Zakladatelia AM Architects Richard Baláži a Boris Schultz majú za sebou realizáciu mnohých zaujímavých interiérov, či už kancelárskeho alebo rezidenčného prostredia. Sú autormi viacnásobne oceneného interiéru firmy Sygic, podieľali sa aj na sídle Novartisu v Zuckermandli, ktorý bol minulý rok nominovaný v ankete Office roka. Taktiež pripravovali vzorové byty pre rezidenčné projekty Klingerka či Fuxova.
Zakladatelia AM Architects: zľava Boris Schutz a Richard Baláži. Zdroj: AM Architects
Zdôrazňujú, že detailné plánovanie interiéru sa začína už pri hrubej stavbe budovy, preto sú najradšej prítomní od začiatku procesu výstavby. Toto je šesť kľúčových princípov, ktorými sa riadia pri návrhoch kancelárskych priestorov:
1. Plánovať je potrebné dopredu
Novartis. Zdroj: Office roka
„Najlepšie je, keď nás klient osloví v štádiu, keď sa budova stavia a vieme do procesu ešte zasiahnuť. Niektorí klienti oslovujú interiérového architekta až po dokončení stavby. Náš rozsah úprav často zasahuje aj do vstupných a spoločných priestorov, prípadne do sociálnych zariadení. Väčšinou celý interiér reorganizujeme a snažíme sa dať projektu pridanú hodnotu,“ vysvetľuje Richard Baláži.
Upozorňuje, že klient si často priestor začne zariaďovať vo vlastnej réžii a až v procese úprav príde na to, že na to sám nestačí. Vstupovať do procesu úprav je však finančne aj realizačne náročnejšie, ako keby si od začiatku na pomoc privolal architektov. „Služba architekta je zložená z dvoch častí – manažérskej a dizajnérskej. Manažérska nastupuje hneď na začiatku, keď sedí architekt s klientom a konzultuje rozpočet a požiadavky, ktoré si klient stanovil ako cieľ. V rámci toho tvorí space plan a celkový koncept interiéru,“ približuje proces Richard Baláži.
„V prvej polovici projektu sedíme pri excelovských tabuľkách, usádzame ľudí a pomáhame klientovi nájsť ideálne pôdorysné usporiadanie, aby boli dodržané základné typologické princípy, súčasné trendy, ale aj preferencie jednotlivcov.“ Pri plánovaní je podstatné určiť dôležité miesta v návrhu, ktoré budú mať pre budúceho užívateľa najväčší význam, prípadne budú vizuálne najviac vnímateľné. Úlohou architekta je pracovať s rozpočtom tak, aby bol návrh vyvážený po všetkých stránkach.
2. Zamestnancom treba vytvoriť domáce prostredie
Oddychové priestory Sygicu. Zdroj: Office roka
Podľa Borisa Schultza sa interiérové trendy v administratívnom prostredí posúvajú od typickej chladnej kancelárie do rodinného, ba až domáckeho typu. „Pracovný priestor má byť kreatívny, ale zároveň príjemný a oddychový,“ hovorí.
„Problémom dnešných firiem je fluktuácia. Ak firma nechce o človeka prísť, musí mu okrem iného poskytnúť aj príjemné prostredie. Zamestnanec sa zároveň rád pochváli kreatívnymi priestormi, v ktorých pracuje, a nepriamo tak môže motivovať budúcich uchádzačov,“ dodáva Boris Schultz.
3. Kľúč k nadčasovosti
Vzorový byt v Klingerke. Zdroj: JTRE
Pracovné, ale aj domáce prostredie rýchlejšie starne, preto je dôležité pri plánovaní myslieť na nadčasovosť. „Základom je vyhnúť sa veľmi vzorovaným, extravagantným veciam, ktoré môžu rýchlo zostarnúť,“ vysvetľuje Boris Schultz.
„Zaručený úspech dosiahneme použitím prírodných materiálov a harmonických farebných kombinácií. Vtedy je veľký predpoklad, že takýto interiér bude dlhodobo ‘in‘.”
4. Držať sa overených a ekologických riešení
Vzorový byt Fuxova. Zdroj: JTRE
Najväčší záujem zo strany zamestnávateľov je o tzv. semi-openspace – otvorený, ale vizuálne rozdelený priestor, ktorého súčasťou sú rôzne oddychové a spoločenské zóny. „Veľkým trendom je aj co-work, ktorý je ekologický, efektívnejšie využíva priestory a nároky na energie,“ ozrejmuje Richard Baláži.
Princíp co-worku znamená, že zamestnanec nemá stále pracovné miesto, ale každé ráno sa „rozloží“ pri inom stole. Ide o tzv. clean desk policy. Takýto spôsob práce je výsledkom výskumov zamestnávateľov, ktorí zistili, že ani v maximálne exponovanom období nie sú ich priestory plnšie ako na 85 percent. „Zamestnanci pracujú v teréne, majú dovolenku, prípadne sú chorí. Nie každá firma však môže tento princíp využívať, ale niektoré korporácie to úspešne zaviedli,“ dodáva Baláži.
5. Dbať na svetelnosť, orientáciu a silné stránky lokality
Zuckermandel. Zdroj: JTRE
Základným pravidlom využitia svetla je umiestniť priestory, v ktorých sa zdržiavajú ľudia tak, aby mali dostatok denného svetla. Menej presvetlené časti môžu byť využité ako kuchynky, sklady či toalety.
Architekt musí pri projektovaní zhodnotiť možnosti a využiť potenciál lokality. „Momentálne projektujeme budovu pre firmu Innovatrics. Pri tomto procese opäť vnímame dôležitosť prítomnosti interiérového architekta od samotného začiatku. Súčasným fenoménom kancelárií sú priestory v exteriéri, ktoré sme do projektu zapracovali už v koncepte formou viacúrovňovej terasy.“
6. Hľadajte netypické priestory
Zdroj: Unsplash.com
Mimoriadne zaujímavé sú staré továrne a sklady, ktorých je veľa napríklad v Londýne. Podľa architektov zaujímavá budova tvorí polovicu dobrého interiéru a tieto stavby sú jedinečné, netradičné. Okná, stropy, obklady sú v nich odlišné a v dnešnej dobe si ľudia radi priplatia za netradičný a atypický priestor. Aj v Bratislave môžeme postupne vidieť zužitkovanie starých tovární, napríklad Jurkovičovej teplárne alebo Cvernovky. Počas komunizmu bolo bohužiaľ veľa z týchto stavieb zbúraných, ľutujú Richard Baláži a Boris Schultz.
Bonusová rada pre mladých architektov: Veďte si databázu
Boris Schutz a Richard Baláži. Zdroj: AM Architects
„Keď navrhujeme interiéry, veľmi nám pomáha naša knižnica, ktorú si roky budujeme a rozširujeme. Nejde o fyzickú knižnicu, ale o databázu rôznych interiérových riešení, či už z administratívneho, alebo rezidenčného prostredia,“ vysvetľuje Boris Schultz.
„Toto nám pomáha udržať si prehľad a čerstvý prísun inšpirácií. Treba sledovať trendy a vnímať aj konkurenciu, čo naše návrhy robí inovatívnejšími a kvalitnejšími,“ uzatvára odporučenie Schultz.
