Zahustené mestá sú, naopak, bohatšie, plné rozmanitých služieb a s lokálnymi centrami, kde nájdeme všetko od bývania cez škôlky a lekárov až po parky a kultúru. V Bratislave je množstvo nezastavaných území, kde môžu vzniknúť takéto menšie centrá, ktoré do metropoly prilákajú ľudí bez zaberania ďalších plôch za jej hranicami.

 

O výhodách aj nevýhodách hustejších, polycentrických miest, dobrých príkladoch zo zahraničia aj potenciáli Bratislavy sme sa rozprávali s Petrom Bednárom, architektom a urbanistom z ateliéru Jakub Cigler Architekti, a Vladislavom Bekom, projektovým manažérom v JTRE.

 

V rozhovore si prečítate:

  • ako vznikajú mestá s viacerými lokálnymi centrami,
  • prečo je pre mesto dobré zahusťovať v rámci jeho hraníc,
  • kde je najväčší potenciál zahustenia Bratislavy,
  • čo treba spraviť pre to, aby v Bratislave vznikli nové lokálne centrá,
  • aké sú nevýhody výstavby za hranicami mesta pre samotné mesto,
  • prečo sa dnes všetko, čo sa v Bratislave postaví, bez ohľadu na štandard považuje za luxusné bývanie a ako to zmeniť.

 

Ako vznikajú polycentrické mestá, teda mestá s viacerými lokálnymi centrami?

  1. Beka: Mestá historicky rástli organicky absorbovaním menších obcí na svojom okraji alebo sa rozrastali aj plánovane vytváraním umelých centier. Napríklad keď sa za socializmu stavali sídliská, bolo snahou vytvárať v nich aj zárodky centier. No či sú to skutočné centrá, to je na diskusiu. Charakter centra alebo potenciál vytvoriť nové centrum mali skôr menšie obce, ktoré absorbovalo mesto.

Dnes polycentrické mesto vzniká, keď okrem hlavného mestského centra cielene vznikajú aj malé funkčné lokálne centrá v jednotlivých štvrtiach. Tieto lokálne centrá obyvateľom a obyvateľkám štvrtí poskytujú občiansku vybavenosť, služby a verejné priestory v pohodlnej pešej vzdialenosti.

  1. Bednár: Ešte je dôležité uviesť, že mestá sú primárne pracovné trhy. Cesta od okraja moderného mesta po jeho centrum by mala trvať asi pol hodiny. Platí to aj historicky, ale mení sa typ dopravy. Samozrejme, mesto pre polhodinovú chôdzu je dramaticky menšie než mesto pre polhodinovú jazdu autom.

Na základe typu a času dopravy do centra vytvára mesto nejakú formu. Polycentrické mesto je len jednou zo štyroch možností. Okrem neho máme klasické monocentrické mesto, teda mesto s jedným centrom, potom mesto bez akéhokoľvek centra, ako napríklad mestá v južnej časti Spojených štátov a niektoré ázijské mestá. Existujú aj pokusy o vytvorenie miest typu urbánnych dedín, kde mesto funguje ako súbor rôznych mestských centier.

Ktorý model mesta preferujete?

  1. Bednár: Model polycentrického mesta je populárny, no má, samozrejme, aj nejaké nevýhody. Napríklad môže byť naozaj ťažké naplánovať správny mix vybavenosti pre každé z lokálnych centier. Preto je počas plánovania dôležité počítať aj s istou mierou nepredvídateľnosti. Na to však územné plány Prahy alebo Bratislavy nie sú vôbec pripravené.

Veľa sa hovorí aj o zahusťovaní miest. Ako vplýva na tvorbu polycentrického mesta jeho hustota?

  1. Bednár: V posledných rokoch architekti a urbanisti zastávajú názor, že hustota je v slovenských mestách príliš nízka. Je to výsledkom toho, že sme sa historicky pri plánovaní miest snažili hustotu aktívne znižovať, napríklad aj z dôvodu šírenia rôznych chorôb. V minulosti bolo preto cieľom obyvateľov od seba oddeliť dobre mienenými stratégiami s ohľadom na hygienu, dopravu, čerstvý vzduch a tak ďalej.

Väčšina týchto stratégií bola správna, no situácia sa dnes dostala do opačného extrému, keď je hustota na väčšine plochy mesta taká nízka, že mesto nedokáže financovať základné služby. V českom prostredí je infraštruktúra päťkrát drahšia na obyvateľa predmestia ako na obyvateľa mesta. Redšie osídlené mesto vyzbiera menej daní a bude tak mať menej peňazí na financovanie potrebných služieb pre obyvateľov a obyvateľky.

