Čo sa pilo v Bratislave kedysi a čo dnes? Od zohriateho piva až po batátové iced latté

Kedysi sa v Bratislave na raňajky podávalo zohriate pivo s chlebom, dnes si v kaviarňach objednávame matchu, espresso tonik či batátové iced latté. Obsah pohárov sa za stáročia výrazne zmenil, no jedno zostalo rovnaké. Nápoje boli vždy súčasťou príbehov mesta, miestom stretnutí aj odrazom svojej doby. Prečítajte si, ako sa menili chute obyvateľov Bratislavy od vinohradov starého Prešporka až po dnešnú kaviarenskú kultúru.

Predstavte si, že vojdete do kaviarne. Barista sa vás neopýta, či si dáte ovsené alebo pistáciové mlieko, ani či máte chuť na espresso tonik alebo jahodovú matchu. Namiesto toho pred vás položí zohriate pivo s krajcom chleba. Nejde o recesiu ani o tematický podnik. Podľa historických prameňov práve takto vyzerali kedysi celkom bežné raňajky v Prešporku a pivo dostávali aj deti.

Dnes si v Bratislave vyberáme z desiatok druhov kávy, remeselných limonád či moderných nealkoholických nápojov. Kedysi bola ponuka jednoduchšia, no o to zaujímavejšia. Pohár piva alebo vína bol prirodzenou súčasťou každodenného života a odrážal spôsob, akým ľudia žili, pracovali aj trávili voľný čas.

Prečo sa v Bratislave pilo viac piva než vína?

Bratislava sa oddávna spája s vinohradmi Malých Karpát a kvalitným vínom. Málokto však vie, že podľa historických prameňov sa v stredovekom Prešporku vypilo viac piva než vína. Ako nám v jednom z našich rozhovorov priblížil historik Vladimír Tomčík, neznamenalo to, že by víno nebolo obľúbené. Práve naopak. Mesto patrilo medzi významné vinárske centrá Uhorska, no pivo malo v každodennom živote obyvateľov celkom inú úlohu. Voda nebola vždy zdravotne neškodná, a tak sa pivo stalo bežnou súčasťou jedálnička. Bolo hustejšie, zakalené, pravdepodobne malo nižší obsah alkoholu než dnešné a vďaka tomu, že sa pri jeho výrobe voda prevarila, predstavovalo bezpečnejší nápoj. Navyše zasýtilo, pretože obsahovalo viac živín než dnešné pivo. Aj preto nechýbalo na stole dospelým ani deťom. 

Viac zaujímavostí o gastronómii starého Prešporka si môžete prečítať aj v našom rozhovore s historikom Vladimírom Tomčíkom.

Pivný zvon ukončil každú zábavu

Pivo bolo v Prešporku také obľúbené, že malo aj svoje pravidlá. Na veži Františkánskeho kostola visel pivný zvon, známy aj ako Zvon lumpov. Jeho zazvonenie oznamovalo koniec čapovania v hostincoch a viechach. Význam piva dokazujú aj historické záznamy. Už v roku 1457 dostalo v Zuckermandli povolenie variť pivo jedenásť pivovarníkov, a keď v roku 1811 vyhorel Bratislavský hrad, na Podhradí zhorelo aj päť pivovarov. Zaujímavý bol aj spôsob kontroly kvality. Pivo naliali na drevenú lavicu a mestskí radní si na ňu sadli v kožených nohaviciach. Ak sa pri vstávaní prilepili, znamenalo to, že pivo bolo kvalitné.

Víno, ktoré preslávilo Bratislavu ďaleko za hranicam

Ak bolo pivo každodenným spoločníkom Prešporčanov, víno bolo pýchou mesta. Svahy Malých Karpát pokrývali vinohrady už stáročia a bratislavské vína patrili medzi najvyhľadávanejšie v celom Uhorsku. Obchodníci ich vyvážali do okolitých krajín a vinárstvo sa stalo jedným zo symbolov mesta. Bratislava sa preslávila aj výrobou šumivého vína. Rodina Palugyayovcov patrila medzi priekopníkov jeho výroby a ich produkty si získali výborné meno doma aj v zahraničí. 

O kvalite tunajších vín svedčí aj zaujímavosť, že Palugyayovo šampanské sa dostalo do vínnej karty legendárneho Titanicu. V čase, keď označenie šampanské ešte nebolo chránené, išlo o mimoriadne prestížne uznanie. Víno však nepatrilo len na šľachtické stoly. Podávalo sa vo viechach, hostincoch aj v prešporských kaviarňach, kde sa pri pohári stretávali obchodníci, umelci, právnici či lekári. Práve tam sa začal písať ďalší zaujímavý príbeh bratislavskej nápojovej kultúry.

Prešporok sa nestretával na námestí, ale v kaviarňach

Na prelome 19. a 20. storočia patrili prešporské kaviarne k najživším miestam v meste. Nechodilo sa do nich len na kávu. Pri stolíkoch sa čítali noviny, uzatvárali obchodné dohody, diskutovalo sa o politike či kultúre a večer sa v niektorých tancovalo za sprievodu živej hudby. Popri káve sa tu bežne podávalo aj bratislavské víno či pivo. 

