V magazíne Spojená Bratislava predstavujeme príbehy a myšlienky ľudí, ktorí tvoria projekty JTRE, ale aj pohľady širšej odbornej verejnosti zapojenej do tvorby, správy a rozvoja mesta.
Každý obyvateľ mesta využíva verejný priestor, hoci veľakrát si to neuvedomuje. Obyčajná cesta do obchodu či venčenie domáceho miláčika môžu byť skúškou kvality miest určených na stretávanie, oddych, relax či šport. David Karásek, dizajnér a majiteľ spoločnosti mmcité, ktorá sa špecializuje na kvalitné dizajnové produkty mestského mobiliáru hovorí, že podľa jeho skúseností v estetických a dizajnových priestoroch sú ľudia menej náchylní k agresívnemu správaniu či vandalizmu, a investovať do nich sa v konečnom dôsledku oplatí.
V časoch neustále sa meniacich opatrení a komplikácií pri cestovaní sa možno niektorí obyvatelia hlavného mesta rozhodnú odložiť dovolenku na neskôr a stráviť leto doma. Aj okolie Bratislavy však skrýva jedinečné zážitky a zaujímavé miesta, ktoré sa oplatí navštíviť. Týchto osem tipov môže poslúžiť ako víkendová či prázdninová inšpirácia všetkým, ktorých baví objavovať nepoznané krásy svojho okolia.
Žiaci s intelektovým nadaním nemusia byť vždy čistí jednotkári a najlepší v ročníku. Výnimočný talent u dieťaťa často prináša výzvy pri jeho rozvoji a potrebuje špeciálny prístup. Zakladateľky neziskovej organizácie CENADA Martina Mátychová a Jana Jurášková sa špecializujú na vzdelávanie nadaných detí. Hovoria, že ak dieťa dostane priestor venovať sa tomu, čo ho baví, postupne sa dovzdelá aj v ostatných predmetoch.
Nájomné byty vo vlastníctve mesta môžu predstavovať účinný nástroj na reguláciu cien nehnuteľností a môžu poskytnúť dostupné bývanie pre ľudí, ktorí vykonávajú povolania dôležité pre chod mesta. Bratislava však týchto bytov vlastní v porovnaní s okolitými mestami veľmi málo. Kým byty vlastnené mestom či mestskými časťami predstavujú v našom hlavnom meste približne jedno percento, v neďalekom Brne je to 15 percent a vo Viedni dokonca 60 percent z celkového bytového fondu. Magistrát je odhodlaný túto situáciu riešiť a predstavil aj plány do budúcna.
Nedostatok bytov na trhu, rastúce ceny nehnuteľností a minimálny dosah mesta na reguláciu týchto javov. Tri problémy, ktoré by mohli pomôcť vyriešiť štátom alebo mestom vlastnené nájomné byty s regulovaným nájmom. Tých je v Bratislave momentálne veľký nedostatok a aj v dôsledku toho sa stáva hľadanie cenovo dostupného bývania náročnou úlohou.
Ľudstvo starne. Podľa prognóz Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) budú v roku 2050 až 22 percent celkovej populácie tvoriť ľudia vo veku nad 60 rokov. Zo všetkých častí sveta najviac zostarne práve Európa, kde sa obyvatelia dožívajú dlhšieho veku a majú menej detí. Pri rastúcej urbanizácii sveta majú pred sebou európske metropoly výzvu, ako prispôsobiť svoju infraštruktúru a služby starnúcej populácii.
Pre dobrú prax integrácie cudzincov do každodenného života v meste netreba hľadať inšpiráciu ďaleko. Riaditeľka Centra pre výskum etnicity a kultúry (CVEK) Elena Gallová Kriglerová v ďalšom rozhovore zo seriálu Spokojný život v meste hovorí, že príkladom nám môžu ísť aj Viedeň či Praha. Bratislava v mnohom zaostáva a napríklad cudzinecká polícia je stále veľkým problémom, na ktorý médiá neustále poukazujú, podľa E. G. Kriglerovej sa však hlavné mesto hýbe správnym smerom.
