Mestá sú živé organizmy. Hoci sú na prvý pohľad tvorené budovami, infraštruktúrou a verejnými priestormi, v skutočnosti do nich život vnášajú ľudia, služby a možnosti. A práve tak, ako ľudia ovplyvňujú atmosféru a charakter priestoru, tak aj priestor vplýva na spokojnosť tých, ktorí v ňom žijú.
Prostredie má popri rodine, záľubách a blízkych ľuďoch výrazný vplyv na našu spokojnosť so životom. A ak mesto dokáže pristupovať k svojim obyvateľom a ich potrebám otvorene, prijímať ich a podporiť, môže im pomôcť nájsť pocit šťastného života v každom bežnom dni. No hoci poskytuje možnosti sebarealizácie, práce, štúdia, kultúrneho vyžitia a spoločného stretávania, jedna výrazná črta je často zanedbávaná. Hravosť.
Miesta na stretávanie
Život v meste si každý spája s niečím iným. Pre niekoho sú to nekončiace dopravné zápchy, hektickosť, smog a priveľa ľudí na malej ploche. Iní vidia dostupné služby, lepšie možnosti zamestnania či štúdia a fakt, že v meste sa neustále niečo deje. Vo všeobecnosti sa však v čoraz väčšej miere zvyšujú nároky na to, čo by malo mesto svojím obyvateľom poskytovať.
Téma šťastia v meste nie je zanedbateľná ani pre vedcov. Trojica Kevin Leyden, Abraham Goldberg, Philip Michelbach vo svojej štúdii z roku 2011 skúmali obyvateľov 10 veľkých miest po celom svete. Snažili sa zistiť, čo ovplyvňuje ich pocit šťastia. „Osobné šťastie je do veľkej miery ovplyvnené miestom, kde ľudia žijú a tým, ako je spravované. Najlepšie to demonštruje výrazný vzťah medzi šťastím a prístupom ku kultúrnym ustanovizniam ako sú divadlá, múzeá, koncertné sály alebo knižnice,“ hovorí štúdia, ktorá zároveň vysvetľuje dôležitosť týchto miest. „Domnievame sa, že tieto časti mestského prostredia priamo ovplyvňujú sociálne väzby. Pomáhajú ich vytvárať a udržiavať, takže sú pre vnímanie šťastia veľmi dôležité.“ Spokojní a šťastní obyvatelia žijú v mestách, ktoré vychádzajú v ústrety ich požiadavkám a relatívne rýchlo sa meniacim prioritám.
Namiesto filmu doma pred telkou sa dá stráviť čas aj s priateľmi na schodoch. Stairway Cinema v Aucklande je jedným z príkladov, ako zabaviť ľudí v uliciach. Zdroj: Simon Devitt
S tým súhlasí aj psychologička Barbora Kuchárová. „Šťastne sa cítime v meste, ktoré nás ako ľudí s našimi potrebami plne akceptuje a napĺňa. Toto platí o celej škále obyvateľov a potrebách rôznych ľudí.“ A práve spomínané napĺňanie potrieb sa deje na miestach, ktoré sú verejné, spoločenské a umožnia ľuďom spoločne tráviť čas. Podľa Kuchárovej je nesmierne dôležité, aby existovali miesta, kde sa ľudia môžu stretávať.
„Kdo si hraje, nezlobí“
Keď uvažujeme o šťastí a jeho dosahovaní, príkladom sú nám tí najmenší. Deti síce majú svoje problémy a čelia rôznym stresovým situáciám, za normálnych okolností sú však šťastné. Dôvodom je schopnosť pozitívne sa ohodnotiť, zameriavať sa na základné potreby a najmä, hrať sa.
Psychologička vysvetľuje, že „hra spôsobuje šťastie, preto chodia chlapi vysmiati z futbalu, ktorý chodia hrávať s kamarátmi. Keď hráme hry, stávame sa na chvíľu deťmi, a to nás robí šťastnými. Podľa niektorých psychologických konceptov sa emocionálna zložka alebo šťastie nazýva vnútorným dieťaťom.“ Hry majú teda oveľa podstatnejšiu úlohu v našom živote ako im pripisujeme.
Nedostatok parkov, ihrísk, športových hál, plavární alebo obyčajných voľných plôch v meste častokrát priestory na kreativitu a hru detí aj dospelých sťažuje. „Ak človeka niečo baví a nadchýna ho to, je kreatívny, hrá sa a skúša. O meste platí to isté. Ak dáva svojim obyvateľom možnosti, oni ich využijú mnohokrát úplne nečakaným spôsobom, “ vysvetľuje Kuchárová.
Rovnako ako mesto, svoj podiel na tom môže mať aj človek. S hravosťou totiž priamo súvisí aj postoj k životu – nebrať veci príliš osobne, zmeniť uhol pohľadu a zamerať sa na pozitíva. Nejde o iracionálne odmietanie stresu a problémov, skôr návrat k detskej schopnosti nenechať sa zbytočne vyviesť z miery nepodstatnými vecami. Kuchárová to vysvetľuje na príklade bratislavskej Petržalky. Tá pôsobí nesúrodo, príliš farebne, no je to však veľký rozdiel oproti prevládajúcej šedi, ktorou bolo sídlisko známe donedávna. „Dnes to vyzerá, akoby tam niekto rozsypal lentilky. No už to, že sa na tom pousmejeme je posun a robí strašne veľa. Mení to perspektívu, aj keď to ako celok nemusí pôsobiť najlepšie, farby sú krokom k entuziazmu a nadšeniu.“ Hoci tak mestská časť nespĺňa estetické nároky, už len zmena fasády môže na ľudskú psychiku pôsobiť veľmi pozitívne.
