Tvorba lokálnych centier nie je nový koncept. Plne funkčné susedstvá, v ktorých sa obyvatelia a obyvateľky cítia ako doma a zároveň v nich nájdu všetko potrebné na bežný život, nájdeme v rôznych mestách naprieč Európou. Pozrite si príklady pôsobivých štvrtí z Londýna, zo Štokholmu a z Viedne, ktorými sa inšpirovala aj Bratislava.
King’s Cross v Londýne: z nebezpečnej časti mesta živá štvrť s miliónmi návštevníkov
Fotografia: John Sturrock
King’s Cross je najväčšou rozvíjajúcou sa štvrťou v Londýne za posledných 150 rokov. Na opustenom a znečistenom industriálnom pozemku, ktorému sa miestni roky vyhýbali, teraz stojí nové lokálne centrum plné života. Štvrť je výborne prepojená vlakmi, metrom, autobusmi aj cyklotrasami.
„Do tejto časti Londýna sa nechodilo, bola neslávne známa kriminalitou, drogami a prostitúciou. Už od začiatku sme preto museli pracovať na zmene vnímania tejto štvrte. Pristúpili sme k tomu tak, že sme vybudovali verejné priestory oveľa skôr, ako sme ich potrebovali,“ vysvetľuje Nick Searl, výkonný riaditeľ Argent Ltd, firmy zodpovednej za rozvoj King’s Cross.
S výstavbou sa začalo v roku 2008. V roku 2011 sa sprístupnili prvé verejné priestory. „Hlavný bulvár so stromami, s fontánami a lavičkami od železničných staníc po Granary Square stojí už od roku 2011 a umelecké podujatia sme tam organizovali už aj predtým. Dali sme tak ľuďom dôvod prísť sa sem pozrieť,“ pokračuje Searl.
Odvtedy sa do King’s Cross nasťahovali noví obyvatelia a obyvateľky, firmy obsadili nové obchodné a kancelárske priestory a stala sa z neho destinácia, ktorú navštívi takmer 12 miliónov ľudí ročne.
Vytvorenie novej štvrte si vyžadovalo dohodu s mestom, ktorá sa začala zadefinovaním cieľov a hodnôt v publikácii Principles for a Human City. „Pomohlo, že sme nezačali hneď kresliť. Neprišli sme na samosprávu s hotovým návrhom: ,Aha, čo na to vravíte?‘, ako sa to bežne robí. Namiesto toho sme začali budovať dôveru tým, že sme sa so samosprávou rozprávali o svojich ambíciách a viedli konzultácie s ľuďmi zo susedstva,“ ozrejmuje Nick Searl.
V oblasti dnes vzniká 50 nových budov, 20 nových ulíc, 10 nových verejných priestorov, do 2000 bytov a rekonštruuje sa 20 historických stavieb. Štvrť je prístupná zo všetkých strán, je tam približne sto vstupov z okolia.
Veľký a dlhodobý projekt pre Bratislavu – Nové Lido
Paralelu so štvrťou King’s Cross nájdeme aj v Bratislave. Pre slovenské hlavné mesto je obdobne robustným projektom Nové Lido. Na území CMC (Celomestské centrum) Petržalka sa rozvíjajú dva rozsiahle projekty od dvoch väčšinových vlastníkov – Nové Lido a Southbank. V CMC Petržalka by malo vzniknúť bývanie pre približne 10-tisíc obyvateľov a do 17-tisíc pracovných miest. Jeho ambíciou je prepojiť centrum na oboch brehoch Dunaja v podobe zrkadliacich sa námestí spojených lávkou. Na pravom brehu má vzniknúť kompaktná mestská zástavba, mestský bulvár s električkou, rozsiahle verejné priestory a športovo-rekreačná zóna.
Firma Argent Ltd londýnsku štvrť stále spravuje a plánuje to robiť aj po jej úplnom dostavaní. Výhody dlhodobej správy King’s Cross opisuje výkonný riaditeľ firmy na príklade: „Kedysi chodili taxíky aj autobusy až na Granary Square. Rozhodnutie zafinancovať odstránenie cesty vzniklo aj preto, lebo z King’s Cross spraví lepšie a atraktívnejšie miesto, čiže zároveň zvýši jeho trhovú hodnotu. Ak by King’s Cross nebol v dlhodobej správe, už by sa to určite nemenilo. Nerobíme dobré verejné priestory preto, že sme altruisti. Máme na to veľmi logické finančné dôvody.“
Stockholm Royal Seaport: bývalá priemyselná zóna sa mení na inkluzívne, dostupné a klimaticky odolné centrum
Fotografia: Eric Cung Dinh, Stockholms Stadt
Norra Djurgårdsstaden – alebo aj Stockholm Royal Seaport – je rastúca zmiešaná štvrť v Štokholme a jeden z najväčších projektov mestského rozvoja v Európe. Rozprestiera sa na území bývalej priemyselnej zóny, 1,5-krát rozsiahlejšej ako najväčší bratislavský brownfield Istrochem. Jej súčasťou je aj osem kilometrov nábrežia s prístavom, ktorý susedí s národným parkom.