Rast cien nehnuteľností sa nezastavil ani v roku 2020. Koncom roka bola priemerná cena za štvorcový meter v Bratislave na úrovni 2 642 eur, pričom odborníci predpokladajú rast aj tento rok. Môže za to nedostatok bytov v ponuke, dlhé povoľovacie procesy a dopyt, ktorý výrazne neklesol ani po nástupe pandémie. Juraj Suchánek z Inštitútu urbánneho rozvoja vysvetľuje, ako proces výstavby urýchliť a kedy by sa mohlo stať bývanie v Bratislave dostupnejším.
Prísne opatrenia súvisiace s pandémiou koronavírusu a pekné počasie vyhnali obyvateľov hlavného mesta do prírody. Zatvorené kaviarne, reštaurácie a zákaz vychádzania mimo okres spôsobili, že zelené lokality v Bratislave sa zrazu zdali oveľa stiesnenejšie.
Niekedy sa na veci treba pozrieť s nadhľadom. Matúš Kotulič – na Instagrame @metthouse_movie – vo voľnom čase na Bratislavu „nadhliada“ z riadnej výšky a často vďaka tomu vznikajú netypické zábery hlavného mesta, ktoré bežným fotoaparátom človek nezachytí. Jeho tvorba zachytená dronom zobrazuje rozvíjajúcu sa, ale aj historickú Bratislavu zo všetkých strán.
Uzavreté okresy a prísne obmedzenia sa dajú využiť aj inak, ako objavovaním nových seriálov na Netflixe. Mnohí Bratislavčania môžu mať pocit, že majú svoje mesto pochodené, ale napriek tomu nemusia poznať každú zaujímavú lokalitu, ktorú Bratislava ponúka. V jej zastrčených zákutiach a menej známych častiach môže ktokoľvek objaviť prekvapenia, aké by ho nečakali ani za hranicou okresu.
Málo odvetví postihla pandémia koronavírusu tak, ako cestovný ruch. Potvrdzujú to aj slová obyvateľov Bratislavy, ktorí v ňom dlhé roky pôsobia. Hoci počas zimného obdobia ani za normálnych okolností nezaznamenáva Bratislava rekordnú návštevnosť, podľa dlhoročného sprievodcu Mariána Bilačiča je momentálna situácia oveľa horšia. Tvrdí, že pomôcť by mohol záujem rodených Bratislavčanov o prehliadky svojho mesta.
Prísnejšie opatrenia a lockdown „vyhnali“ obyvateľov hlavného mesta do okolitej prírody. Na internete kolujú fotografie plných parkovísk na Kolibe či Železnej studničke. Tieto dve obľúbené lokality nie sú ani zďaleka všetko, čo Bratislava ponúka. Na zaujímavé miesta uprostred lesov sa dá dostať aj bez tlačenia sa v dave ľudí. Päť z nich odporučil podpredseda Klubu bratislavských turistov Miroslav Svítek.
Unikátnu panorámu bratislavského downtownu dotvorila ďalšia výšková budova. Úctyhodných 36 podlaží robí z Klingerky, ktorá uzatvára nové centrum mesta z východnej strany, najvyššiu bytovú stavbu na Slovensku. Zo strechy ponúka pôsobivé výhľady na Malé Karpaty, Rakúsko, ale aj zimný prístav a lužné lesy obklopujúce pravý breh Dunaja. Dokončenie hrubej stavby oslávil developer JTRE a dodávatelia tradičným osadením glajchy.
Bratislava patrí k najzelenším mestám krajín OECD. Podľa rebríčka Green Cities 2018 cestovnej agentúry Travel Bird jej v ploche zelene pripadajúcej na jedného obyvateľa patrí tretie miesto a v pomere k rozlohe mesta je na šiestom mieste. Vďačí za to najmä polohe medzi karpatským masívom a lužnými lesmi okolo Dunaja, ale aj vďaka hektárom poľnohospodárskej pôdy.
Prázdniny doma vôbec nemusia byť nuda, len treba vedieť, kam sa vydať a ako sa zabaviť. Bratislava, ale aj jej okolie, ponúka množstvo zaujímavých miest, ktoré čakajú na to, kým ich objavia ďalší nadšenci impozantných výhľadov a fotogenických scenérií. Vydajte sa za ôsmimi výhľadmi, ktoré vám ponúknu pohľad na Bratislavu a okolie z iného uhla.
