Dôchodcovia chcú prírodu a pokojné prechádzky. Vyhovuje im Staré mesto ale i nábrežie Dunaja

Čas čítania: 6 minút

Dobré mesto musí slúžiť všetkým. A to aj vtedy, ak to, čo má ponúknuť, sú najmä služby na dosah ruky a pokojné miesto na oddych. Po odžitých a dopracovaných desaťročiach sú to tie najdôležitejšie veci, ktoré dôchodcovia v meste hľadajú.

Prechádzka pri vode, električky, ktoré chodia podľa rozpisu, ale aj obchody a lekári v blízkosti. Po športovcoch a mamičkách sme sa na to, čo znamená spokojný život v meste, pýtali bratislavských dôchodcov. Spolu s nimi hľadáme odpovede na to, čo má dobré mesto a dobrá štvrť ponúknuť všetkým skupinám obyvateľov a čo by na Novom Lide nemalo chýbať.

Ktoré miesto v meste vám vždy zlepší náladu? Kam chodievate, aby ste si zlepšili deň?

Pán Ivan: Tam, kde majú lacné pivo (smiech). Dobre bolo v krčme na Račianskom mýte, ale už aj tam to zdraželo. Ale nájdu sa vždy také miestečká, kde sa dá ísť. Rád sa prechádzam po meste, ale máme okolo domu záhradu a okrem toho máme ďalšiu aj v Senci, takže až toľko času zase nie je.

Pani Anna: Rada chodím na hrad, do petržalského parku, na Ondrejský cintorín, do Čunova k vode. Mám dve priateľky, s ktorými chodíme spolu na takéto prechádzky.

Pán Alexander: Mám rád Staré mesto, ale obľúbených miest mám veľa, keďže som rodený Bratislavčan. Rád chodím napríklad aj na Devín.

Pani Zuzana: Nábrežie Dunaja, tam chodíme často s manželom. Teda chodili sme, teraz už chodíme menej, lebo už ma bolia nohy.

Pán Zdeno: Samozrejme, jedna vec je Železná studnička, to je príroda. A na kávu chodím rád do centra do kníhkupectva.

Pani Kristína: Náladu mi vždy zlepší prechádzka Starým Mestom. Ak si chcem zlepšiť deň, je to vždy prechádzka pri Dunaji.

Pani Magda: Na jar chodím najmä k Eurovei, páči sa mi aj Hviezdoslavovo námestie. Vôbec, celá cesta od Michalskej brány až k Dunaju je pekná.

Máte nejakú časť mesta, ktorá tvorí neodmysliteľnú súčasť vášho denného režimu?

Pán Ivan: Môj domov, to je pri Horskom parku. Tam bývame, žijeme a sme spokojní od 1972.

Pani Anna: Určite Staré mesto, tu ešte aj pracujem. V lekárni upratujem už 21 rokov. Bývam v Petržalke, takže sem musím dochádzať električkou. Občas ideme do divadla, v Hviezdoslavovom divadle sú každý mesiac operetné melódie. Ale na ostatné predstavenia už nechodíme, lebo už to nie je ono.

Pani Kristína: Môj denný režim neodmysliteľne súvisí s parkom na Račianskom mýte, osobitne teraz, keď sú rozkvitnuté kvety a mám radosť z toho množstva líp.

Pán Alexander: Celé Staré mesto. Momentálne tu nežijem, ale pracujem tu, aj som sa tu narodil a mám tu kopu obľúbených miest, kamarátov a krčiem a všeličoho. Síce netrávim v podnikoch život, ale rád chodím napríklad do kaviarní.

Pani Zuzana: Veľa už nechodím, lebo mám problémy s nohami. Ale často idem do Petržalky alebo sa k tunelu zaveziem autobusom a tam si posedíme pri Dunaji. Je tam príjemné posedenie, málo ľudí, pri Eurovei je veľmi veľa ľudí, to si pripadám ako na manifestácii.

Pani Juliana a pán Alexander: Pre nás sú to hlavne Medická záhrada a Hlavné námestie.

Aké osobné rituály dodržiavate v súvislosti s mestským priestorom?

Pán Ivan: Nemáme rituály. Kam nás napadne, tam ideme. Raz je to Eurovea, raz je to shopping center na Zlatých pieskoch, inokedy niekde inde.

Pani Zuzana: Chodím na prechádzky k Dunaju, alebo do Sadu Janka Kráľa, ale nie pravidelne, podľa počasia. Predtým sme chodili na Kamzík, Železnú studničku a pešo sme chodili 10-20 kilometrov, teraz sú to ozaj už len prechádzky tam, kde sú lavičky, tak aby si človek mohol sadnúť a uvoľniť nohy.

Čo pre vás znamená prežiť dobrý deň? Ako na to vplýva mesto?

Pán Ivan: Aby som sa vrátil zdravý, šťastný a spokojný domov. Viete, v mojom veku. Ja ráno vstanem a musím sa štípať, či som ešte tu (smiech).

