Fotografia z diskusie v TU-BA o rozvoji mesta, sprava: urbanista Juraj Benetin, hlavný architekt mesta Bratislava Juraj Šujan, moderátorka Lucia Ciranová
Ako môže koncept polycentrickej Bratislavy prispieť k rozvoju kvalitného mesta? Kde sa vlastne končí mesto? O témach týkajúcich sa zmysluplného rozvoja Bratislavy diskutoval hlavný architekt mesta Bratislava, Juraj Šujan, s architektom a spoluautorom knihy Rozumne rastúce mesto, Jurajom Benetinom.
Ak sa má mesto rozvíjať rozumne a slúžiť všetkým, ktorí v ňom bývajú, pracujú alebo ho na rôzne účely navštevujú, malo by sa o jeho vývoji transparentne a verejne diskutovať. S takýmto cieľom vznikol priestor TU-BA Centrum architektúry a mestského plánovania, ktorý je otvorenou platformou na dialóg a diskusiu o rozvoji a vízii mesta.
So zámerom otvoriť verejnú diskusiu o mestskom rozvoji vznikla aj kniha ROZUMNE RASTÚCE MESTO a súvisiaca verejná diskusia odborníkov, ktorá sa konala práve v priestore TU-BA. Z diskusie vyplynulo viacero zaujímavých myšlienok podstatných pre rozumný rast a rozvoj hlavného mesta.
Električka má pre mesto význam aj mimo logistiky
Časť diskusie bola venovaná električkovej doprave a Juraj Šujan zdôraznil, že má pre obyvateľov veľký význam. Udržanie existujúcich, ale najmä rozšírenie električkových tratí má v meste nenahraditeľný zmysel, keďže električka je dostupná pre všetkých, ekologická a z hľadiska efektívneho využívania času asi najlepší spôsob dopravy v rámci mesta.
Prítomnosť električky však má pozitívny vplyv na mesto aj mimo cestovania. Dáta hovoria, že električka zvyšuje bezpečnosť v meste. Dostupnosť električky a jej zastávky na úrovni ulice zároveň danú ulicu kultivujú, vytvárajú komunitný život a podporujú socializáciu. “Električka a spoločenský charakter ulice sa nevylučujú. Podľa mojich pozorovaní iných miest pôsobí električka aj ako socializačný prvok. Prináša do územia život.” zaznelo v diskusii od Juraja Šujana.
Fungujúca električková doprava je aj súčasťou princípov rozvoja hlavného mesta zadefinovaných jeho hlavným architektom. V princípe o dostupnom meste s fungujúcou dopravou sa hovorí o potrebe preferovať pešiu, cyklistickú a verejnú dopravu, chrániť peších a cyklistov. Budovať výkonnú verejnú dopravu s kostrou električkových tratí, zapojiť prímestskú železničnú dopravu do dopravnej obsluhy mesta a prepájať ju s mestskou verejnou dopravou.
Potrebujeme mesto, v ktorom sa nechodí len do centra
Bratislava dlhodobo trpí rozdelením na funkčné centrum, ktoré slúži predovšetkým na prácu, služby a spoločenské či kultúrne vyžitie, a sídliskové štvrte. Toto rozdelenie znižuje mieru identifikácie obyvateľov s mestom.
Zámerom mesta je do budúcna pretransformovať toto nastavenie a rozvíjať koncept kompaktného mesta s viacerými multifunkčnými uzlami. Mestský život by tak nebol limitovaný len pôvodným centrom, ale prirodzene a plynule by pokračoval do nových rozvojových území. Juraj Benetin v tomto kontexte povedal: “Cieľom by malo byť to, že keď vyjdeme na ulicu, nielenže sa do pätnástich minút dostaneme tam, kam chceme a potrebujeme ale aj to, že niečo zažijeme. Že sa nachádzame v prostredí, ktoré podporuje pestrý, kultúrny, interaktívny a spájajúci život. A na to, aby bolo mesto také, musí byť živé a dobre prepojené. Každý development, ktorý v Bratislave vzniká by mal vedieť, k akému susedstvu sa vzťahuje a ako prispieť k tomu, aby lepšie fungovalo.”
Koncept kompaktného mesta je aj súčasťou princípov rozvoja Bratislavy. Namiesto rozlievania sa urbánnej štruktúry do krajiny chce mesto skompaktňovať mestskú štruktúru a využívať územie a zastavateľné pozemky mesta. Preferovať tradičné spôsoby mestskej blokovej zástavby a nadväznosť prízemia na verejný priestor. Juraj Šujan v diskusii podotkol: “Bratislava má v porovnaní s okolitými hlavnými mestami veľmi nízku intenzitu zástavby a s výnimkou niektorých štvrtí nie je kompaktným mestom. Dlhodobo presadzujem potrebu optimalizácie urbánnej štruktúry a zástavbu vo vnútornom meste diferencovane dopĺňať tam, kde je to priestorovo, funkčne a prevádzkovo vhodné.”
