lokality vytvoriť kvalitnú štvrť s celomestským a lokálnym centrom a jednoduchým prístupom k prírode a rieke.
Aby mohlo dôjsť k potrebnej a komplexnej transformácii územia, bola nevyhnutná zmena územného plánu. Developerské spoločnosti JTRE, Penta Real Estate a predtým HB Reavis sa približne desať rokov snažili o aktualizáciu územného plánu mesta aj zóny. Po rokoch diskusií mestské zastupiteľstvo nakoniec na jar 2025 schválilo zmeny v územnom pláne.
Projekt Nové Lido rozšíri centrum Bratislavy na pravý breh Dunaja a prostredníctvom nového pešieho mosta ho prirodzene prepojí s nábrežím. Okrem kvalitnej zelene, multifunkčnej haly a športovísk prinesie štvrť aj nové pracovné miesta priamo v Petržalke.
Nové generácie Bratislavčanov a Bratislavčaniek tak budú môcť využívať mesto, jeho centrum a rieku novým spôsobom v plnohodnotnej štvrti, ktorá Bratislavu premení na modernú a udržateľnú metropolu na Dunaji.
Viac o CMC Petržalka a Novom Lide aj o ďalších projektoch, vďaka ktorým môže Bratislava fungovať na základe princípov polycentrizmu, sa dočítate v knihe Rozumne rastúce mesto, ktorú pripravil kolektív odborníkov a odborníčok s reálnymi skúsenosťami z Bratislavy.