V magazíne Spojená Bratislava predstavujeme príbehy a myšlienky ľudí, ktorí tvoria projekty JTRE, ale aj pohľady širšej odbornej verejnosti zapojenej do tvorby, správy a rozvoja mesta.
Tag
Čo vám napadne ako prvé, keď sa povie Bratislava? Hoci naše hlavné mesto patrí medzi tie menšie v Európe, nachádza sa v ňom viacero významných historických i moderných stavieb. V ankete sme sa ľudí pýtali, ktoré z nich patria podľa ich názoru medzi ikony či dominanty Bratislavy. Tieto spomenuli najčastejšie.
Príležitostí na športovanie v exteriéri je v zime pomenej a preto mnohí obyvatelia hlavného mesta vyhľadávajú kryté bazény, ktoré ponúkajú možnosť zaplávať si aj počas chladných mesiacov. Aké majú plavci podmienky v zimnej Bratislave? Toto je deväť bazénov, ktoré môžete navštíviť aj v tomto ročnom období.
Dňa 5. decembra 1938 sa začala výučba na vtedajšej Vysokej škole technickej Dr. M. R. Štefánika. Z dočasného sídla v Martine sa po roku presťahovala do Bratislavy, kde dnes ako Stavebná fakulta Slovenskej technickej univerzity pripravuje budúcich projektantov, stavbárov, architektov a ďalších absolventov. O uplatnení študentov, moderných trendoch vo výučbe a o plánoch fakulty do budúcnosti hovorí jej prodekanka pre vonkajšie vzťahy a spoluprácu s praxou, doc. Ing. Katarína Gajdošová, PhD.
História viacerých reštaurácií v Bratislave siaha už do prešporských čias. Mnohé z nich dnes pokračujú v rokmi overenej tradícii a jedlá pripravujú podľa receptov tradičnej prešporskej kuchyne v modernej podobe, iné zasa napredujú vďaka originálnym kulinárskym trendom a svojej obľúbenosti medzi domácimi. Ktoré tradičné reštaurácie patria v Bratislave k tým najobľúbenejším, a ktoré novootvorené preberajú štafetu pri udávaní gastronomických trendov v hlavnom meste?
Gehl Architects je medzinárodná architektonická a urbanistická spoločnosť založená dánskym architektom Janom Gehlom, jedným z priekopníkov mestotvorby orientovanej na peších a cyklistov. Jeho ateliér sa zameriava na zvyšovanie kvality verejných priestorov a život nielen v budovách, ale najmä medzi nimi. V Bratislave sa odborníci tohto ateliéru venujú revitalizácii niektorých bývalých priemyselných oblastí, napríklad zóne Nové Lido na pravom brehu Dunaja. V rozhovore odpovedajú Morten Kjer Jeppesen (MKJ), vedúci európskeho tímu pre masterplanning a dizajn, a urbanistka a architektka Yaxin Wang (YW).
Výškové budovy sa aj v našich končinách stávajú súčasťou verejného priestoru a každodenného života. S ich výstavbou to v minulosti nebolo jednoduché a veľkolepé plány často stroskotali pre nedokonalé riešenia, chýbajúce financie či režim, ktorý im neprial. Najviac „výškoviek“ má dnes v katastri naše hlavné mesto. Pozrite sa, ktorá budova presiahla ako prvá výšku 40 metrov a aké sú súčasné trendy v stavaní mrakodrapov.
Dve z troch najjužnejších mestských častí Bratislavy sú súčasťou Slovenska od roku 1947, keď boli kvôli výstavbe dunajského prístavu na základe dohody s Maďarskom pričlenené k nášmu územiu. Do začiatku 70. rokov 20. storočia fungovali ako samostatné obce, 1. januára 1972 sa stali mestskými časťami Bratislavy. Vďaka šľachtickej minulosti a bohatej histórii v oboch nájdeme množstvo zaujímavých miest.