Dunaj by sa mal stať súčasťou životov ľudí
Diskusia o nevyužitom potenciáli hlavného mesta otvorila otázku vzťahu Bratislavy k Dunaju. V tomto kontexte sa otvára otázka toho, ako prispieť k tomu, aby rieka nebola vnímaná len ako tranzitné miesto či priestor v strede mesta. Potrebujeme ju viac prepojiť so životmi ľudí tak, aby sa stala prístupným prostredím, kde trávime napríklad voľný čas. Na otázku o tom, čo diskutujúci vnímajú ako najväčší skrytý potenciál Bratislavy Juraj Beneitn odpovedal: “Ako najväčší nevyužitý potenciál Bratislavy vnímam územie okolo Dunaja. Ešte sme sa nenaučili toto územie využívať naplno tak, aby skutočne žilo. Eurovea transformovala vzťah Bratislavčanov k Dunaju, no bol by som rád, keby sa to udialo aj na ďalších plochách v okolí rieky, pretože má veľkú spoločenskú kvalitu. Tento priestor je ideálny pre celomestskú identifikáciu.”
Strategickou výzvou zostáva integrácia brehov do mestskej štruktúry tak, aby vzniklo bezpečné a využiteľné prostredie.
Využitie Dunaja je definované v princípe zeleného mesta. Mesto sa v rámci svojho rozvoja riadi záväzkom chrániť prírodné prostredie na území mesta, najmä lesný masív Malých Karpát, lužné lesy a vodné toky na území mesta s dôrazom na nábrežia Dunaja. V urbánnom prostredí chce mesto zas vytvárať sieť verejných parkov v pešej dostupnosti bývania, vysádzať plochy udržiavanej mestskej zelene vo verejnom priestore. “Mesto si musí svoje prírodné prostredie chrániť. Rovnako tak je potrebné vytvárať sieť verejných priestorov, a to predovšetkým vo väzbe na obytné územie.” dodal Juraj Šujan.
Nákupné centrá suplujú kvalitný priestor na trávenie času zadarmo
Súčasťou diskusie boli aj otázky z publika. Jedna z nich znela, či nákupné centrá vplývajú negatívne na život v Bratislave.
Hlavný architekt mesta, Juraj Šujan, na otázku odpovedal príkladom z Helsínk. Vo fínskej metropole funguje verejná knižnica, kam ľudia z rôznych vekových skupín – od detí po dôchodcov – chodia tráviť voľný čas, pretože je chápaná ako príjemné prostredie, ktoré je aktivizované a okrem kníh a čítania ponúka mnohé ďalšie aktivity. „Ak by sme aj v Bratislave vytvorili miesto, kde ľudia môžu tráviť čas iba tak a zadarmo, tak by sme toľko nákupných centier nepotrebovali,“ uzavrel.
Fotografia knižnice v Helsinkách. Zdroj: Shutterstock
Aj v princípoch rozvoja hlavného mesta, ktoré sú súčasťou podkladov na prípravu nového metropolitného územného plánu je definovaná potreba mesta s kvalitnými verejnými priestormi. Mesto ráta s budovaním navzájom previazanej a ľahko dostupnej siete hierarchicky členených verejných priestorov ako priestorového prvku prepájajúceho mestské komunity.
Šesť princípov rozvoja hlavného mesta Bratislava
- Kompaktné mesto
- Funkčne zmiešané mesto
- Polycentrické mesto
- Mesto s kvalitnými verejnými priestormi
- Dostupné mesto s fungujúcou dopravou
- Zelené mesto
Budúcnosť je funkčne zmiešané a polycentrické mesto
To, ako bude Bratislava v budúcnosti vyzerať, nám nie je jedno. Svedčí o tom viacero udalostí, ktoré sa smerom k tejto téme dejú. Či už ide o vznik platformy na diskusiu o rozvoji mesta, akou je TU-BA, vytvorenie knihy Rozumne rastúce mesto, ale najmä účasť odbornej aj širokej verejnosti na podujatiach a aktivitách týkajúcich sa rozvoja mesta.
Je dôležité počúvať rôzne hlasy, aby bola budúca Bratislava príjemným miestom na život, prácu aj oddych. Verejná diskusia, skúsenosti zo zahraničia aj odborné hlasy potvrdzujú, že budúcnosť tkvie v Bratislave ako funkčnom zmiešanom meste krátkych vzdialeností s pešo dostupnou vybavenosťou občianskeho a komerčného charakteru, ako aj dostupnosťou rekreačných plôch a parkov.
Zameriavať sa len na hlavné centrum mestu neprospeje. Bratislava sa potrebuje stať polycentrickým mestom – rozvíjať lokálne centrá tak, aby vytvárali podmienky na občianske aktivity, bežné školské, kultúrne, sociálne a zdravotné potreby a podnetné trávenie voľného času obyvateľov.
Viac o potenciáli Bratislavy a projektoch, vďaka ktorým môže mesto fungovať na základe princípov polycentrizmu, sa dočítate v knihe Rozumne rastúce mesto, ktorú pripravil kolektív odborníkov a odborníčok s reálnymi skúsenosťami z Bratislavy.