Dynamický rozvoj, rozsiahla urbanizácia, rozvíjajúca sa infraštruktúra a stále širší okruh satelitných obcí. Napriek všetkým týmto prívlastkom, ktoré sa spomínajú v súvislosti s Bratislavou, nie je v hlavnom meste ani zďaleka dostatok možností zadováženia si vlastného bývania. Pomaly rastúca ponuka nestíha uspokojovať dopyt, čo prirodzene tlačí ceny nehnuteľností nahor.
Slnečné letné počasie sa tradične spája s dovolenkami. Tento rok je však pre mnohých pobyt v exotike zbytočné riziko, ktoré radšej nepodstúpia. Romantické výhľady na more či nekonečné pláže tak vymenili za objavovanie domoviny. Ani rodení Bratislavčania však nemusia poznať všetky scenérie, ktoré im hlavné mesto ponúka. Prinášame prvú várku tipov, odkiaľ sa pozrieť na Bratislavu.
Tradičná bratislavská kuchyňa je poskladaná najmä z rakúskych, maďarských či českých chutí, a ťažko sa hľadá špecifické jedlo, ktoré inde v Európe nenájdete. Zakladateľka gastronomického online magazínu tvrdí, že napriek tomu, že sme väčšinu tradičných jedál prevzali zo zahraničia, bratislavská gastronómia sa nemá za čo hanbiť.
Územný plán má prísne určovať jasné pravidlá rozvoja územia, zároveň musí umožňovať dostatočnú slobodu pre jednotlivých aktérov, aby mesto mohlo rásť a rozvíjať sa bez zbytočných obmedzení. Odborníci aj investori sa zhodujú, že zastaralý a nepružný územný plán Bratislavy potrebuje aktualizáciu. Na čo územný plán slúžia ako by mala vyzerať jeho aktualizácia?
Lisabon, podobne ako Bratislava, vznikol vďaka strategickej polohe pri rieke. Najdlhší vodný tok na Pyrenejskom polostrove, rieka Tejo, sa tu vlieva do Atlantického oceánu. Na rok 2020 bol metropole Portugalska udelený titul hlavného zeleného mesta Európy. Vďaka čomu toto ocenenie získalo, aké kroky podniklo a čím sa od neho môže Bratislava inšpirovať?
Bratislavský fotograf, režisér a umelec Lousy Auber sa do povedomia širšej verejnosti dostal vďaka projektu Hotel Kyjev Deconstructed. V rámci neho navrhol novú fasádu hotela týčiaceho sa nad Kamenným námestím. V portfóliu má aj projekt @lousyselfies a na Instagrame ho sleduje viac ako desaťtisíc ľudí. Napriek tomu, že pred jeho objektívom pravidelne stoja rôzne osobnosti, on sám sa fotí nerád a preferuje, keď na fotke nie je vidieť jeho tvár.
Ktorá stránka života je pre Bratislavčanov najdôležitejšia? Bratislava v niektorých oblastiach napreduje, inde stagnuje. Inšpiráciou pre ňu nemusia byť iba veľké metropoly spoza oceána, ale napríklad blízka Viedeň, s ktorou má veľa spoločného, no napriek tomu sa v kvalite života líšia na míle. Ako sa môže Bratislava inšpirovať od desiatky najlepších miest pre život?
Hovorí sa, že koľko ľudí, toľko chutí. Pri fotografoch zas platí, že koľko objektívov, toľko jedinečných záberov a pohľadov na objekt. V prípade nepočujúceho fotografa Mateja Kováča je častým objektom Bratislava, ktorej krásy zvečňuje jedinečným štýlom a vyzdvihuje historické, ale aj moderné prvky nášho hlavného mesta. Pozrite si galériu Bratislavy s autorským komentárom jednotlivých záberov.
Vianoce sú pre mestá príležitosťou využiť sviatočnú atmosféru a pre obyvateľov aj turistov pripraviť originálne a zaujímavé podujatia, ktorými podčiarknu svoj charakter a identitu. Tradícia, ktorej korene siahajú až do 15. storočia, si našla miesto azda v každej európskej krajine a ponúka gastronomické aj lokálne zážitky.
Každý má nárok na spokojný život v meste. Nielen ľudia žijúci štandardným „usporiadaným“ životom, ale aj tí, ktorí sa pre zlú životnú situáciu ocitli na okraji spoločnosti. Za tento stav môžeme všetci, hovorí terénna sociálna pracovníčka Karina Andrášiková zo združenia Mládež ulice.
