Bratislava je mesto s potenciálom rásť. Malo by sa to však diať na základe premysleného plánu, ktorý zohľadňuje všetky súčasti mesta. Na jeho rozumnom rozvoji sa môže podieľať každý z nás. V nasledujúcom článku vám vysvetlíme, čo je pre proces rozumného rastu Bratislavy naozaj dôležité.
Zdroj: Shutterstock
Mesto tvaruje mnoho aktérov – od jeho vedenia cez investorov a investorky, developerské spoločnosti, aktivistické kruhy, ochranárske združenia, pamiatkovú starostlivosť až po obyvateľstvo. Tvorba mesta je teda o vyvažovaní mnohých rôznorodých záujmov, potrieb a predstáv a mal by ju sprevádzať otvorený dialóg.
Rast mesta nie je problém, rast mesta je riešenie. S rýchlou urbanizáciou a ubúdajúcimi zdrojmi musíme lepšie využívať priestor, ktorý máme k dispozícii. Ako Bratislavu rozvíjať v rámci jej súčasných hraníc – súbežne na viacerých miestach naraz – a vytvoriť z nej kompaktné mesto krátkych vzdialeností, opisuje tím odborníkov a profesionálov v knihe Rozumne rastúce mesto.
V knihe Rozumne rastúce mesto sa spojili experti a expertky z rôznych odvetví mestotvorby, spolu s ktorými sme spísali päť krokov, ktorými môžeme svoje mesto priblížiť k rozumnému rastu. Do niektorých sa môžeme zapojiť všetci a ostatné môžeme vyžadovať od tých, ktorých rozhodnutia majú na formovanie Bratislavy priamy vplyv.
- Bratislava potrebuje flexibilný územný plán, ktorý nebrzdí rozvoj
Aktuálne platný územný plán by mal upustiť od vízie socialistického rozvoja mesta a podporovať vznik menších štvrtí s rôznorodou vybavenosťou úzko naviazanou na bývanie. Aj keď sme od toho ešte v súčasnosti ďaleko, Bratislave by pomohol flexibilnejší územný plán, ktorý má iba odporúčací charakter. Bol by doplnený menšími, ale záväznými plánmi zón, ktoré by sa dali jednoduchšie meniť.
Nový územný plán Bratislavy, plne digitálny a dostupný pre všetkých, by mal vzniknúť do roku 2032.
Netreba zabúdať, že najväčší vplyv na rozvoj územného plánu mesta má mestské zastupiteľstvo. Poslanci a poslankyne musia schváliť každý nový územný plán alebo jeho zmenu. Na procese mestského plánovania sa preto nepodieľa iba odborná obec a investori, ale týka sa nás všetkých. Spoločenská nálada voličov v súvislosti s výstavbou má teda priamy vplyv na rozhodnutia poslancov a poslankýň, a teda aj na to, akým smerom sa bude uberať rozvoj hlavného mesta.
- Zmeny stavebných noriem umožnia budovanie kompaktných a udržateľných štvrtí
Existujúca svetlotechnická, parkovacia a protipožiarna norma bránia vzniku kompaktných a udržateľných štvrtí.
Od 1. júla 2024 je v platnosti vyhláška, vďaka ktorej budeme môcť v územných plánoch určiť podmienky tak, aby mohli vznikať kompaktné nové štvrte s budovami bližšie k sebe, podobné tým, aké sú v centre mesta.
Existujú však ďalšie normy, ktoré brzdia pre mesto potrebné zmeny. Príkladom je záväzná parkovacia norma, ktorá stanovuje minimálny počet parkovacích miest v nových projektoch alebo pri prestavbách. V jej dôsledku vznikajú v rámci nových projektov veľké počty parkovacích miest, ktoré ani nemusia byť využívané, no podporujú pohyb áut v meste, ktorý nie je dlhodobo udržateľný. Na zmenu parkovacej normy treba jednoznačne rozvíjať kvalitnú verejnú dopravu a cyklistickú infraštruktúru.
Uvoľnenie protipožiarnej normy by umožnilo výstavbu mestských štvrtí či bytových domov aj z obnoviteľných materiálov. Legislatíva nedokáže držať krok s pokrokom vo výskume a v technológiách, a preto zaostáva za aktuálnym vývojom.
