Pestrá, prepojená a životaplná Bratislava sa rozvíja všade a naraz a rast miest je ich prirodzenou súčasťou. Otázkou však zostáva, akým spôsobom k tomu dochádza. Pre Bratislavu, ale aj mnohé ďalšie mestá, je najzmysluplnejšou cestou budovanie polycentrického mesta.
Polycentrické mesto je také, ktoré nemá jedno centrálne jadro, ale tvorí ho viacero geograficky rozptýlených lokálnych centier. Ekonomické a sociálne aktivity sú distribuované medzi viaceré časti mesta. Územie sa rozvíja rovnomerne, znižuje sa tlak na jedno centrum a zlepšuje sa kvalita života v rôznych častiach mesta.
Aktívne trávenie času v jeho rôznych častiach posilňuje vzťah ľudí k týmto lokalitám a zvyšuje ich atraktivitu. Prepojením živých lokálnych centier vzniká funkčná mestská sieť. Nové vzťahy vytvárajú potenciál pre nové aktivity a podporujú vznik mesta krátkych vzdialeností – tzv. 15-minútového mesta.
Pozrime sa na niekoľko štvrtí, ktoré sa pomaly stávajú lokálnymi centrami hlavného mesta alebo majú potenciál sa nimi v budúcnosti stať.
Projekt Eurovea City vrátil nábrežie Dunaja ľuďom
Zdroj: JTRE
Pravý a ľavý breh Dunaja majú výrazne odlišný charakter. Pravý breh je zväčša prírodný a pokračuje dopravnou tepnou (Einsteinova ulica a diaľnica D1), čo odďaľuje sídlisko Petržalka nielen od rieky, ale aj od centra mesta. Ľavý breh je naopak zastavaný, neustále sa vyvíja a každý nový projekt prispieva k formovaniu jeho identity i celkového mestského charakteru.
Podoba nábrežia, ktorá obyvateľov a obyvateľky Bratislavy konečne priblížila k Dunaju, vznikla s projektom Eurovea City. Projekt priniesol do nevyužívanej technickej zóny život a vytvoril prostredie hodné kultúrnej stavby, akou je Slovenské národné divadlo. Vnútorný dopravný okruh je v tejto časti nábrežia odklonený, čo umožňuje maximálne možné prepojenie zástavby s riekou. Najmä v teplých mesiacoch ľudia využívajú promenádu nielen na prechádzku, ale aj na posedávanie na tráve či pobytových schodoch.
Jediným územím na pravom „zelenom“ brehu, ktoré nie je chránené, je lokalita medzi Starým a Prístavným mostom. Toto územie, nazývané aj CMC Petržalka, ktoré zahŕňa projekty Nové Lido a Southbank, je posledným miesto, kde je možné zachovať prírodný breh a zároveň prepojiť oddelenú Petržalku s novým centrom na ľavom brehu. Vznikne tak príležitosť lepšie začleniť rieku do života mesta a priblížiť sa európskym metropolám, ako Praha, Budapešť, Berlín či Paríž, ktoré rieku vo svojom centre aktívne využívajú.
Prepojenie oboch brehov Dunaja je tak jednou z najväčších urbanistických výziev, ktoré Bratislavu v najbližšom období čakajú.
Vydrica kultivovane prepája hrad s centrom mesta
Zdroj: VYDRICA DEVELOPMENT
Zánik historického bratislavského Podhradia, predovšetkým štvrtí Vydrica a Zuckermandel, je dodnes považovaný za mimoriadny zásah do identity mesta. Kedysi vitálne a urbanisticky vzácne štvrte boli v priebehu 20. storočia takmer úplne odstránené a priestor po nich zostal niekoľko desaťročí prázdny.
Dnes sa však do tejto lokality vracia mestská zástavba, ktorá má oživiť históriu Podhradia. Dokončením projektu Vydrica sa južné podhradie po dlhých rokoch opäť prepojí s historickým jadrom a vytvorí pokračovanie bratislavského korza až do Zuckermandlu či na nábrežie do River Parku.
Už s prvou etapou Vydrice vznikla na nábreží nová električková zastávka, ktorá podporuje myšlienku znižovania počtu cestných komunikácií v prospech udržateľných spôsobov dopravy.