Korčuľovanie pod holým nebom je už tradičnou súčasťou Vianoc v Bratislave. Na čerstvom vzduchu s výhľadom na okolitú scenériu a možnosťou osvieženia v podobe vareného vína či vianočného punču sa rozhodne korčuľuje lepšie, ako v krytej hale. Časovo a finančne nenáročných alternatív pritom ponúka Bratislava niekoľko.
Hoci sa veľa hovorí o zahusťovaní zástavby v Bratislave, spomedzi okolitých metropol má najnižšiu hustotu zaľudnenia. Významne k tomu prispel aj trend sťahovania sa do tzv. satelitných obcí. Urbánny geograf Martin Šveda hovorí, že aj keď vlna suburbanizácie neustáva a ľudia naďalej vyhľadávajú nehnuteľnosti na predmestí, mesto môže prispieť k tomu, aby záujemcovia o bývanie bližšie k centru neboli vytláčaní nedostatkom bytov a vysokými cenami. Pritom štúdie a výskumy ukazujú, že kompaktnejšie osídlenie je úspornejšie. Ideálom bývania je budovať susedstvá, kde je všetko od škôl po obchody v 15-minútovej pešej dostupnosti.
Plné príjazdové cesty do Bratislavy, kilometrové kolóny, preplnené škôlky a nedostupnosť služieb. Napriek týmto a ďalším negatívam spojeným s bývaním v tzv. satelitných obciach sa na perifériu Bratislavy sťahujú tisíce ľudí. Podľa urbánneho geografa Martina Švedu táto tendencia v najbližšom období klesať nebude. V rozhovore vysvetľuje, čo ľudí vyháňa z mesta a ako ich pritiahnuť naspäť.
Lívia Matulová Osvaldová sa síce sama považuje za seniorku, ale od typickej dôchodkyne má ďaleko. Ako riaditeľka Občianskych združení Kreatívny klub Luna a Senior Friendly sa snaží šíriť povedomie o aktívnom starnutí a dôležitosti medzigeneračného trávenia času v komunite. Za svoje aktivity bola nominovaná aj v ankete Osobnosť Bratislavy.
Nielen turisti, ale aj domáci radi zverejňujú zábery z rôznych zaujímavých a obľúbených kútov Bratislavy. Pri hlavných turistických atrakciách je pravidlom, že na dokonalú fotku čakajú zahraniční návštevníci s fotoaparátmi, aj tínedžeri s mobilmi. Väčšina fotiek skončí práve na Instagrame. Infografika zobrazuje miesta v bratislavskom Starom Meste, z ktorých sa používatelia tejto sociálnej siete „nahlasujú” najviac.
Duo britských umelcov v zložení Filthy Luker & Pedro Estrellas na tohtoročnej Bielej noci predstavilo tri odvážne, farebné a unikátne inštalácie. Zo Skladu č.7 v Eurovea City trčali chápadlá obrej chobotnice, na streche River Parku pristála žiarivá raketa a celé to z výšky sledovali oči umiestnené na strome pri Starom moste. Filthy Luker v rozhovore prezradil, kde vidí význam pouličného umenia pre rozvoj miest, a ktoré je jeho najobľúbenejšie dielo v Európe.
Prvýkrát v päťročnej histórii konania Bielej noci v Bratislave bude toto podujatie trvať tri dni. Od piatka 27. do nedele 29. septembra budú mať Bratislavčania, návštevníci aj turisti príležitosť pozrieť si umelecké inštalácie, spoznať tajomné zákutia Bratislavy a vychutnať si jedinečný zážitok, ktorý Biela noc do ulíc nášho hlavného mesta prináša.
Patria k najväčším architektonickým ateliérom na Slovensku. Podieľajú sa na projektoch, ktoré formujú moderný vzhľad a panorámu Bratislavy. Architekti z GFI stoja za návrhom prvého slovenského mrakodrapu aj za ďalšími veľkými projektmi ako Klingerka, Pribinova 19, Landererova 12 či River Park 2. Zakladatelia štúdia Radoslav Grečmal (R.G.) a Pavol Franko (P.F.) a vedúca oddelenia architektúry Katarína Jägrová (K.J.) hovoria o spolupráci so svetoznámou Beth Galí aj o tom, ako by mala Bratislava vyzerať o 30 rokov.
