Za víťazným návrhom nových mrakodrapov pri Dunaji v Bratislave stojí holandská spoločnosť KCAP s veľkými skúsenosťami s revitalizáciou zanedbaných nábreží na zmiešané štvrte. Jeden z partnerov v spoločnosti Jeroen Dirckx v rozhovore vysvetľuje, ako s kolegami pristúpili k zadaniu a čo pre nich bolo najväčšou výzvou.
Vaša spoločnosť má za sebou viacero úspešných projektov v nábrežných oblastiach, ako sú Hafen City v Hamburgu či The Reef v Singapure. Čo považujete za kľúč ku kvalitnému urbanistickému rozvoju zanedbaných nábrežných priestorov?
Nábrežia v mnohých mestách predstavujú obrovskú príležitosť pre rozvoj. Kedysi slúžili ako prístavy či priemyselné zóny, dnes však často stagnujú. Našou víziou je pretvoriť tieto lokality na kvalitné verejné zóny, ktoré dávajú priestor pre život, či už pri vode, alebo dokonca priamo na vode. Dôležitý je koncept zmiešanej zástavby, ktorá dokáže vytvoriť rovnováhu medzi pracovným, rezidenčným a verejným životom.
V Bratislave nie ste nováčikom. Ako ju vnímate a aká je podľa vás jej pozícia medzi inými európskymi metropolami?
Bratislava má pozoruhodnú históriu a kultúrnu identitu. Podobne ako v iných mestách, aj tu sa pristúpilo k obnove historického jadra a pamiatok ako hrad, ktoré sú symbolom mesta. Okrem toho má aj veľmi odvážnu ambíciu vytvoriť vedľa jadra nové centrum, ktoré symbolizuje na budúcnosť orientovanú identitu.
Najväčší potenciál v rozvoji novej identity Bratislavy teda vnímate v tzv. downtowne, teda v novom centre mesta?
Áno a treba oceniť aj odvahu, s akou sa k jeho rozvoju pristupuje. V mnohých mestách je nová zástavba vždy trochu sekundárna, zatiaľ čo v Bratislave zaujala rovnocenné miesto voči historickému jadru. Pôsobí veľmi metropolitným dojmom, ktorý dopĺňa Staré Mesto.
Čo je podľa vás najväčšia výhoda Bratislavy?
Prepojenie s riekou je vždy skvelým benefitom pre mesto, najmä keď nové štvrte oživujú jej nábrežia. Veľký potenciál vidím aj na južnom brehu, ktorý môže vzťah mesta s Dunajom rozvinúť ešte viac.
Chcete aj vaším návrhom dvoch nových mrakodrapov prispieť k rozvoju tohto nábrežia?
Určite. Táto lokalita je strategická v tom, že slúži ako orientačný bod, ktorý označuje prechod cez rieku po moste Apollo a víta ľudí v novom centre na ľavom brehu Dunaja. Bude to aj kľúčový bod oblasti prístavu, kde je tiež potenciál na prestavbu alebo oživenie. V tomto zmysle skutočne spája všetky nábrežné oblasti.
Ako ste v rámci súťažného zadania zhodnotili súčasný stav tejto časti mesta?
Lokalita nového centra a výstavba v nej pôsobí veľmi ambiciózne, ale takisto je tu ešte veľa práce. Je tu niekoľko projektov aj od renomovaných architektov, ale sú tu aj prázdne pozemky, parkoviská a zanedbané plochy. Vďaka procesu tvorby a rozvoja sa z downtownu stáva jednotnejšia oblasť. Bolo pre nás dôležité nadviazať na tento rozvoj, venovať pozornosť parteru, navrhnúť pekný park a zaujímavú architektúru, ktorá je atraktívna pre ľudí, ktorí týmto územím prechádzajú. Takisto sme videli, že väčšina výškových budov tu má podobnú výšku, a rozhodli sme sa túto panorámu doplniť vežami, ktoré prekonávajú vnímanú bariéru o sto metrov.