Vyššia hustota miest je dobrá aj z hľadiska klímy. Zvýšená výstavba na správnych miestach v mestách má potenciál znížiť energetické nároky o štvrtinu do roku 2050, čo je obrovské číslo. V konečnom dôsledku však hustota mesta vychádza z toho, čo povolia územné plány a ďalšia legislatíva.

Ako vnímate v kontexte zahusťovania samotnú Bratislavu?

  1. Beka: Počas socializmu sa vedenie mesta snažilo mesto umelo napumpovať a nariediť jeho mestské obyvateľstvo vidieckym. Vybudovali fabriky a sídliská. Bolo tu 40 rokov veľmi plánovaného socialistického rozvoja mesta. Pohltilo sa asi 17 okolitých obcí. Z niektorých zostali len torzá, ako jedna ulica alebo kostol. Je pravda, že v tomto období počet obyvateľov a obyvateliek Bratislavy veľmi narástol, no pripojené obce a nanovo vybudované sídliská boli od seba často ďaleko, mesto bolo plošne rozťahané a nezahusťovalo sa zvnútra od centra. V dôsledku týchto opatrení je dnes Bratislava osídlená relatívne riedko.

 

„Redšie osídlené mesto vyzbiera menej daní a bude tak mať menej peňazí na financovanie potrebných služieb pre obyvateľov a obyvateľky.“

 

Kde dnes vidíte najväčší potenciál na jej zahustenie?

  1. Beka: Pre špecifickú morfológiu Bratislavy sa nestavalo v kopcovitých terénoch mesta. V centre tak zostali pomerne veľké nezastavané oblasti. Rovnako má Bratislava aj veľké neregulované plochy, napríklad medzi sídliskami, ktoré za socializmu nezastavali. Cieľom by malo byť tieto plochy zastavať rozumným spôsobom, a to vytvorením lokálnych centier.

Ďalším veľkým potenciálom zahusťovania Bratislavy sú brownfieldy. Mnohé veľké fabriky z druhej polovice 20. storočia už nefungujú. Ide o obrovské výmery, ktoré sa medzičasom dostali do širšieho centra mesta. Viaceré z nich v sebe nesú aj obrovskú ekologickú záťaž, ktorú treba odstrániť. Výstavba je jeden zo spôsobov, ako tieto územia dať do poriadku z ekologickej aj urbanistickej stránky. Mesto sa tak zahustí a skompaktní bez zaberania ďalších plôch v jeho zázemí.

Čo všetko treba spraviť na to, aby z brownfieldov vznikli nové lokálne centrá?

  1. Bednár: Záleží na lokalite. Väčšinou nestačí len niečo postaviť, veľmi záleží aj na dodatočnej údržbe. Napríklad ak sú v pláne nejaké zelené prvky, o ktoré sa však mesto nevie dodatočne starať, a skončí sa to ich odstránením alebo uhynutím, kvalita verejných priestorov tým utrpí.

Vytvorenie kvalitného a funkčného priestoru môže trvať aj niekoľko desiatok rokov, keď dochádza k jeho postupnému zveľaďovaniu. Dnes však výsledky takéhoto dlhodobého procesu vyžadujeme už v prvých fázach projektu, čo spôsobuje veľký tlak na dizajn a na možnosti pomocou architektúry skutočne niečo zmeniť. Najčastejšie sa totiž niečo postaví, plus-mínus to funguje pre svoje obyvateľstvo, ale potenciál na rozvoj oblasti do budúcna je nejasný. Pritom je zásadné, aby sa daná štvrť dokázala meniť na základe potrieb svojho obyvateľstva. Bude tam možné o desať rokov postaviť ďalší dom alebo dostavať ďalšie poschodie, či celkovo upraviť oblasť podľa meniacich sa potrieb starnúcej populácie?

Pri plánovaní správneho mixu občianskej vybavenosti často narážame na súčasné územné plánovanie, ktoré je skôr preregulované. Napríklad v Prahe územný plán nepovoľuje stavbu rozmanitých služieb v rámci bytových domov. Rozumiem, že reguláciami sa mesto snaží zabezpečiť, aby mali štvrte čo najvhodnejší mix služieb, no v tomto prípade príliš regulovaný či neaktuálny územný plán často neodpovedá na požiadavky súčasnej spoločnosti.

