V Bratislave, vo vilovej štvrti, ktorá postupne vyrástla na území bývalých vinohradov a záhrad za hranicou stredovekého mesta nad ulicou Palisády, sa v medzivojnovom období sformovalo moderné bývanie. Zatiaľ čo predošlý diel mapoval skôr izolované vily na hradnom kopci, toto pokračovanie sa zameriava na stavby, ktoré do výšin nad mestom priniesli mestský ráz a novú mierku. Tieto štyri objekty sú dôkazom, že funkcionalizmus sa uplatnil rovnako v podobe rodinného domu, ako aj v štruktúre moderného mestského nájomného paláca.
Vila Lengyel
Domov manželov Lengyelovcov so vstupom z Podtatranského ulice 3 je dielom architekta Fridricha Weinwurma. Postavili ho v bratislavskej vilovej štvrti, vtedy nazývanej Hausbergl, ako jednu z prvých moderných budov v tejto lokalite. Výnimočnosť stavby v miestnom kontexte potvrdila aj dobová kritika, ktorá vilu zaradila k najmodernejším objektom v meste. Pri realizácii boli uplatnené vtedajšie výdobytky stavebnej výroby, počnúc oceľobetónovým skeletom a končiac oceľovými oknami.
Vila je pozoruhodná nielen progresívnymi stavebnými tendenciami, ale aj faktom, že interiéry spoločenských priestorov navrhol významný viedenský architekt Josef Hoffmann. Napriek tomu, že pôvodní majitelia obývali dom len niekoľko rokov, stavba sa zachovala v obdivuhodne dobrom stave. Dnes v nej žijú príbuzní pôvodných vlastníkov, ktorí sa o jej údržbu starostlivo starajú, vďaka čomu si dom zachováva svoju historickú a architektonickú hodnotu.
Vila Pfeffer
Rodinné sídlo Oskara Pfeffera, generálneho riaditeľa cukrovarov v Sládkovičove, vyrástlo v blízkosti židovskej nemocnice, ktorú Pfeffer sám spravoval. Návrh vily zveril rovnakému architektonickému ateliéru, ktorý krátko predtým dokončil aj spomínanú nemocnicu. Stavba vynikala najmä sústredením všetkých obytných miestností na jedno podlažie a príkladným využitím terénu. Interiéry, ktoré dopĺňala rodinná umelecká zbierka, navrhol viedenský architekt Ernst Schwadron. Dobová kritika vilu označila za vzorné riešenie pre zámožnejšie vrstvy, pričom v archíve architekta sa dodnes nachádza list, v ktorom majiteľ ďakuje za vytvorenie „pekného a praktického domova“. V súčasnosti je objekt majetkom Ministerstva vnútra.
Vila doktora Michaelisa
Vila na rohu Kuzmányho a Moyzesovej ulice patrí k najstarším obytným stavbám v lokalite. Postavená bola v roku 1879 v neorenesančnom slohu, v období, keď sa tunajšie vinice začali meniť na novú štvrť s názvom Neustift. Majiteľ domu, Dr. Béla Michaelis, bol lekárom generálneho štábu a predsedom bratislavského hasičského sboru. Vila s charakteristickým vežovým rizalitom mala podľa jeho vôle pôvodne slúžiť ako rezidencia veliteľa hasičov. Po druhej svetovej vojne však objekt menil užívateľov, obýval ho napríklad pravoslávny kňaz či obchodník s drevom a v roku 1949 sa tu narodil herec Andrej Hryc. Dnes táto národná kultúrna pamiatka slúži ako materská škola a pripomína historické korene štvrte pred príchodom moderny.
Vila Emila Belluša
Na križovatke ulíc Partizánska a Hlavatého sa nachádza rodinný dom z roku 1937, ktorý si pre seba navrhol a postavil jeden z najvýznamnejších slovenských architektov 20. storočia. Vznikol v období vrcholného funkcionalizmu, keď autor dosahoval svoje tvorivé maximum, a vlastná realizácia mu umožnila naplno uplatniť svoje architektonické princípy bez kompromisov. Dvojpodlažný objekt spája dva byty, technické zázemie aj pôvodný ateliér. Striedmy funkcionalistický výraz je tu obohatený o cit pre proporciu a detail, čo dodáva stavbe jemnú emocionálnu rovinu.
Dom má podobu horizontálneho hranola s plochou strechou a výraznou rímsou, typickou pre autorovu tvorbu. Dôraz na kvalitné materiály a precízne spracovanie je zrejmý dodnes. Charakteristické sú najmä kruhové okná a jednoramenné schodiská, ktoré zostávajú inšpiráciou aj pre súčasnú architektúru. Vila patrí k vrcholným dielam slovenskej moderny a zachováva si vysokú pamiatkovú hodnotu.