Zvíťazili ste v konkurencii štyroch ďalších návrhov. Ako ste reagovali, keď ste zistili, že ste vyhrali, a čo sú podľa vás najsilnejšie stránky vášho návrhu?
Víťazstvo v tejto medzinárodnej súťaži je pre nás poctou a veľkou prestížou. Kľúčový atribút nášho návrhu bolo doplniť Eurovea Tower s výškou 168 metrov ďalšími vežami s výškou 184 metrov a 260 metrov. Tento návrh vhodne dopĺňa existujúcu lokalitu. Vytvorili sme v ňom akúsi „skupinu“ veží, zdôraznili sme ich štíhlosť a vytvorili zelené terasy. Pridanou hodnotou nášho návrhu je fakt, že vytvára množstvo rohových bytov, čo je vzhľadom na svetelnosť a kvalitu bývania veľké plus.
Čo bolo pre vás najväčšou výzvou pri jeho tvorbe?
Zamerali sme na to, aby sme vytvorili dizajn, ktorý je špecifický pre Bratislavu. Vychádzali sme z analýzy panorámy mesta, dokonca až na poetickej úrovni, kde sa karpatský masív stretáva s riekou a ako nové centrum a jeho panoráma dotvára vrchol, ktorý dopĺňa horský masív a hrad na druhej strane centra. Túto metaforu sme použili pri návrhu dvojice veží s rôznymi výškami, ktoré takisto rastú do pomyselného vrcholu. V tejto rovine sa nám podarilo veľmi pekné prepojenie s identitou Bratislavy. Druhou náročnou výzvou bolo navrhnúť samotnú 260-metrovú výškovú budovu. Od začiatku sme spolupracovali s odborníkmi, aby sme ju navrhli dômyselne s ohľadom na zníženie množstva potrebného stavebného materiálu, udržateľne z hľadiska výstavby aj spotreby energie, a aby bola inkluzívna pre prírodu a prispôsobiteľná klimatickej zmene.
Na čo okrem výšky ste sa zamerali pri nových mrakodrapoch?
Naším cieľom bolo vytvoriť návrh, ktorý zapadne do panorámy Bratislavy ako celku. Veľa pozornosti sa venuje tomu, ako downtown vyzerá z diaľky, no my sme si dali záležať na rôznych uhloch pohľadu – ako vežu vnímate, keď sa k nej blížite či keď stojíte pod ňou. Sústredili sme sa aj na reguláciu mikroklímy pomocou zelených striech s prechodom medzi krajinou a budovou, na rozbíjanie vetrov, slnečnú orientáciu a vytvorenie parku okolo veží, ktoré budú prínosom pre celú štvrť.
Čo váš návrh prinesie obyvateľom Bratislavy?
Okrem spomínaného parku a zelene sú na prízemí budov navrhnuté priestory pre občiansku vybavenosť ako sú reštaurácia, coworkingový priestor, koktailový bar alebo pekáreň, kde si môžete dať raňajky, obed či večeru. Dá sa tu plnohodnotne stráviť celý deň. Takisto sú tu navrhnuté služby ako wellness či posilňovňa. Tieto aktivity sa rozprestierajú do okolitej zelene s terasami, kde si môžete posedieť. Takéto stavby a celá lokalita pozitívne prispieva k imidžu mesta a je zaujímavá aj pre turistov, ktorí ju radi navštívia.
V Bratislave nie je vaša spoločnosť KCAP nováčikom, máte tu za sebou viacero návrhov. Ktoré sú vaše obľúbené miesta v nej?
Mám rád centrum mesta. Je tu veľmi príjemná atmosféra, veľa reštaurácií, ktoré neustále inovujú a robia z gastronómie veľké plus celej lokality. Najviac sa mi však páči prepojenie mesta s prírodou, počnúc Dunajom až po Karpaty, kam ľudia chodia cez víkendy. Pochádzam z Rotterdamu, kde nemáme v okolí hory, do ktorých by sme mohli chodiť. Vzťah mesta s prírodným prostredím a okolím je niečo, čo si na Bratislave cením najviac, a inšpirovalo ma to aj pri návrhu nových mrakodrapov.