V budúcnosti bude mať obyvateľ či obyvateľka Vydrice v krátkom pešom okruhu väčšinu kľúčových služieb, ako aj spoločenský a kultúrny život mesta. Návštevníci a návštevníčky Vydrice sa budú môcť pohybovať v kultivovanom prostredí, ktoré vytvorí spojenie medzi historickým jadrom a Hradom. Nevznikne tu lokálne centrum – namiesto toho bude štvrť priamym rozšírením toho primárneho.
Nová Matadorka ako benefit pre Petržalku
Zdroj: Compass Architekti
Brownfieldy (doslovne „hnedé polia“) sú opustené, nedostatočne využívané alebo prázdne územia, ktoré sa kedysi využívali na priemyselné či verejné účely. Ich obnovou sa už dlho zaoberajú veľké európske mestá, najmä tie, ktoré majú problém s nedostatkom bývania a zároveň s nedostatkom voľných plôch na výstavbu.
Hoci je trend pozitívny a brownfieldy sa pomaly obnovujú po celom území Bratislavy (v roku 2019 ich podľa Metropolitného inštitútu bolo až 131), treba poznamenať, že revitalizácia týchto území je náročná pre komplikované vlastnícke vzťahy aj nákladné čistenie lokalít od chemických zvyškov fabrík.
Príkladom revitalizácie brownfieldu je projekt Nová Matadorka. Na mieste pôvodnej fabriky má vzniknúť nová štvrť, ktorá územie zjednotí kombináciou mestských blokov, veží, samostatných budov a transformáciou industriálneho areálu. Dotvorená má byť parkami, námestiami, pešími promenádami či zelenými vnútroblokmi. Má ísť o živú, zmiešanú štvrť, kde nájdeme dostupné bývanie pre strednú triedu v širšom centre mesta.
Projekt by mal riešiť aj aktuálne odrezanie územia od zvyšku Petržalky a chýbajúce rýchle spojenie verejnou dopravou s centrom. V pláne je pešia a cyklistická lávka ponad železničné koľaje v tejto oblasti, zlepšenie železničného spojenia do centra, z čoho môže benefitovať celá Petržalka.
Urban Residence je príkladom príjemnej aj funkčnej štvrte vnútri mesta
Zdroj: Lucron Group
Vnútorné mesto tvoria mestské časti Ružinov, Nové Mesto, Karlova Ves a Petržalka. Jeho rozvoj je viditeľný najmä v západnom Ružinove (Nivy, 500 bytov) a v južnej časti Nového Mesta (Račianska, Vajnorská).
V minulosti bola Račianska ulica obklopená fabrikami, ktoré ju postupne tvarovali. Po páde minulého režimu však mnohé z tovární ostali nevyužívané, hoci mali potenciál stať sa živým miestom pre ľudí. Jednu z medzier vyplnil projekt Urban Residence, ktorý v oblasti bývalých skladov firmy Ferona na Račianskej ulici dotvoril pestrú mestskú štvrť.
Račianska ulica je výborne obslúžená hromadnou dopravou a napojená na ostatné časti mesta električkou, autobusom aj vlakom. Okrem toho je centrum mesta dostupné aj peši alebo na bicykli.
Urban Residence svojím vzhľadom, výškou a verejnými priestormi prirodzene nadväzuje na zástavbu pozdĺž Račianskej od významných slovenských architektov, ako sú Jurkovičove Legiodomy alebo sídlisko Februárka od architekta Svetka.
Štvrť sa rozprestiera na ploche 34-tisíc metrov štvorcových a tvoria ju tri bytové domy. Kľúčová nie je len dopravná dostupnosť, ale aj pestrá občianska vybavenosť a vytvorenie verejného priestoru na trávenie času s blízkymi. Vnútroblokový park má rozlohu 2000 metrov štvorcových. Smerom od areálu bývalej Filiálky nájdeme verejný park s ďalším ihriskom, určeným pre deti s telesným znevýhodnením.
Rôznorodé prevádzky ponúkajú obyvateľom a obyvateľkám všetko, čo potrebujú, vďaka čomu menej cestujú za vyžitím do mesta. Nezaťažujú tak dopravu a peniaze míňajú v lokálnych prevádzkach, čo je zásadné pre ich životaschopnosť.
Sídliská majú potenciál na svojich hraniciach. Príkladom sú Slnečnice
Zdroj: CRESCO REAL ESTATE
Klasické mestské sídliská boli v minulosti navrhnuté ako ucelené mestské štvrte. Ich urbanizmus je špecifický a neumožňuje jednoduché zmeny alebo pridávanie nových budov a priestorov. Akékoľvek väčšie zásahy narušia pôvodný systém a štruktúra sídliska by následkom zmien prestala dávať zmysel.