James Asquith ako najmladší človek na svete precestoval všetkých 196 krajín. V dnešnej dobe je podľa neho mimoriadne jednoduché cestovať popri škole či práci, ale musia byť na to vytvorené podmienky a človek musí byť disciplinovaný a vytrvalý v tom, čo si predsavzal. Do Bratislavy sa vrátil po deviatich rokoch. Aký dojem naňho urobilo hlavné mesto Slovenska?
Cestovanie za kongresmi je po kúpeľníctve druhé najzárobkovejšie odvetvie cestovného ruchu. „O možnosť usporiadať kongres sa spravidla uchádza viacero organizátorov z viacerých miest, pretože je to významná možnosť propagácie mesta a šírenia jeho dobrého mena vo svete. V neposlednom rade ide o lukratívnu oblasť cestovného ruchu,“ povedal v rozhovore pre Spojenú Bratislavu Peter Petrovič, konateľ spoločnosti GUARANT International s.r.o., ktorá sa viac ako 25 rokov špecializuje na organizáciu kongresov v Európe.
Vodiči osobných áut, cestujúci v MHD, cyklisti, kolobežkári, korčuliari, bežci aj chodci, psičkári aj mamičky s kočíkmi, všetci sa stretávajú v živých uliciach Bratislavy. Obyvatelia mesta prirodzene neustále hľadajú nové alternatívy ako sa efektívne a pohodlne presúvať z miesta na miesto.Hoci sa viacerí dopravní odborníci zhodujú, že zodpovední stále najviac preferujú vodičov áut, trend sa pomaly mení. Podobne ako moderné svetové metropoly, aj Bratislava hľadá spôsoby ako vytvoriť lepšie podmienky pre alternatívne formy dopravy. Zmeny v dopravných návykoch však prinášajú nové otázky a výzvy. Kde vytvárať priestor pre cyklotrasy? Ako vhodne nastaviť vzájomné fungovanie chodcov, rýchlych kolobežkárov a cyklistov tak, aby boli všetci v bezpečí?
V septembri sa v Bratislave uskutoční už piaty ročník medzinárodného festivalu súčasného umenia Biela noc. Diela svetových umelcov zasadené do mestského prostredia si budú môcť návštevníci užiť prvýkrát nielen jednu noc, ale počas plnohodnotných troch dní. Hlavná organizátorka Bielej noci Zuzana Pacáková tvrdí, že mesto nie je kulisou, ale plnohodnotnou súčasťou výstavy, a jeho obyvatelia tak majú unikátnu príležitosť spoznať zaujímavé miesta a neznáme zákutia, ktoré dovtedy možno ani nepoznali.
Historické zábery Bratislavy zo 60. rokov minulého storočia, budovy tesne pred zbúraním, čiernobiele odkazy bývalého režimu. Aj taká je tvorba fotografa Pavla Breiera, rodáka z Bratislavy, ktorý sa špecializuje na dokumentárnu a reportážnu fotografiu. Ako pedagóg pôsobí na Univerzite Komenského aj na Paneurópskej Univerzite. Jeho zábery zobrazujú hlavné mesto počas búrlivého obdobia búrania starého a výstavby nového.
Lienky, motýle, jašterice, včely, žaby či rôzne druhy vtákov. Pestrú faunu je možné nájsť aj v Bratislave, iba treba vedieť, kde hľadať. Pomôcť môže nadchádzajúci Víkend otvorených parkov a záhrad, ktorý umožní nadšencom prírody navštíviť najkrajšie zelené oázy na Slovensku. Ponúkne 101 lokalít na strávenie voľných dní, pričom vo viacerých z nich je možné využiť možnosť komentovaných prehliadok.
Budúca najvyššia budova Bratislavy, interaktívna nová štvrť a skĺbenie developmentu a moderných technológií. Aj o tom bol technologický festival IXPO, ktorého sa s jedinečnou virtuálnou realitou novej štvrte Eurovea City a nadrozmerným modelom mrakodrapu Eurovea Tower zúčastnilo aj JTRE.
Niekedy je najlepšie nechať o našich štvrtiach hovoriť iných. Zuzana Janeková je amatérska fotografka, ktorá sa rada túla ulicami Bratislavy a na svojom Instagramovom profile @no4lily zverejňuje fotografie miest, ktoré považuje za výnimočné a zaujímavé. Jej štýl sa líši od profesionálnych záberov, je svieži a vždy ukrýva niečo neobyčajné.
