Veronika Kotradyová sa venuje vplyvu okolitého prostredia na ľudské vnímanie a psychiku. V publikácii Ako dobre bývať vysvetľuje, ako sa interiér bytu či domu stáva odrazom jeho vlastníka a kde je hranica medzi príjemným interiérom a nadmerným množstvom stimulov pre ľudské zmysly. Kvalitnému interiéru a životnému priestoru v bývaní sa venuje ďalší diel zo seriálu Spokojný život v meste.
Skúmate vplyv okolitého prostredia na správanie ľudí. Do akej miery ovplyvňuje naša domácnosť či kancelária našu psychiku?
Prostredie ovplyvňuje naše bezprostredné správanie, náladu a momentálne psychické a fyzické nastavenie. Má priamy aj nepriamy vplyv na naše vzťahy, interakcie s ľuďmi okolo nás a v konečnom dôsledku aj na zdravie a životné perspektívy. Deje sa to cez náš nervový systém, ktorému naše okolie vysiela neustále signály, ktoré spracovávame vedome aj nevedome, cez bezprostrednú fyzickú interakciu. Od polohy a pohybu tela až po naučené a nevedomé vzorce správania sa, ktoré si budujeme počas celého života.
Ľudia v poslednom období pravdepodobne trávili doma viac času ako kedykoľvek predtým. Aké sú najbežnejšie nedostatky v bývaní, ktoré si však mohli uvedomiť až teraz?
Posledné mesiace u každého z nás preverili stav nášho bývania a celkového životného štýlu po každej stránke. Pokiaľ ľudia chodia pravidelne do práce a vo voľnom čase von, dlhodobo existujúce nedostatky v bývaní nie sú také okaté a nevyvolávajú toľko konfliktov. V prvom rade potrebuje mať každý človek pocit bezpečia, možnosť výhľadu a úkrytu či kontroly nad svojim „teritóriom“. Dôležitá je dispozícia bytu, kde každý potrebuje mať svoj súkromný a intímny priestor, ktorý má z veľkej časti pod kontrolou. Ideálne je, pokiaľ má každý obytný priestor súkromnú zónu a spoločenskú, kde sa socializuje a budujú sa zdravé vzťahy v spoločenstve spolubývajúcich ľudí. Platí to aj pre delenie na dennú a nočnú zónu. Ak je zabezpečené toto základné delenie a kompetencie ohľadom jednotlivých teritórií sú jasné, vzniká menej konfliktov. Náročnou skúškou bolo splynutie práce, resp. školy, so súkromným životom. Ukázali sa všetky pre aj proti práce z domu.
Na čo vo všeobecnosti ľudia nedbajú pri zariaďovaní bytu?
Najčastejším problémom bývajú nevyhovujúce dispozície, rozmiestnenie dverí a okien tak, že je ťažké daný priestor zmysluplne zariadiť nábytkom a doplnkami. Stáva sa napríklad, že nie je kam umiestniť pohovku bez toho, aby sa človek necítil od chrbta „nechránený“. Dnes je už našťastie štandardom mať vo väčšom byte a rodinnom dome aspoň dve kúpeľne a WC, aby sa predišlo kolíziám pri ranných „špičkách“. Kritickým býva nedostatok úložného priestoru. Je kľúčové, aby bol dostatočný a prakticky riešený , kde je možné schovať a prehľadne skladovať predmety akéhokoľvek druhu. Aj nespavosť je možné do veľkej miery redukovať ohľaduplným zariadením spálne. Kľúčové je mať v nej čo najmenej stimulov – tlmené farby, večer teplé svetlo, kvalitný matrac a rošt. Subjektívna spokojnosť s kvalitou lôžka má priamy vplyv na kvalitu spánku.
Ako zariadiť byt či dom tak, aby sme v ňom boli uvoľnení, neatakovali nás rušivé vnemy, a hlavne, aby sme sa cítili ako doma?