Medzi najznámejšie podniky patrili Savoy Carlton, Štefánka alebo Berlinka, ktoré navštevovali obchodníci, lekári, advokáti, umelci aj ďalší predstavitelia mestského života. Kaviareň bola miestom, kde sa stretávali nápady, obchod aj spoločenský život. Hoci mnohé z týchto podnikov už dnes neexistujú alebo majú úplne inú podobu, ich atmosféra sa z Bratislavy celkom nevytratila. Aj dnes patria kaviarne medzi miesta, kde ľudia radi trávia čas. Rozdiel je len v tom, čo si nechávajú pripraviť do šálky či pohára.

Čo dnes pijú Bratislavčania?

Keby sa dnes Prešporčan z prelomu 19. a 20. storočia prešiel centrom Bratislavy, pravdepodobne by sa pri pohľade na nápojové lístky poriadne začudoval. Kedysi sa rozhodovalo medzi pivom, vínom a kávou. Dnes si môžete vybrať z desiatok druhov výberovej kávy, limonád či nápojov z celého sveta. Veľký návrat zažíva kvalitná káva. Popri klasickom espresse a cappuccine sa stali bežnou súčasťou ponuky flat white, filtrovaná káva, cold brew či espresso tonik. 

Rovnako výrazne sa menia aj chute mladšej generácie. Matcha už dávno nie je výsadou Japonska a v Bratislave ju nájdete v klasickej podobe, s jahodovým pyré, citrusmi či kokosovým mliekom. Popularitu si získala aj kombucha, chai latté, remeselné limonády a nealkoholické koktaily. Ani pri všetkých novinkách však Bratislava nezabúda na svoje korene. Vína z Malých Karpát patria stále medzi obľúbené súčasti miestnej gastronómie, remeselné pivovary nadväzujú na stáročnú tradíciu a káva zostáva dôvodom, prečo sa ľudia stretávajú rovnako ako kedysi v prešporských kaviarňach

Osvieženie, ktoré si pripravíte aj doma 

Počas horúcich letných dní nemusíte za zaujímavými nápojmi chodiť len do kaviarní. Mnohé z nich si pripravíte aj doma z bežne dostupných surovín. Vybrali sme tri obľúbené drinky, ktoré vás osviežia a zároveň prinesú trochu svetových chutí priamo do vašej kuchyne.

Citrusová matcha

Spojenie jemne zemitých tónov matche a sladkosti pomaranča vytvára osviežujúci nápoj, ktorý je ideálny na letné popoludnia. Je ľahký, povzbudzujúci a navyše bohatý na antioxidanty.

Ingrediencie (1 porcia):

• 2 g kvalitného matcha prášku
• 60 ml horúcej vody (približne 80 °C)
• 150 ml čerstvej pomarančovej šťavy
• ľad
• plátok citróna alebo pomaranča na ozdobu

Postup:

Matcha prášok rozmiešajte v horúcej vode pomocou bambusovej metličky, aby vznikla hladká pena bez hrudiek. Pohár naplňte ľadom, nalejte čerstvú pomarančovú šťavu a navrch pomaly pridajte pripravenú matchu. Nápoj môžete ozdobiť plátkom citróna alebo pomaranča.

Kórejské batátové latté

Batátové latté, známe aj ako goguma latté, patrí medzi obľúbené nápoje v Južnej Kórei. V originálnej verzii neobsahuje kávu. Je prirodzene sladké, krémové a výborne chutí teplé aj s ľadom.

Ingrediencie (2 porcie):

• 200 g pečených sladkých zemiakov
• 500 ml mlieka (alebo ovseného mlieka)
• 1 PL javorového sirupu alebo trstinového cukru
• štipka mletej škorice
• napenené mlieko a nasekané orechy na ozdobu

Postup:

Upečený sladký zemiak spolu s mliekom rozmixujte do hladkej konzistencie. Zmes prelejte do hrnca, pridajte javorový sirup alebo cukor a za stáleho miešania ju zohrievajte približne päť minút. Hotový nápoj nalejte do šálok a podľa chuti ozdobte napeneným mliekom, škoricou alebo nasekanými orechmi. Po vychladnutí ho môžete podávať s ľadom ako osviežujúcu letnú verziu.

Espresso tonic

Jednoduchý, svieži a elegantný nápoj, ktorý si v posledných rokoch získal obľubu vo výberových kaviarňach po celom svete. Horkosť espressa a jemná citrusová chuť toniku vytvárajú prekvapivo harmonickú kombináciu.

Ingrediencie (1 porcia):

• 150 ml kvalitného toniku
• 1 čerstvo pripravené espresso
• ľad
• plátok pomaranča alebo grepu

Postup:

Vysoký pohár naplňte ľadom a zalejte vychladeným tonikom. Čerstvo pripravené espresso pomaly nalejte cez lyžičku alebo po vnútornej stene pohára, aby sa vytvorili dve výrazné vrstvy. Nápoj ozdobte plátkom pomaranča alebo grepu a podávajte ihneď.