Rok 2023 bol v hlavnom meste dynamický a plný zmien. Rýchlo rastúce nové centrum na brehu Dunaja mení panorámu Bratislavy prakticky z roka na rok, pribúdajú zrekonštruované či úplne nové verejné priestory a umelecké diela, mení sa i dopravná infraštruktúra a rastie ponuka služieb. V týchto kulisách sa stále odohráva množstvo zaujímavých ľudských príbehov. Prečítajte si výber z toho najzaujímavejšieho, čo sa uplynulý rok v našom meste dialo.
Bratislava sa v porovnaní s inými veľkomestami môže pochváliť množstvom zelených plôch. Vďaka polohe medzi tokom Dunaja a malokarpatským masívom obklopujú hlavné mesto lesy, ktoré priaznivo ovplyvňujú život jeho obyvateľov. Michal Noga, ktorý má na starosti lesnú pedagogiku v organizácii Mestské lesy Bratislava (MLB), v rozhovore prezradil, v čom spočíva práca bratislavských lesníkov a ako prispievajú k rozvoju i ochrane lesnej zelene.
Každoročné Vianočné trhy opäť zavítali na námestia Bratislavy a ponúkajú množstvo rozličných pochúťok, horúcich nápojov a tradičných remeselných výrobkov. Pozrite sa s nami, ako to na nich vyzerá.
Azda najznámejšie sídlisko na Slovensku má za sebou búrlivú históriu. Z pokojnej obce na pravom brehu Dunaja s rodinnými domami so záhradami v tejto časti vyrástlo za socializmu najväčšie sídlisko na Slovensku. Čelilo mnohým výzvam vrátane zvýšenej kriminality či problémom s dopravou. Hoci niektoré komplikácie stále pretrvávajú, Petržalka sa každým rokom stáva lepším miestom pre život a ukrýva množstvo zaujímavých miest.
V susedstve impozantnej sochy Octahedral Body na nábreží v Eurovea City sa nachádzajú minimalistické hravé objekty od oceňovaného dizajnéra Lucu Boscardina s názvom Animal Factory. Zvieratká prirodzene nabádajú okoloidúcich, aby otvorili myseľ a popustili uzdu fantázii. Objekty sú pripravené na jednoduché interakcie s okoloidúcimi.
Rozšírenie Eurovea – obľúbenej lokality Bratislavčanov prinieslo 400 metrov zelenej promenády pri Dunaji, 25-tisíc štvorcových metrov nábrežného parku a priestory pre 100 nových obchodov. Za koncepciou a dizajnom rozšírenia nákupného centra stojí divízia REIFY. medzinárodnej spoločnosti Sonae Sierra, ktorá sa špecializuje na navrhovanie komplexných štvrtí a verejných priestorov. Šéf tímu Pedro Rasgado v rozhovore vysvetľuje, ako k rozšíreniu s kolegami pristupovali a čo podľa neho tento projekt prináša Bratislave.
V Bratislave sa darí aj netradičným športom, ktoré sú čoraz populárnejšími aj u širokej verejnosti. Niektoré z nich otvárajú cestu pre talentovaných jednotlivcov a tímy až do reprezentačných dresov, iné ponúkajú príležitosť pre tých, ktorí hľadajú voľnočasovú zábavu a oddych s priateľmi. V ankete predstavujú atypické športy Teqball, Cornhole a Flag futbal ich predstavitelia Artúr Benes, Miloš Sapák a spoluzakladateľ klubu Istropolis Invincibles Markus Helej.
Geograficky na okraji, no historicky bola táto mestská časť Bratislavy často v centre diania. V písomných prameňoch sa prvýkrát spomína v polovici 15. storočia, no oblasť bola osídlená pravdepodobne ešte počas mladšej doby kamennej. V Rakúsko-Uhorsku spájala Devínska Nová Ves Bratislavu s Viedňou prvou parnou železnicou, z neďalekej pieskovej bane v Sandbergu zásobovala pieskom južnú časť monarchie, a počas temného obdobia železnej opony viedol ostnatý plot práve cez jej územie. Nájdeme tu mnoho zaujímavých miest a zákutí.