Domov je najintenzívnejším prostriedkom budovania svojej identity, je predĺžením nášho Ja, projekčným plátnom pre naše nevedomie. Preto je podstatné, aby mal každý možnosť mať svoje miesto, teda teritórium, ktoré si vie upravovať, premiestňovať a zariaďovať artefaktami s príbehom či posolstvom. Aby sa obytný interiér stal domovom, človek v ňom potrebuje nájsť svoj úkryt, kde vie byť sám sebou. A to aj prostredníctvom vecí, ktoré ho zrkadlia. Je len podstatné vedieť ustrážiť ich množstvo, ktoré je vizuálne aj fyzicky prítomné. Okrem toho sa v mnohých domácnostiach podceňuje dôležitosť spoločného stolovania za jedálenským stolom. Pre súdržnosť a dobré vzťahy medzi členmi domácnosti je dobré spolu komunikovať aspoň raz denne tvárou v tvár, ideálne pri spoločnom jedle, kde môžu zdieľať udalosti dňa. Všetko to pomáha budovať domov na materiálnej aj duchovnej úrovni.
Keby mala prísť druhá intenzívna vlna pandémie a opäť by nás čakalo pár mesiacov doma, ako by sa na to mali ľudia pripraviť?
V prvej vlne sme dostali všetci príležitosť prehodnotiť bývanie po svojom, podľa aktuálneho stavu nášho osobnostného rozvoja a životnej fázy. V každom rodičovi, s ktorým ostali doma aj jeho školopovinné deti, však intenzívne zarezonovala téma domáceho pracoviska. Aj nezávisle od pandémie bude home office a home schooling vzhľadom na spoločenské zmeny naberať na rozsahu a intenzite. Preto má zmysel vytvoriť alebo upraviť priestory na prácu v rámci bytu tak, aby boli aspoň pomyselne oddelené od súkromného obytného priestoru. Toto miesto je následne potrebné aj využívať na prácu, aby bola hranica medzi pracovným časom a oddychom jasnejšia. Výhodou domáceho pracoviska je, že ho vieme zariadiť ergonomickejšie, s možnosťou meniť telesné polohy pri práci a s príjemnejším dizajnom, než má väčšina verejných pracovísk a škôl.
Veľkú výhodu počas domácej izolácie mali majitelia rodinných domov so záhradami. Dokážu vôbec verejné priestory a parky nahradiť súkromie vlastnej záhrady? Ovplyvňuje záhrada výrazne celkovú kvalitu bývania?
Nemusím asi nikoho presviedčať, že kontakt so zeleňou a prírodou je všeobecne prospešný a pobyt medzi stromami a rastlinami pôsobí regeneratívne na celý nervový systém. Tvary prírodných prvkov, ich farby a prirodzené kombinácie, vôňa a vlhkosť vzduchu, to všetko spolu dáva zmysel, najmä keď to vzniklo prirodzene alebo túto prirodzenosť imituje tak, ako je to pri permakultúre. Záhrada, ale aj väčší balkón, lodžia alebo ideálne terasa sú zdrojom veľkého potešenia, najmä keď bola vytvorená vlastným pričinením. Každý takýto zelený priestor si, samozrejme, vyžaduje neustálu aktívnu údržbu, pozýva však na pobyt vonku a kontakt so zemou a všetkým živým aj neživým, čo s tým súvisí. Pestovanie byliniek a jedlých plodín, vytváranie okrasných prvkov a dekorácií, technických prvkov, to všetko umožňuje mať spolu so svojimi blízkymi spoločnú a pre všetkých prospešnú aktivitu. Deti to vedie k lepšiemu spoznávaniu kolobehu života v prírode a tiež ku konzumácii čerstvej stravy. Prítomnosť vtákov a iných živočíchov v záhrade oživuje pozorovanie prírody. Toto všetko však neplatí pri záhradách pozostávajúcich iba zo spevnených povrchov, vykoseného trávnika, betónových plotov a tují.
Vizualizácie ateliérov či rôzne inšpirácie zo zahraničia nás často očaria dizajnom, keď sa však na ne pozrieme z praktického hľadiska, často v tomto smere zaostávajú. Ako nájsť rovnováhu medzi pekným a praktickým interiérom?
Praktickosť je v našej kultúre vysoko cenená. Je jedným z kritérií pri obstarávaní si bývania, vozidiel aj predmetov osobnej potreby. Je to dosť komplexná téma. Od fungovania nástrojov, priestorov a vecí sa odvíja aj naša evolúcia, preto je úžitkovosť stále vysoko cenená. Vizualizácie často nezachytávajú to, ako sa bude priestor používať, ako „padne do ruky“ a ako bude komunikovať s celým našim telom. Západná kultúra je výrazne vizuálna a na to sú aj nastavené vizualizácie a aranžované fotografie, ktoré majú predávať. Často neodzrkadľujú stav, v akom bude daný interiér počas používania jeho obyvateľmi. Tí so sebou prinášajú množstvo vecí, ktoré sú často „vizuálnym smogom“, ale sú zároveň obrazom fungovania užívateľov a je nutné to pri zariaďovaní zohľadniť a ponúknuť praktické riešenia.