Je územné plánovanie aj dôvodom, prečo sa toľko ľudí sťahuje za hranice mesta do jeho zázemia?

  1. Bednár: Áno, určite. Vznik satelitov je dôsledkom snahy zamedziť tomu, aby v mestách žilo priveľa ľudí. Architekti, urbanisti či plánovači miest sa snažili plánovať výstavby tak, aby ich okolie bolo bezpečné, prorodinné a aby sa v nich dalo jazdiť autami. Znamenalo to však redšiu výstavbu, široké cesty a byty či domy ďalej od seba. Podľa takéhoto plánovania je však veľmi ťažké postaviť v meste akúkoľvek kompaktnú štvrť.

 

„Pri plánovaní správneho mixu občianskej vybavenosti často narážame na súčasné územné plánovanie, ktoré je skôr preregulované a neodpovedá na požiadavky súčasnej spoločnosti.“

 

Najrýchlejšia a najlacnejšia cesta k vlastnej nehnuteľnosti je postaviť si rodinný dom na vlastnom pozemku. V mnohých mestách je málo plochy, kde územný plán povoľuje stavbu bytových domov, a, naopak, veľa plochy, kde možno postaviť rodinné domy. Tí, ktorí si pozemok v meste nemôžu dovoliť, sa pre nedostatočnú ponuku bytov sťahujú mimo mesta do jeho zázemia. Tento krok podporujú najrôznejšie typy pôžičiek a dotovanie automobilovej dopravy. Samozrejme, pre niektorých ľudí je to ideálne, ale faktom je, že život v suburbiu dotuje zvyšok spoločnosti, ktorý v nej nebýva.

  1. Beka: My sme sa zase stretli s opačným prípadom. Do centra Bratislavy sme medzi bytovú zástavbu naplánovali ulicu s radovými rodinnými domami. Neďaleko sa nachádza aj nízka štruktúra z prvej republiky. Pripadalo nám to ako dobré využitie priestoru a zároveň zabezpečenie sociálneho mixu, typu bývania pre ľudí v inej vekovej a ekonomickej skupine. Stretlo sa to s veľkým negatívnym ohlasom, podľa ktorého rodinné domy patria výlučne na okraj mesta. No pre nás je práve takýto mix to živé. Akákoľvek rigidnosť v mestskom plánovaní neprináša pozitívne výsledky.

Prečo je výstavba rodinných domov v zázemí mesta problematická?

  1. Bednár: Nie je to rodinnými domami, tie môžu mať veľkú hustotu osídlenia ako napríklad v Holandsku či Belgicku. Problémom je, že funkciu plochy vopred presne určuje územný plán a nejde o slobodné rozhodnutie developerov alebo budúcich obyvateľov. Je za tým túžba, aby sa predmestie nestalo mestom. V tom prípade však treba počítať so zhoršenou dopravou, s chýbajúcimi službami, nedostatkom miest v škôlkach a so vznikajúcimi dopravnými zápchami, pretože každý potrebuje auto na to, aby sa kamkoľvek dopravil.
  2. Beka: Sťahovanie obyvateľov a obyvateliek mesta do suburbia (do zázemia mesta) je spôsobené aj pokrivením cien ornej pôdy. Ak by sme do ceny premietli skutočné náklady na potrebnú dopravnú a inžiniersku infraštruktúru, ako aj výstavbu všetkých sociálnych zariadení, ceny ornej pôdy by boli mnohonásobne vyššie. O kvalite života v suburbiách by vedeli porozprávať aj takzvané „zelené vdovy“, ktoré tam žijú v izolácii a bez dostatočnej občianskej vybavenosti, kým manžel v meste zabezpečuje obživu rodiny.

V akej miere v suburbiách zohráva rolu veková a sociálna monotónnosť?

  1. Beka: Do suburbií sa väčšinou sťahujú ľudia vo vekovom rozsahu možno 5 až 10 rokov. V tradičných dedinách je demografický mix oveľa pestrejší. Aj tu však platí, že akákoľvek pestrosť je životaschopnejšia.
  2. Bednár: Teraz je to v poriadku, no keď budú na dôchodku, budú viac odkázaní na pomoc svojich detí. Predstava o veľkom multigeneračnom dome, v ktorom bude bývať celá rodina, je už skôr výnimkou. Starí ľudia alebo vdovy a vdovci potom zostávajú v priveľkých domoch, ktorých údržba je veľmi nákladná. Zažívajú tam skutočnú samotu, najmä keď už stratili možnosti vlastnej mobility a v prostredí suburbia sa môžu pohybovať hlavne autom. Navyše väčšina ľudí zostarne v suburbiách naraz, čo je tiež problém.