Diskusiu o zmene môžeme podnietiť aj zo strany verejnosti a odborníkov či odborníčok, no konečné rozhodnutie o uvoľnení protipožiarnej normy je v rukách ministerstva vnútra, pod ktoré kompetenčne spadá norma a vyhláška, ktoré na ňu odkazujú.
- Kvalitné mestské projekty pre všetkých si vyžadujú medziodborovú spoluprácu
Kvalitné mestské projekty potrebujú silného lídra, ktorý načúva a dokáže spraviť ťažké a zodpovedné rozhodnutia. Dobrý líder vie, že k úspešnému výsledku máme šancu dopracovať sa len úprimnou medziodborovou spoluprácou.
Najúspešnejšie urbanistické projekty sú výsledkom rokov spoločného snaženia. Vyžadujú si dôveru medzi mestom, obyvateľmi, developermi, architektmi, urbanistami a odbornou obcou od dopravy cez životné prostredie až po sociálne veci, ktorá sa postupne šíri aj medzi obyvateľstvo.
Užitočnou technikou vzájomnej spolupráce sú intenzívne medziodborové workshopy, ktoré by mal vždy organizovať a facilitovať iniciátor daného projektu.
- Komunikácia s verejnosťou pomáha nastavovať očakávania, budovať dôveru a zlepšovať postoj k rozvoju mesta
Komunikácia o mestskom plánovaní, zmenách či nových projektoch musí byť správne načasovaná a zrozumiteľná, preto je dobré zapojiť profesionálny komunikačný tím už od začiatku projektu.
Slabá a zanedbaná komunikácia negatívne ovplyvňuje postoje obyvateľov a obyvateliek k akýmkoľvek ďalším zmenám v meste. Ľudia si tvoria názor na základe dostupných informácií, pocitov a vplyvu okolia. Ak sú informácie o rozvoji nedostupné, neúplné alebo nejasné, ľudia si ich dopĺňajú vlastnými predstavami. Vzniká tak priestor na rôzne interpretácie a často aj nepravdy, ktoré môžu zatieniť skutočnú hodnotu rozvoja.
Dobrá komunikácia by preto mala byť proaktívna, zrozumiteľná a transparentná. Komunikácia zdôrazňuje hodnotu, ktorú projekt prináša verejnosti.
Dobre nastavená komunikácia nie je jednosmerná – smeruje nielen k verejnosti, ale aj dovnútra tímu či organizácie, aby každý vedel, o čo sa usilujeme a čo komunikujeme. Ak sa celý tím správa transparentne a v súlade s komunikovanými hodnotami, projekt môže získať väčšiu dôveru obyvateľstva.
Podobne ako pri samotnej tvorbe projektov, aj pri komunikácii je dôležité zapojiť odborníkov z rôznych oblastí. Spolupráca s odborníkmi nám umožní lepšie vysvetliť prínosy projektu.
- Kvalitné verejné priestory podporujú záujem obyvateľstva správať sa zodpovedne k svojmu mestu
Rozumné mesto sa plánuje v priamom kontakte so súčasnými aj s budúcimi používateľmi. Jeho rozvoj nie je len o reguláciách, ale zahŕňa aj spoločenskú dohodu o zdieľaných kvalitách mesta.
Rovnako nie je len o vytváraní pekných budov, ale aj o tom, aby sa miesta dali dobre využívať a aby v nich prirodzene fungoval život. Mesto tvoria ľudia, ktorí ho svojím správaním a potrebami neustále menia.
Rozvoj mesta by mal preto sprevádzať otvorený dialóg, ktorým nielenže môžeme docieliť zhodu, ale aj pochopiť, rešpektovať a riešiť rozdielnosti.
Jedným z nástrojov zapájania verejnosti je systémová participácia. Slúži na hľadanie riešení či prienikov, ktoré sú podkladom pre ďalšie plánovacie procesy.
Dobrým príkladom zapájania obyvateľstva do tvorby verejných priestorov je testovanie formou dočasných zásahov. Cieľom dočasných zásahov je naznačiť možné úpravy konkrétneho miesta a umožniť používateľom vstúpiť priamo do tohto procesu.
Kontinuita v rozvoji mesta je kľúčová. Ciele by mali zostať jasné a stabilné, aj keď k nim môžeme dospieť rôznymi spôsobmi. Ich postupnú realizáciu by však nemali ohrozovať zmeny vo vedení mesta alebo krajiny.
