Väčšina cestovateľov má už prísnych opatrení „plné zuby“ a najradšej by sa opäť vydala objavovať svet. Našťastie, existujú rôzne spôsoby, ako aspoň čiastočne uspokojiť túžbu vidieť niečo nové. Vďaka projektu Googlu Arts & Culture boli sprístupnené desaťtisíce umeleckých a architektonických diel, výstav a galérií, ktoré si môžu fanúšikovia umenia vychutnať z pohodlia domova.
Guggenheimovo múzeum v Bilbau
„Jeden zo vzácnych prípadov, keď sa kritici, akademici a široká verejnosť na niečom úplne zhodnú.“ Takto označil budovu múzea nadácie Solomona R. Guggenheima, ktorá sprístupňuje moderné umenie širokej verejnosti, kritik architektúry Paul Goldberger. Dychberúca stavba, ktorá skrášľuje nábrežie pri rieke Nervión, je jednou z architektonicky najvýznamnejších budov dokončených od roku 1980, a často zatieňuje aj umelecké diela umiestnené v nej.
Okrem azda najznámejšieho Guggenheimovho múzea v New Yorku môžete z pohodlia obývačky obdivovať aj jeho španielsky ekvivalent, za ktorým stojí americký architekt Frank Gehry. Interiér naprojektovaný okolo presvetleného átria ponúka výhľady na okolitú zástavbu Bilbaa, ale aj baskické pohorie na východnej periférii mesta. Zvonku je budova futuristických tvarov obložená matným vápencom a lesklým titánom. Tieto kontrastné materiály spolu s oblými tvarmi jednotlivých blokov, ktoré tvoria budovu múzea, stoja za online prehliadku.
Villa Ephrussi de Rothschild
Neoklasicistická vila postavená na začiatku 20. storočia ponúkala svojej majiteľke, barónke Béatrice Rotschildovej, nádherné výhľady na more z francúzskej riviéry a až deväť idylických záhrad, ktoré sú súčasťou okolitého areálu. Bývalá majiteľka svoje sídlo naplnila umeleckými dielami, sochami, masívnym starodávnym nábytkom a vzácnym porcelánom, a zanechala v ňom veľkú umeleckú hodnotu, ktorú po smrti odkázala Francúzskej akadémii umení.
Najväčšia zaujímavosť tejto pamiatky sa však nachádza v exteriéri. Deväť okolitých záhrad zosobňuje deväť rozličných kultúr a tém. Návštevníci tu nájdu francúzsku, japonskú, španielsku, provensálsku či florentskú záhradu, exotickú aj kamennú záhradu, záhradu z kameňa a záhradu z porcelánu. V každej z nich sa nachádzajú unikátne rastliny, umelecké diela a výhľady na azúrové more. Vďaka Googlu si ich záujemci môžu vychutnať aspoň virtuálne.
Villa Cavrois
Vilu francúzskeho textilného magnáta Roberta Cavroisa z roku 1932 by mal vidieť každý, koho zaujíma modernizmus a funkcionalistický prístup k architektúre. Jej autor Robert Mallet-Stevens spojil luxus s jednoduchosťou a pomocou dreva, mramoru a kovových zliatin vytvoril interiér prispôsobený životu deväťčlennej rodiny, ako aj ich zamestnancom. Na viac ako 1 800 štvorcových metroch obytnej plochy tu návštevník môže vidieť vzácny žltý mramor zo Sieny či zelený mramor zo Švédska, kubánsky mahagón či obklady zo vzorovaných afrických drevín.
Jednoduchý funkcionalistický interiér zakrýva šesťdesiat metrov dlhá budova rozdelená na dve identické krídla. Architekt sa inšpiroval panskými sídlami zo 16. a 17. storočia. Zaujímavosťou je napríklad kúpeľňa s rozlohou päťdesiat štvorcových metrov alebo strešné terasy s výhľadmi na okolitý park. Obklopuje 72 metrov dlhé vodné zrkadlo, okolo ktorého sa otáča príjazdová cesta. Moderné panské sídlo na severe Francúzska je pre verejnosť otvorené iba od roku 2015, momentálne samozrejme iba virtuálne.
Komplex Bauhaus v Dessau
Budovy a areál školy nemeckého umeleckého smeru Bauhaus síce slúžili pôvodnému účelu iba osem rokov, dodnes však nesú symbolickú hodnotu jedinečného umeleckého smeru, ktorý bol potlačený vzostupom nacizmu v Nemecku. Predstavitelia Bauhausu sa snažili skĺbiť rozličné umelecké smery s priemyselnou a remeselnou výrobou a tvoriť tak dostupné, no krásne a umelecky hodnotné diela.
Hoci samostatná architektonická sekcia vznikla na škole ako posledná, v Bauhause bola architektúra vždy kladená do popredia. Dokazuje to aj budova a areál školy v meste Dessau, ktoré v roku 1925 navrhol jeden zo zakladateľov Bauhausu, architekt Walter Gropius. Jeho funkcionalistický, modernistický prístup sa prejavil na rovných líniách a základných tvaroch, ktoré tvorili skelet budovy, ako aj na fasáde zo skla – v tej dobe inovatívne a netypické riešenie, ktoré zaujalo architektov a konštruktérov na celom svete. Budova školy Bauhaus v Dessau dodnes pripomína pokrokovosť a jedinečnosť smeru, ktorý položil základy dnešnej moderne.
Villa Arson
Jedným z nasledovníkov smeru Bauhaus a študentov Waltera Gropiusa bol aj francúzsky architekt Michel Marot, ktorý v 60. rokoch 20. storočia navrhol ikonickú Vilu Arson. Impozantná modernistická stavba s prvkami brutalizmu sa týči nad francúzskym mestom Nice a ponúka výhľady na francúzsku riviéru a Anjelskú zátoku – miesto, podľa ktorého bol pomenovaný známy film režiséra Jacquesa Demyho.
Vila slúži ako lokálne umelecké centrum, nachádza sa tu múzeum a galéria, prebieha tu výskum súčasného umenia a sídli tu Národná škola výtvarných umení vo Francúzsku. Spolu s areálom sa rozprestiera na 23-tisíc štvorcových metroch, po ktorých sa záujemcovia môžu poprechádzať online. K nahliadnutiu sú aj fotografie vystavených diel či história budovy a jej rekonštrukcie.