Bratislava bola v minulosti centrom slovenskej filmovej tvorby a vítala aj mnohé zahraničné produkcie. Záujem filmárov o hlavné mesto síce ochabol, no miestni tvorcovia napriek tomu získavajú mnohé domáce i medzinárodné ocenenia. Slovenská režisérka Yvonne Vavrová v rozhovore vysvetľuje, ako sa podľa nej môže hlavné mesto opäť etablovať na medzinárodnej filmovej mape.
Na území Bratislavy sa nachádza viac ako stopäťdesiat fontán. Niektoré z nich patria mestským častiam, o iné sa starajú hotely, nákupné centrá či súkromné osoby. Bratislavské fontány nemajú len estetickú funkciu, slúžia aj ako miesta pre stretávanie sa či oddych a niektoré ponúkajú možnosti osvieženia. Toto je osem z nich s prívlastkom „naj“, ktoré sa oplatí navštíviť.
Severozápadná mestská časť rozkladajúca sa na úpätí Malých Karpát je typická blízkosťou prírody a zachovanými vidieckymi domami, okolo ktorých v posledných desaťročiach vyrástla nová zástavba. Hoci je Záhorská Bystrica štvrtou najrozľahlejšou mestskou časťou Bratislavy, jej územie z veľkej časti pokrývajú lesy, a preto v nej žije iba približne 7 300 obyvateľov. V mestskom lesoparku, ako i v zastavanej časti, nájdeme niekoľko zaujímavých miest, ktoré stoja za návštevu.
Okrem oficiálnych kúpalísk sa v Bratislave a okolí nachádza viacero prírodných jazier a vodných plôch, ktorých kvalita vody spĺňa štandardy na kúpanie. Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Bratislave v lete každý týždeň kontroluje kvalitu vody v jazerách a štrkoviskách a vydáva monitoring, v ktorom zverejňuje, kde sú vyhovujúce podmienky. V týchto piatich jazerách v hlavnom meste sa toto leto nemusíte báť okúpať.
O program počas horúcich letných mesiacov nie je v Bratislave núdza. Naše mesto ponúka možnosť schladiť sa v okolitých malokarpatských či lužných lesoch a využiť čas strávený v prírode na spoznávanie miestnych zaujímavostí či aktívny oddych aj s deťmi. Inšpirujte sa piatimi tipmi na letné výlety s rodinou v Bratislave.
Lov rýb má v Bratislave dlhoročnú tradíciu. Zo zdroja obživy pre obyvateľov nášho mesta sa z neho stal šport, ktorý rozvíja a popularizuje aj Mestská organizácia Slovenského rybárskeho zväzu (MsO SRZ). V júni zorganizovala súťaž pre mladých rybárov v love beličky európskej. Predseda MsO SRZ v častiach Prievoz a Ružinov Jaroslav Nagy aj ďalší účastníci súťaže vo videu prezrádzajú najlepšie lokality na lov rýb v Bratislave a radia, ako k tejto aktivite viesť deti prirodzenou, zaujímavou cestou.
Architektúra patrí k najčastejším fotografickým témam. Mnoho autorov vyhľadáva v modernej i historickej architektonickej tvorbe zaujímavé detaily v kombinácii s dokonalými líniami. V rámci 14. ročníka festivalu Dni architektúry a dizajnu (DAAD) sa po prvýkrát konala výstava Fotíme architektúru spojená s diskusiou s poprednými slovenskými fotografmi. Pri tejto príležitosti tiež ohlásili novú súťaž v tejto disciplíne, na ktorej sa spolupodieľa dlhoročný partner podujatia, developer J&T Real Estate.