Nevytlačí stúpajúca atraktivita miest nižšie sociálne vrstvy obyvateľstva do zázemia mesta?

  1. Bednár: Do mesta určite potrebujeme prilákať ľudí, ktorí do bývania dávajú väčší podiel svojich platov. Historicky to v mestách fungovalo, no práve z dôvodu tej rozpitosti smerom k suburbiám a sídliskám územné plány nedovoľujú stavať skutočne mestské budovy.

 

„Do zázemia mesta sa väčšinou sťahujú ľudia vo vekovom rozsahu možno 5 až 10 rokov. V tradičných dedinách je demografický mix oveľa pestrejší. Aj tu však platí, že akákoľvek pestrosť je životaschopnejšia.“

 

Typická odpoveď na to, čo robiť s vyššími cenami, je postaviť toho toľko, že sa ceny prirodzene znížia a následne sa postupným starnutím rôznych objektov sprístupnia rôznorodé typy a štandardy bývania v meste. Aj keď to niekedy pôsobí, že sa stavia veľa, stále je to menej ako kedykoľvek v histórii okrem 2. svetovej vojny. Preto sa čokoľvek, čo sa postaví, bez ohľadu na štandard považuje za luxusné bývanie.

Existujú príklady efektívne zahusteného mesta v zahraničí?

  1. Bednár: Európske mestá, kde nedošlo k 50-ročnému experimentu so socialistickým urbanizmom, sú hustejšie, pretože panelákové sídliská stavali väčšinou buď v rámci mesta, alebo bližšie pri sebe, než sú tie československé. V európskom meste je typický iný výškový profil, keď v centre stoja najvyššie budovy alebo najviac využité plochy, zatiaľ čo na okraji sú skôr menšie budovy. Na Slovensku a v Čechách je to naopak. Najväčšie a najvyššie budovy sú skôr na okraji. Aj keď teraz je už Bratislava vznikom downtownu trochu iná. Tieto postsovietske mestá majú potom rôzne typy ďalších problémov.

Aké?

  1. Bednár: Napríklad keď sa postaví nejaká hustá štvrť v Bratislave, tak na ňu nenadväzuje dostatok ďalších štvrtí, ktoré by boli podobné a vznikali v jej okolí.

Viedeň sa často spomína ako mesto, ktoré od polovice 90. rokov agresívne zahusťuje. Zároveň sa vo Viedni podarilo udržať nájmy v rámci prijateľnej úrovne. Mesto zdvojnásobilo svoju životnú úroveň a znížilo ekologickú stopu.

No napríklad Barcelona a Amsterdam sa aj napriek zahusťovaniu zvýšeniu nájmov nevyhli. Zahusťovanie miest vytvára kvalitnú architektúru, príjemné prostredie a štvrte, ktoré je možné kvalitne obslúžiť verejnou dopravou. Bohužiaľ, v niektorých mestách to aj tak nestačí, museli by stavať ešte viac, čo už však naráža na fyzické možnosti. Vyššia hustota zastavania sa všeobecne považuje za cestu k zníženiu ceny nehnuteľností, pretože vytvára viac obytnej plochy na relatívne drahých pozemkoch.

Aký príklad si z ostatných európskych miest môže vziať Bratislava?

  1. Bednár: Nezáleží len na absolútnej hustote obyvateľstva v nejakej lokalite, ale aj na tom, v akých typoch príbytkov ľudia žijú. Československé sídliská majú obrovskú hustotu osídlenia, ale nevytvárajú podobné typy verejných priestorov ako bloková výstavba, ktorá svojou podstatou napomáha vytvoreniu kompaktnej štvrte a ktorá v Bratislave prakticky chýba.
  2. Beka: Ja som fanúšikom nórskej architektúry. V Osle sú krásne veci. Na bývalom brownfielde za operou tam vznikla veľmi príjemná obytná štvrť, kde naozaj využili celý potenciál lokality. Na kanoe sa dostanú až do bytu v centre mesta. A keďže je to pri železničnej stanici a diaľničnom tuneli, je to aj výborne obslúžené. Kultúrne ustanovizne prítomné v štvrti, či už opera, alebo Munchovo múzeum, sú len čerešničkami na torte. Je to veľmi príjemná a hustá štvrť.
Späť na úvod