Ktoré trendy interiérového dizajnu sú podľa vás nadčasové a dá sa na ne spoľahnúť, a ktoré podľa vás rýchlo prehrmia a zariadenie kvôli nim opticky „zostarne”?
Ušľachtilé prírodné materiály ako drevo, kameň, koža, vlna, sklo či ušľachtilé kovy starnú s gráciou a prepožičiavajú interiéru atmosféru dlhovekosti a nadčasovosti. Čím jednoduchšie línie alebo ladné krivky vychádzajúce z prírody, tým vyššia šanca na dlhovekosť. Dlhú životnosť majú veci s príbehom.
Drevo a prírodné materiály majú dlhú životnosť a sú príjemné nielen na pohľad, ale i na dotyk. Zdroj: Shutterstock
Aktuálne sú v móde rovné, neprerušené línie, nábytok a doplnky zo surového dreva, alebo betónové povrchy. Ako sa pozeráte na tieto, ale aj ďalšie aktuálne trendy?
V súčasnosti je badať v interiérovom dizajne niekoľko veľmi rozdielnych smerov alebo štýlov – od spomínaného striktného „uprataného“ minimalizmu s prevahou achromatických farieb (biela, čierna, sivá) často vo vysokom lesku, ktorý je doménou architektov, cez romantizujúci „provance“ štýl až po rôzne podoby extra naturálneho štýlu s viacerými pomenovaniami, kde sa stále viac objavuje staré drevo a iné materiály vo svojej najsurovejšej podobe. V súčasnosti je tiež prezentovaný moderný glamour štýl so svojou jemnou dekoratívnosťou a luxusom ušľachtilých materiálov.
Ako vnímate chladnosť minimalizmu a jeho reálnu využiteľnosť v praktických, „domáckych“ interiéroch?
Minimalizmus so sebou nesie riziko, že bude priestor pôsobiť chladne a neosobne. Je to možné kompenzovať použitím prírodných materiálov v autentickej podobe. Prírodné drevo, najmä v podobe masívu, škároviek a preglejovaných materiálov (preglejka, latovka, biodoska) je v tomto fenomenálne. Stačí niekoľko väčších plôch z dreva a priestor hneď pôsobí útulnejšie, má akoby ľudskejšiu mierku. Vďaka teplej farbe, štruktúre a textúre, ako aj vynikajúcim dotykovým a iným vlastnostiam, pomáha vytvárať zdravšiu mikroklímu. Dotyk a priamy telesný kontakt s povrchmi a tvarmi je veľmi osobný zážitok, preto je relevantné zredukovať lesklé hladké povrchy, ktoré sú príliš studené a nemajú hĺbku a plasticitu, a skôr pri rafinovanom minimalizme vsadiť na matné, drsnejšie a až štruktúrované povrchy, ktoré naopak ponúkajú mäkší, plastickejší a tým aj útulnejší vzhľad interiéru. To isté platí aj pre vnímanie sluchom a čuchom. Je dobré, pokiaľ priestor ponúka komplexný zážitok pre všetky zmysly, ktorý ale nesmie byť príliš výrazný – vtieravý, lebo sa tak môže stať rušivým až iritujúcim.
Veľkou témou je zeleň, izbové rastliny a kvety. Prečo je dôležité mať doma aj kúsok prírody, a kde je pre ňu najvhodnejšie miesto?
Ako som spomínala pri výhodách záhrady, kontakt so zeleňou nielen zlepšuje mikroklímu v priestore, ale pomáha našim očiam si pri pohľade na ňu oddýchnuť. Dôležitú úlohu tu zohráva aj to, či sa nám o zeleň vo verejných priestoroch stará profesionálna firma, alebo sa staráme my sami. Všetci, ktorí izbové kvety úspešne pestujú, s nimi aj komunikujú. Starostlivosť o izbovú či balkónovú zeleň je veľmi pekný rituál, ktorý môže prinášať radosť a relax. Dnes je možné mať rôzne formy zelených stien, ktoré sú na inštaláciu aj starostlivosť náročnejšie, ponúkajú však často ozaj intenzívnu fascináciu pri pohľade na ne. Machové steny sú síce neživé, napriek tomu tvarom a farbou vyvolávajú v ľuďoch pozitívne emócie.