Pán Alexander: Mať taký normálny pokojný život starého človeka. Nemyslím si, že by niečo mesto robilo zle. Tým, že Staré mesto mám rád, tak mi spríjemňuje život.

Pani Kristína: Dobre prežitý deň súvisí u mňa so stretnutím s mojimi blízkymi, deťmi, vnúčatami… a po splnení všetkých povinností. Riadim sa celý život múdrosťou, že šťastie nie sú nesplnené sny, ale splnené povinnosti. V súvislosti s mestom je pre mňa dobre prežitý deň stretnutie s priateľmi a bývalými kolegyňami, väčšinou v Starom Meste.

Pán Zdeno: No, aby sa mi darilo vybaviť to, čo chcem vybaviť. Aby mi chodili električky presne tak, ako majú, aby som sa nemusel pešo veľmi túlať a čakať. To je všetko. Viete, ja ako penzista toho už veľa nepotrebujem.

Pani Magda: Keď sme s manželom zdraví, to je na prvom mieste. No a potom, keď nemusím veľa variť, že je to nachystané a obed je rýchlo hotový. Občas ideme na obed vonku, alebo ideme na prechádzku k Eurovei a posedíme si vonku na kávičke.

Ktoré miesto v meste sa vám spája s pohodou a dobrou náladou?

Pán Ivan: Často chodievame na Hlavné námestie. Keď sme tam v 89-tom chodili, tak boli tie budovy ošarpané, obité, no môžem povedať, že teraz je už viac na čo pozerať. Ostalo dosť rozbitého, ale veľa domov je pekne opravených. Čo už, my už v našom veku nemôžeme na dievčatá pozerať, a najmä keď idem s manželkou (smiech). Aj teraz sa máme stretnúť. Ja si idem zaplatiť cestu do svätej zeme. Viete, to sú pre nás motivácie, lebo nie sme tí, čo by sme chceli všetko prejesť a prepiť. My chceme radšej vidieť, aj preto bol 89. rok pre nás veľmi dôležitý, pretože sme mohli začať poznávať svet, čo nám vtedy súdruhovia vzali. Ale odvtedy sme toho už veľa videli, aj sa tešíme na ďalšie výlety, a nie len v Európe, ale chodíme aj ďalej.

Pani Anna: Doma v Petržalke máme Chorvátske rameno, to je krásna prechádzka, takú hodinu tam môžete chodiť, tam je ešte pokoj. Potom tam je ešte lesík, môj bývalý manžel bol poľovník, takže 35 rokov sme tam chodili na poľovnícku chatu, tam bol pokoj, ale potom tam nastavali paneláky a bolo po pokoji. Ale ten les je ešte stále taký zachovaný lesopark. Tam tiež rada chodím.

Pani Zuzana: Železná studnička, Kamzík, proste príroda, príroda. A teraz ten Sad Janka Kráľa.

Pán Zdeno: S pohodou? Hviezdoslavovo námestie, ale skôr v lete ako v zime.

Pani Magda: Hviezdoslavovo námestie, to miluje manžel, lebo tam dlhé roky býval. A potom Dunaj. Keď sme mali malé deti a ešte stál pôvodný Starý most, tak sme cez neho chodili do Petržalky, cez Most SNP a späť. Teraz je pekný deň aj v Sade Janka Kráľa. Keď tam všetko kvitne a je zelené, dobre sa tam dýcha. Chodíme tam aj s vnukmi na ihrisko.

Pani Juliana a pán Alexander: Nám sa páči najmä hradný kopec a staré ulice pri Dóme sv. Martina.

Kde, na akých miestach sa cítite byť doma a prečo?

Pán Alexander: Kade-tade v Starom meste, hlavne v tejto časti, okolo Medickej záhrady, Blumentálu, ale potom, samozrejme, v historickom centre, tam sa veľmi rád pohybujem.

Pán Zdeno: Koliba, tam som sa narodil, tam som ako doma.

Pani Magda: Napríklad ten Sad Janka Kráľa a Eurovea. Lebo ostatné máme ďalej. Toto máme najbližšie. A Hviezdoslavovo námestie. Keď ideme v lete, ja sa zastavím na zmrzlinu, ale manžel nie, ten zmrzku nemá rád.

Pani Viera: Vyrástla som v Bratislave, najviac z tých všetkých rokov som v Petržalke, už 33 rokov.

Pani Juliana a pán Alexander: Doma sme na Grösslingovej ulici. Ja tu bývam už 57 rokov, manžel 79 rokov.

Prečítajte si, čo majú v Bratislave najradšej športovci a mamičky.

 

Tento článok je súčasťou série ankiet, v ktorých sa s ľuďmi z Bratislavy rozprávame o tom, čo majú na hlavnom meste radi, ktoré miesta im zlepšujú deň a čo pre nich vôbec dobrý deň v súvislosti s mestom znamená. Vytvárame si tak obraz o tom, čo v Bratislave funguje a ako na to môžeme nadviazať.


Autor: Veronika Pilátová, Foto: Dominika Behúlová

Sledujte náš blog, sociálne siete a newsletter pre viac noviniek.