Darina Lalíková sa roky venuje osvete v oblasti architektúry medzi dospelými aj deťmi. Je zakladateľkou obľúbeného vzdelávacieho projektu Deti a architektúra, organizuje rôzne podujatia a pripravila už tretie vydanie knihy Ikony architektúry …čo by deti mali vedieť o slovenskej a svetovej modernej architektúre, ktoré bude čitateľom k dispozícii v marci 2025. V rozhovore vysvetľuje, čo ju viedlo k aktualizácii vydania a ako podľa nej viesť deti k záujmu o architektúru už od útleho veku.
V marci 2025 vychádza tretie, aktualizované a rozšírené vydanie knihy „Ikony architektúry …čo by deti mali vedieť o modernej architektúre“. Čo vás viedlo k jej aktualizácii?
V podstate ma k tomu vyzvali. Prvá knižka Ikony architektúry vyšla v roku 2017 a už o rok neskôr bola vypredaná. Pripravili sme preto druhé, aktualizované vydanie, aby sa dostala k ďalším záujemcom. Prekvapilo ma, že táto téma tak zarezonovala. Bola to prvá pôvodná slovenská kniha pre deti o modernej architektúre, ktorá mala priblížiť nielen deťom, ale aj ich rodičom, kto sú zakladatelia slovenskej modernej architektúry, ukázať ich tvorbu a predstaviť aj ďalšie ikonické diela až do roku 2000. Druhé vydanie sa vypredalo ešte v roku 2021 a odvtedy sa takmer každý mesiac niekto ozval s otázkou, či je kniha ešte dostupná. Nad tretím vydaním som však ani neuvažovala. Potom som však dostala možnosť získať financie na dotlač a túto šancu som využila. Neurobili sme však len dotlač, ale pridali sme celú kapitolu o ikonách slovenskej architektúry za obdobie rokov 2000 až 2025.
Rozhodli ste sa priblížiť architektúru deťom namiesto oslovovania dospelých, ktorí už na ňu majú svoj pohľad. Čo vás viedlo práve k tejto cieľovej skupine?
Dlhodobo sa venujem osvete a vzdelávaniu o architektúre. Vydala som viacero kníh aj pre dospelých, no postupne som si uvedomila, že je dôležité s edukáciou začať už u detí, keďže v školách takéto vzdelávanie úplne chýba. Podnietila ma k tomu vlastná dcéra, ktorá vyrastala v rodine dvoch architektov. Napadlo mi, že by bolo dobré ponúknuť možnosť osvety a vzdelávania v tejto oblasti aj širšiemu okruhu detí. Preto sme v roku 2012 založili O.Z. EUROARCH a o rok neskôr spustili pilotný ročník projektu Deti a architektúra. Jeho cieľom je priblížiť deťom architektúru a prostredie, v ktorom žijú. Od roku 2014 prebieha aj online, pričom sa doň ročne zapojí viac ako 15-tisíc detí z celého Slovenska. Vydať knihu o modernej architektúre pre mladých čitateľov bolo len prirodzeným pokračovaním tejto ambície.
V predchádzajúcom vydaní knihy Ikony architektúry ste predstavili najmä slovenských architektov a ich diela. S akými menami a stavbami ste pracovali tentoraz a na čo sa môžeme v novom vydaní tešiť?
Celá kniha sa venuje predovšetkým modernej slovenskej architektúre a našim ikonám, ktoré by podľa mňa mali deti poznať. Zároveň vysvetľujem, prečo sú práve tieto diela dôležité. V novom vydaní pribudla celá časť venovaná ikonám slovenskej architektúry za obdobie rokov 2000 až 2025. Do tejto kapitoly som zaradila približne dvadsať stavieb postavených na Slovensku počas prvých dvadsiatich piatich rokov tohto storočia.
Ak si načrtneme časovú os, v 30. rokoch minulého storočia bol na vrchole obdivu Manderlák ako prvá výšková budova na Slovensku. Pred 40 rokmi ľudí fascinovala obrátená pyramída Slovenského rozhlasu. Ako vnímajú architektúru dnešné deti?
Myslím si, že ich fascinuje všetko, čo vybočuje z bežnej architektúry. Práve tu je však dôležité vysvetliť, kedy je takáto netradičná architektúra naozaj kvalitná a kedy ide len o samoúčelnú exhibíciu architekta. Kvalitná stavba nemusí upútať na prvý pohľad tvarom, farebnosťou či konštrukciou. Podstatná je funkčnosť, dobrá dispozícia, vhodne zvolené materiály a správna mierka. Dôležité je, aby prirodzene zapadla do prostredia a pôsobila, akoby tam vždy patrila. Obrátená pyramída alebo Manderlák sú ikonické diela, ktoré boli v čase svojho vzniku architektonickými experimentmi, no ich kvalitu preveril čas. Dnešné deti obdivujú napríklad prvý slovenský mrakodrap Eurovea Tower.
Keď sa na knihu pozrieme očami detí a študentov, je plná faktov a poznatkov, takže si z nej môžu robiť referáty. Ako ich však motivovať, aby odlepili oči od mobilu a skutočne sa zastavili pri nejakej budove?