Ďalšou výzvou zahusťovania sídlisk je, že si obyvatelia a obyvateľky na ich štruktúru zvykli natoľko, že bránia akejkoľvek zmene. V Bratislave na tento problém naráža najmä rozvoj nedobudovanej petržalskej osi vybavenosti, ktorá sa podľa plánov mala tiahnuť naprieč celým sídliskom. Plány sa však nenaplnili a os zostala prázdna. Postupom času sa zazelenala a ľudia si ju zvykli využívať najmä na rekreáciu a jej dobudovanie dnes naráža na odpor.
Najväčší potenciál zahusťovania sídlisk majú preto ich okraje. Ak ostaneme pri príklade Petržalky, rozvojom jej okrajov vznikla štvrť Slnečnice.
Od roku 2007 sa na južnom konci Petržalky, medzi dunajskou hrádzou a lužným lesom, postupne rozvíja nové lokálne centrum Bratislavy. Ide o najväčšiu novopostavenú rezidenčnú štvrť na Slovensku, ktorá sa stala domovom pre viac ako 8000 ľudí, no po jej dokončení ich tu môže bývať až 20-tisíc.
Štvrť Slnečnice bola od začiatku postavená na myšlienke rovnováhy medzi životom v meste a prírode a na lokálnosti, vďaka čomu sa stáva plnohodnotnou štvrťou krátkych vzdialeností, kde okrem bývania nájdeme na jednom mieste oddych, zážitky, prácu aj služby.
Okraje mesta pre bývanie na pomedzí prírody, no s dobrou dostupnosťou
Polycentrická Bratislava má potenciál vzniknúť naprieč celým mestom, teda aj v jeho okrajových častiach. Na základe historického a geografického vývoja Bratislavy vieme celkom jasne pomenovať štyri hlavné póly rozvoja mesta. Ide prevažne o bývalé či stále funkčné poľnohospodárske územia, ktoré sú nezastavané alebo sú zastavané iba čiastočne a poskytujú možnosť ďalšieho rozvoja.
Plochy na okraji mesta určené na mestský rozvoj môžeme vnímať ako jedno z potenciálnych riešení problému nedostatku dostupného bývania v meste a rozmachu predmestí za jeho hranicami.
Príkladom je aj Rozvojová zóna Záhorská Bystrica. Oblasť je spojená diaľnicou s Viedňou a Brnom a narastá aj potenciál na rozšírenie verejnej dopravy do centra. Oblasť by vďaka tomu dokázala konkurovať predmestiam, v ktorých ľudia hľadajú dostupnejšie bývanie s vlastným pozemkom so záhradkou.
Ďalším územím, ktoré je dnes len spomienkou na zašlé časy, je plocha bývalého letiska vo Vajnoroch. Vajnory sú známe pre svoj doteraz zachovaný vidiecky charakter, hoci sú súčasťou Bratislavy.
Mestská časť však aj napriek svojej bohatej histórii zostáva na periférii mestského plánovania. Chýba jej plnohodnotne rozvinutá infraštruktúra a dostatok ďalších mestských funkcií, ako je bývanie, práca či kultúra. Potenciál na ich rozvoj ponúka priestor po bývalom vajnorskom letisku, kde vzniká vízia pestrej štvrte, ktorá vytvorí pomyselný prechod medzi mestom a vidiekom.
Základná vízia štvrte spočíva vo vytvorení série susedstiev, ktoré budú obklopovať obrovský centrálny park. Rozvíjať sa tu bude zástavba rozličných typov – od mestských domov a polootvorených blokov až po rodinné domy. Malomestská mierka zástavby by mala zodpovedať kompromisu medzi vidieckou zástavbou Vajnôr a hustou 15-minútovou štvrťou.
Toto je len niekoľko príkladov lokalít, ktoré sa vyvíjajú alebo sa v budúcnosti môžu premeniť na samostatne fungujúce, no prepojené štvrte v rámci filozofie polycentrickej Bratislavy. Viac o tom, ako môže mesto fungovať a kde môže rozvíjať svoj potenciál, sa dočítate v knihe Rozumne rastúce mesto, ktorú pripravil kolektív odborníkov a odborníčok s reálnymi skúsenosťami z Bratislavy.