Nielen samotná zeleň, ale aj starostlivosť o ňu prinášajú do domácnosti relax a radosť. Zdroj: Shutterstock
Z praktického hľadiska je lepšie investovať do služieb interiérového architekta, alebo kvalitnejšieho a drahšieho nábytku?
Keďže už dve dekády pôsobím na vysokých školách, vychovávam budúcim profesionálov v oblasti interiérového dizajnu a sama som profesionál, samozrejme, že budem lobovať za spoluprácu s profesionálnymi dizajnérmi a architektami. Najmä v súčasnosti, keď zavládla úplná liberálnosť v štýloch a je možné kombinovať doslova všetko so všetkým. Prijatie odvážnych kombinácií záleží od príbehu, resp. konceptu, ktorý to „predá“. Aj dojem z najkvalitnejšieho nábytku či bytového doplnku sa dá pokaziť nevhodnou kombináciou. Pre laikov často platí známy výrok ikony funkcionalizmu Miesa van der Roheho, že menej je viac. Pri vlastnej tvorbe je ďalšou úrovňou aj vlastná realizácia cez domáce majstrovanie, ktoré dnes do veľkej miery nahrádza prácu profesionálnych stolárov. Je uľahčené dobrou dostupnosťou polotovarov, kde stačia základné technické zručnosti a odvaha experimentovať. Zadosťučinenie a uspokojenie z vlastnej práce je aj s estetickými a technickými nedostatkami silným momentom aj v duchovnom rozvoji.
Sú nejaké pravidlá pri zariaďovaní malých bytov, vďaka ktorým sa dá vyťažiť z minima maximum?
Ak malý byt obýva viac osôb, veľkým problémom môže byť pocit stiesnenosti a kolízií pri pohybe v ňom. Aj v najmenšom byte je základom mať delenú nočnú a dennú zónu, alebo súkromnú a spoločenskú, hoci len náznakom. Náš nervový systém má tendenciu si prvky okolo nás dopĺňať, takže aj textilný prvok alebo vzdušný regál dokáže vytvoriť pocit bezpečia a súkromia. Ak je to len trochu možné, je dobré mať stále lôžko a nespať na tej istej pohovke, na ktorej trávime deň. Vo väčšine malých bytov je možné mať oddelený spací kút, alkovňu (spanie alebo sedenie vo výklenku), alebo priestor vertikalizovať a riešiť niektoré jeho časti na vyvýšených plochách. Pri malých bytových priestoroch je obzvlášť vhodné spolupracovať s profesionálom, ktorý vie asistovať pri vytváraní rafinovaného organizmu, kde má všetko svoje miesto.
Doc. Ing. Veronika Kotradyová, PhD.
pôsobí na Fakulte architektúry STU v Bratislave. Vo výskume aj v tvorbe sa venuje vzťahu ľudského tela, mysle a prostredia. Zároveň je praktizujúca interiérová dizajnérka a konzultantka pre oblasť dizajnu s ohľadom na človeka a prostredie. Vyštudovala odbor Dizajn nábytku a interiéru na Drevárskej fakulte vo Zvolene a cez ekologické navrhovanie sa postupne dostala k jej súčasným témam. Vo svojich výskumoch sa venuje zdravému interiéru, pocitu pohody a úlohe prírodných materiálov, predovšetkým dreva. V súčasnosti sa zaoberá fenoménom regionálnej identity v materiálnej kultúre. Na fakulte architektúry vedie výskumné centrum, ktoré skúma vplyv prostredia na správanie sa človeka, jeho vzťahy, výkonnosť a zdravie. Výsledky a poznatky z výskumu pretavuje do návrhov a realizácií výrobkov, interiérov a inštalácií. Je autorkou viacerých odborných kníh.
Tento článok je súčasťou série rozhovorov s ľuďmi, ktorí z pohľadu svojej profesie hovoria o spokojnosti v súvislosti so životom v meste. Prostredníctvom ich odpovedí sa dozvedáme viac o tom, ako funguje urbánna spoločnosť a ako sa môže stať spokojnejšou.