„Posledných približne 150 rokov sa tu nachádzala priemyselná zóna a pred ňou chránená prírodná oblasť patriaca švédskej kráľovskej rodine. Ako však Štokholm rástol, v 50. rokoch 19. storočia sa kráľovská rodina s mestom dohodla na výmene pozemkov. Vďaka tomu tu postavili prístav, ktorým sa do mesta dostávalo uhlie, a železnicu, ktorá prístav prepojila s centrom mesta. Ide o najväčší prístav vo východnej časti Štokholmu, kam prichádzajú trajekty z Fínska a baltských krajín, ako aj rôzne výletné lode.
Priemyselná oblasť bola plne funkčná asi sto rokov, no neskôr jej začal chýbať priestor na ďalší rozvoj. Mesto zároveň registrovalo veľký dopyt po novom bývaní a kancelárskych priestoroch,“ opisuje lokalitu Staffan Lorentz, ktorý pracuje na projekte Stockholm Royal Seaport ako riaditeľ rozvoja v rámci Správy mesta Štokholm.
Pasienky nadviažu na funkciu, ktorú si Bratislavčania pamätajú
Podobne ako Štokholm, aj Bratislava má štvrte, ktoré sú súčasťou kolektívnej pamäti obyvateľstva, no neslúžia dostatočne a potrebujú transformáciu. Príkladom sú Pasienky, ktoré si ľudia pamätajú ako miesto, kde sa športuje alebo kam sa chodí za športom. Či už tu hrali futbal, volejbal, tenis, alebo sem prichádzali sledovať atletiku, ide o významné faktory, ktoré dodnes formujú identitu územia. Lokalita je však uzavretá a nepriechodná, preto sa napriek obľube športu málo využíva a niektoré jej časti dlhodobo chátrajú. Vzniká tak nová vízia pre Pasienky, ktorá plánuje lokalitu oživiť, otvoriť a premeniť na plnohodnotnú mestskú štvrť so zachovaním jej športového charakteru.
Na rozvoji štvrte pod taktovkou miestnej samosprávy spolupracuje 60 developerov. Po plánovanom dokončení v roku 2030 v nej bude stáť 12-tisíc nových bytov a vznikne 35-tisíc pracovných miest.
Výzvy projektu spočívali v odkúpení pozemkov patriacich rôznym vlastníkom, čistení lokality od stavebného a priemyselného odpadu, ale aj získaní priazne miestnych. „V blízkosti plynárne žila komunita ľudí, ktorí v nej kedysi pracovali alebo tam pracovali ich rodičia. Mali obavy z toho, ako sa ich okolie zmení. Museli sme im ukázať, ako im táto zmena prospeje. Odstránili sme veľa znečistenia, vytvorili sme pre nich prepojenie s mestom aj parkom a sprístupnili miesta, ktoré boli doteraz za plotom,“ vysvetľuje Lorentz.
Súčasťou budovania samostatnej štvrte v duchu polycentrizmu je aj jej prepájanie s ostatnými časťami mesta. V prípade Stockholm Royal Seaport k zastávke metra a autobusovým zastávkam pribudne električka po predĺžení trate smerom k prístavu. Zároveň sa buduje množstvo cyklotrás.
Stockholm Royal Seaport je aj miestom, kde mesto vyvíja a testuje nové udržateľné riešenia a procesy v rámci podpory biodiverzity, cirkulárnej ekonomiky či efektívneho využívania energie z obnoviteľných zdrojov. „Máme nastavené ciele pre nízkoenergetické domy, postupné vysadenie fosílnych palív či opatrenia na zmierňovanie klimatických zmien. Pri výstavbe infraštruktúry máme na seba vysoké environmentálne nároky a takisto máme jasne nastavené pravidlá pre developerov,“ uvádza Staffan Lorentz.
Štvrť má vo svojej DNA viacero hodnôt, ktoré z nej robia modernú a prístupnú lokalitu. Vzniká na piatich zásadách udržateľného mesta: inklúzia, dostupnosť, klimatická odolnosť, flexibilita a otvorenosť.
Aspern Seestadt vo Viedni: na mieste bývalého letiska vzniklo prívetivé susedstvo takmer bez áut
Fotografia: Stadt Wien
Aspern Seestadt je okrajová štvrť Viedne, kde postupne vzniká nové lokálne centrum so základom v komunite, vo verejných priestoroch a v dostupnosti služieb.