Cieľom tejto knihy, ale aj osvetového projektu Deti a architektúra je, aby deti navštívili tieto budovy naživo. Podľa spätnej väzby od učiteľov aj rodičov sa to do veľkej miery darí. Často sú to práve mladí, ktorí iniciujú návštevu miest, o ktorých sa učili v online kurze alebo o nich čítali v knihe. Recept na to, ako ich systematicky viesť k tomu, aby trávili menej času na mobile, však zatiaľ nemám.
Čo ponúka slovenská architektúra? Ktoré stavby v knihe sú skutočne konštrukčne náročné a ktoré vynikajú jednoduchosťou, no pritom majú výraznú estetickú či historickú hodnotu?
V knihe je predstavených viacero diel, ktoré sú konštrukčne náročné a zároveň esteticky hodnotné, napríklad Most SNP v Bratislave, nový mrakodrap Eurovea Tower alebo Most Apollo. Nechýbajú však ani stavby, ktoré pôsobia jednoducho, no za touto jednoduchosťou sa skrýva dôsledná premyslenosť a cit pre detail. Takým príkladom je Bellušov Kolonádový most v Piešťanoch či Milučkého bratislavské Krematórium. Mimoriadne ma teší, že do novej časti knihy pribudli nielen novostavby, ale aj pozitívne príklady rekonštrukcie pôvodných objektov ako Slovenská národná galéria, Pradiareň či Sklad č. 7 v Bratislave.
V knihe ste navštívili aj svetové metropoly. Prečo ste sa rozhodli ukázať aj pomerne známe stavby, ako parížsku Eiffelovu vežu či barcelonskú Sagradu Familiu?
V úvode knihy vysvetľujem, čo je dobrá a kvalitná architektúra, a aké hodnoty či kritériá by mala spĺňať. Po tejto časti som zaradila výber ikon svetovej architektúry. Dôvod bol jednoduchý: Chcela som deťom ukázať niekoľko známych diel modernej architektúry a porovnať ich so slovenskými ikonami. Zároveň som chcela zdôrazniť, že Slovensko sa nemá za čo hanbiť. Aj naši architekti dokázali vytvoriť krásne a kvalitné stavby. Parížania majú Eiffelovku, my máme bratislavský Most SNP. Španieli majú Sagradu Familiu, my máme Pamätník Milana Rastislava Štefánika na Bradle.
Čím je podľa vás architektúra Bratislavy výnimočná v porovnaní s inými mestami?
Nemyslím si, že výnimočné diela sú iba v Bratislave, pretože ich nájdeme po celom Slovensku, a práve to som chcela ukázať aj v knihe. A preto sú v nej predstavené ikonické stavby aj z Košíc, Tatier, Piešťan či Ružomberka. Samozrejme, v hlavnom meste je ich viac, keďže tu sídlia národné inštitúcie ako Národná banka Slovenska, Slovenská národná galéria či Slovenské národné múzeum. To je prirodzené, pretože hlavné mestá sú často hlavnou architektonickou scénou, kde vznikajú významné projekty.
Ktorá bratislavská stavba podľa vás skutočne stojí za návštevu a prečo?
To je ťažká otázka. Niektoré budovy sa nedajú len tak navštíviť, napríklad Eurovea Tower. Mala som to šťastie, že som sa do nej dostala, a bol to skvelý zážitok. Z prístupných stavieb by som určite odporučila zrekonštruovanú budovu SNG, Jurkovičovu tepláreň a celú novú mestskú štvrť okolo Pribinovej ulice. Ale myslím si, že všetky budovy a diela predstavené v knihe stoja za návštevu a dôvody sú vysvetlené priamo v nej.
Ktorá je vaša najobľúbenejšia stavba na Slovensku a čím si podľa vás zaslúži našu pozornosť?
Mám viacero obľúbených diel a miest, ktoré rada opakovane navštevujem. Od detstva sú mi blízke Piešťany. V neďalekej obci pri Piešťanoch totiž žili moji starí rodičia, u ktorých som trávila prázdniny a chodila sa pozerať na Kolonádový most. Skutočne obdivujem, s akou precíznosťou a noblesou bol navrhnutý. Rovnako má u mňa špeciálne miesto aj architekt Štefan Svetko a jeho experiment v podobe obrátenej pyramídy budovy Slovenského rozhlasu. Milujem Tatry a tatranskú architektúru, preto som do knihy zaradila viaceré tamojšie diela od Dušana Jurkoviča, Milana Harminca, ale aj rekonštrukciu Grand Hotela Kempinski High Tatras. Z novších stavieb ma oslovil návrh a realizácia novej budovy školy v Banskej Štiavnici. V malom meste, kde kedysi vznikla prvá vysoká škola na Slovensku založená Máriou Teréziou, bola nedávno dokončená mimoriadne premyslená základná škola. Žiakom ponúka nielen podnetné a tvorivé, ale aj zdravé prostredie pre vzdelávanie.