Hry menia správanie
Hranie má zásadné dopady aj na urbanizmus. Kanadská výskumníčka Gabrielle M. Donoffová sa vo svojej práci Plan for a Playful City zaoberala typológiou herných aktivít, ktoré by dokázali zvýšiť počet chodcov na verejných priestoroch. Tak ako vo väčšine západných miest aj v kanadskom Winnipegu ľudia začali využívať najmä iné formy dopravy ako je chôdza.
Ak dá mesto ľuďom priestor na to, aby boli kreatívni, s radosťou sa tejto možnosti chytia. Priestor premenia možno aj takým spôsobom, aký nebol na začiatku vôbec v pláne. Zdroj: Tomas Saraceno
Donoffová chcela zistiť, čo by ľudí motivovalo k tomu, aby sa rozhodli kratšie vzdialenosti zdolávať kráčaním. Vo svojej štúdii píše: „…najjednoduchší spôsob ako zmeniť ľudské správanie je pomocou zábavnej aktivity. Pojem hravosť sa totiž viaže k širším ľudským vlastnostiam a nie je výhradne detskou črtou.“ Zároveň dodáva, že tento princíp by sa mal uplatňovať aj pri výstavbe. „Mestské prostredie môže byť upravené tak, aby obsahovalo prvky prekvapenia, objavovania, mentálnej stimulácie, fyzickej námahy, no aj možnosti zapojenia čo najväčšieho počtu zmyslov.“
Otázka znie, prečo by sme sa mali podobnými vecami vôbec obťažovať. Prečo skrátka nepresunúť ľudí na miesta, kde sa môžu hrať a tam im na to vytvoriť podmienky? Tento prístup ľudí od mesta odčleňuje. Obyvatelia nie sú nijak motivovaní byť živou a aktívnou súčasťou svojich miest a komunít. Opak nastane po pridaní „hravého“ prvku. „Tieto prvky dokážu ľudí prilákať, a to aj na miesta, ktoré predtým neboli veľmi vyhľadávané alebo úplne neatraktívne,“ tvrdí výskumníčka. Ako však vyzerá hravé mesto v praxi a kde hľadať inšpiráciu?
Drobnosti, ktoré robia rozdiel
Za hravosťou sa obracajú aj svetové veľkomestá. Príkladom môže byť San Francisco, Austin, Dublin, Auckland, Marseille alebo Bristol, ktoré skúšajú rôzne spôsoby ako svojich obyvateľov zaujať a zabaviť. Metropoly sa snažia pritiahnuť najmä mladých ľudí, startupistov, podnikateľov, mladé rodiny s deťmi alebo digitálnych nomádov. Ľudí, čo chcú žiť a pracovať v prostredí, ktoré ich kreativitu a životný štýl nielen rešpektuje, ale aj stimuluje.
Marseille vytvoril hru aj z odpadu. Doslova. Zdroj: Antoine Rivière
Ulicu dokáže oživiť aj zopár umelcov, ktorí rozprúdia debatu a odtrhnú ľudí od bežných starostí. Dokážu to napríklad aj zvieracie hlavy v centre Calgary. Zdroj: Sans façon
Kreatívny prístup k mestotvorbe sa odráža aj na prílive nových obyvateľov. Napríklad Austin je najrýchlejšie rastúce mesto v USA. Jedným z hlavných dôvodov je podľa PR manažérky mestských parkov Shelley Parks práve to, že je hravým mestom. „Razíme teóriu ‚work hard, play hard‘. Máme šťastie, že na našom území sa nachádzajú aj jazerá, chodníčky a parky, ktoré sú úplne odlišné a ponúkajú široké možnosti hrania sa,“ povedala Parks pre web Tocaboca.
Podporovať hravosť nemusí znamenať pre mestský rozpočet vysoké investície a nie sú nutné ani zásahy do existujúcich budov či infraštruktúry. Niekedy stačí namaľovať na chodníky bludiská, šachovnice alebo značky na preskakovanie. Obyčajný cyklochodník vylepšený o zúžený pruh či nenáročnú prekážku je taktiež spestrením. Umiestnenie hojdačiek na zastávky alebo slackline popruhov medzi lampy nepredstavuje pre mestský rozpočet priveľkú záťaž, no dokáže do priestoru vniesť veľkú pridanú hodnotu. Dobrým riešením je podľa Kuchárovej aj drobnosť, ktorá upúta pozornosť človeka. „V jednom meste skúsili dať do pánskych pisoárov malú plastovú mušku. Zrazu mali okolo pisoárov veľmi čisto – chlapi chodili na tieto záchody veľmi radi lebo sa im páčilo ‚zostreľovať‘ muchu v pisoári.“
Hra nie je len pre deti. Kreatívne prostredie zaujme všetkých.
Pomocou hravosti dokáže mesto vyvolať záujem aj o také aktivity, ktoré sa na prvý pohľad zdajú nudné. Napríklad cestovanie MDH, triedenie odpadu, využívanie košov na smeti, používanie prechodu namiesto prebiehania cez cestu a podobne. Hravé mestá nie sú iba teóriou, ale funkčným prístupom k mestu. Keď sa hráme, sme šťastnejší, spokojnejší a napokon aj zdravší.