„Pôvodne tu bolo letisko, ktoré však prestalo plniť svoj účel. V roku 1992 získalo pozemky mesto, aby tu postavilo novú štvrť. Momentálne je dobudovaná zhruba tretina, býva tu 12-tisíc ľudí, ale vízia je, že to bude 25-tisíc,“ hovorí architektka a urbanistka Andrea Boroš Leitmann, ktorá vo štvrti býva.
Prvé byty boli postavené v rokoch 2014 – 2015, ale ešte predtým sem mesto dotiahlo metro, keďže išlo o okrajovú časť, ktorá nebola dobre dostupná verejnou dopravou.
Z Aspern Seestadtu sa dá metrom do centra Viedne dostať za asi 25 minút, budúci rok do štvrte povedie aj električka. „Autá v štvrti jazdia dvadsiatkou či tridsiatkou, pričom chodci a cyklisti majú väčšinou prednosť. Fungujú tu záchytné parkovacie domy, čiže na ulici sa parkuje málo. Deti sú od dvoch-troch rokov vedené k tomu, že bicykel je jedna z prvých možností, keď sa potrebujete niekam dostať,“ vysvetľuje Andrea.
Výstavba štvrte je založená na koncepte 15-minútového mesta a všetky potrebné obchody a služby by mali byť dostupné priamo v susedstve. „Už teraz tu fungujú základné služby a obchody, ako potraviny či drogéria, no istá vybavenosť ešte chýba. Ale keď sa dostavia zvyšok, predovšetkým obchodná ulica, nikto nebude potrebovať ísť nakupovať inde,“ opisuje architektka. V súčasnosti sa dokončuje napríklad aj zdravotnícke centrum.
Bývalé letisko vo Vajnoroch vytvorí susedstvo na pomedzí mesta a vidieka
Aj Bratislava disponuje priestorom bývalého letiska, ktorý má ambíciu stať sa plne funkčnou štvrťou.Základná vízia štvrte v lokalite Vajnory spočíva vo vytvorení série susedstiev, ktoré budú obklopovať centrálny park s veľkosťou až 11 hektárov. Rozvíjať sa tu bude zástavba polomestského charakteru s dostupným bývaním – od mestských domov a polootvorených blokov až po rodinné domy. Malomestská mierka zástavby by mala zodpovedať kompromisu medzi vidieckou zástavbou Vajnôr a hustou 15-minútovou štvrťou s komunitným charakterom.
V lokalite je aj priestor na kultúrne podujatia, majú tam knižnicu. Andrea Boroš Leitmann oceňuje vysokú kvalitu verejných priestorov: „Verejné priestory sú veľmi nadštandardne navrhnuté, patria totiž všetkým. Nie každý si môže dovoliť krásny byt. Ale vo verejnom priestore môžete byť tak dlho, ako chcete, a preto by mal byť kvalitný a prístupný každému.“
K udržiavanej zeleni v parkoch a na ihriskách prispievajú aplikované princípy udržateľnosti. „Už pri výstavbe navrhli systém špongiového mesta, kde sa zadržiava dažďová voda, aby sa tak podporil rast zelene. A naozaj to funguje. Na stromoch jasne vidno, ako sa im darí. Okrem toho máme na streche solárne panely,“ hovorí obyvateľka.
Zaujímavosťou je, že v štvrti sa intenzívne rozvíja susedská komunita, čo bolo dané už predtým, než sa nasťahovali prví obyvatelia a obyvateľky. „Za niektorými bytovkami stoja tzv. neziskoví developeri. Často ide o družstevné byty, ktoré si ľudia môžu po istom čase odkúpiť za presne stanovených podmienok. My žijeme v projekte Baugruppe, ktorý postavil práve neziskový developer a stále je v jeho vlastníctve a správe. Na začiatku sme pritom museli absolvovať výberový proces, pretože sme sa chceli stať súčasťou komunity, ktorá je základným motívom projektov Baugruppe,“ vysvetľuje Andrea. Vďaka komunite sa v štvrti konajú rôzne podujatia, burzy, koncerty, pikniky, ale existujú aj susedské profesionálne skupiny, ktoré riešia lokálne výzvy.
Viac fungujúcich príkladov zo zahraničia, ale aj ukážok toho, ako môže fungovať Bratislava a kde môže rozvíjať svoj potenciál, nájdete v knihe Rozumne rastúce mesto, ktorú pripravil kolektív odborníkov a odborníčok s reálnymi skúsenosťami z napĺňania filozofie polycentrického mesta.