Prvé letné dni a pekné počasie prinášajú do Bratislavy podujatia pod holým nebom. V hlavnom meste sa môžete tešiť na koncerty, festivaly a pestrý program určený všetkým vekovým kategóriám. Na svoje si prídu priaznivci rôznych hudobných žánrov a fanúšikovia mnohých spevákov či kapiel. Toto je päť z najočakávanejších festivalov, ktoré sa toto leto budú konať v Bratislave a jej okolí.
Jarné počasie so sebou prináša otvorenie bežeckej sezóny a množstvo príležitostí otestovať si výdrž a bežecké tempo. V Bratislave a jej okolí nie je v jarných mesiacoch núdza o rôzne organizované behy, na ktorých vás okrem organizácie a občerstvenia odmenia napríklad aj medailou či aspoň odídete s dobrým pocitom. Týchto šesť behov preverí vašu kondíciu.
Lamač je síce najmenšou mestskou časťou Bratislavy, pochváliť sa však môže bohatou históriou aj množstvom zaujímavých miest. Oblasť na západnom úbočí Malých Karpát, kde sa Lamač rozkladá, bola pôvodne osídlená chorvátskymi kolonistami. Samostatná obec bola známa ako vinárska oblasť, pochádzali odtiaľto aj pestovatelia plodín predávajúci na Bratislavských trhoch. Mestskou časťou hlavného mesta je od roku 1946.
Darovanie krvi je spôsob, akým môže takmer každý človek prispieť k záchrane ťažko chorého či raneného pacienta. Bratislava patrí k slovenským mestám s najvyšším počtom odberov za rok. Projektová manažérka a hovorkyňa Národnej transfúznej služby (NTS) Mgr. Martina Frigová v rozhovore vysvetľuje, aká je v súčasnosti situácia so zásobami krvi, a hovorí aj o výhodách kolektívneho darovania krvi.
Bratislava ako jedna z najmenších európskych metropol v minulosti poslúžila ako filmová kulisa pri nakrúcaní československých, slovenských aj svetových kinematografických diel. Hoci v súčasnosti je destináciou najmä pre domácu produkciu, v uplynulých desaťročiach sa v uliciach nášho hlavného mesta pri nakrúcaní objavili aj svetové mená. Šesť najznámejších dejísk filmových scén v našom meste predstavuje kulturológ a odborník na cestovný ruch Tomáš Galierik, autor dvoch dielov knihy Filmové miesta.
Keď je reč o typických bratislavských špecialitách a pochúťkach, medzi prvými sú vždy spomenuté Bratislavské rožteky – správne rožky. Sladké pekárenské výrobky plnené orechovou či makovou plnkou pozná azda každý Bratislavčan a pre mnohých je Bratislavský rožok symbolom víkendu stráveného v historickom centre, kde ho ponúka väčšina pekární a kaviarní. Jeho príprava však nie je jednoduchá.
Vplyvom ľudí na architektúru miest a zásahmi do prírody sa dnes zaoberá viacero fotografov. Patrí medzi nich aj Peter Korček, ktorý dlhodobo dokumentuje bizarné urbanistické a iné ľudské intervencie do rôznych prostredí. Za svoju prácu získal viacero domácich aj zahraničných ocenení aj v súťažiach Slovak Press Photo a Czech Press Photo. V rozhovore prezradil, ako vznikajú jeho fotografie, v ktorých hrá hlavnú rolu neustále sa meniaca scenéria mesta zasiahnutého aktivitami človeka.
Medzi obľúbené podujatia fanúšikov architektúry, dizajnu a kreativity na Slovensku nepochybne patrí tradičná Noc architektúry a dizajnu. Jej dvadsiate pokračovanie opäť prinesie zaujímavé prednášky na aktuálne témy a predstaví prácu profesionálov i študentov Fakulty architektúry a dizajnu STU, kde sa udalosť koná. V rozhovore ju bližšie predstavila Ing. arch. Klára Macháčová, PhD., prodekanka pre zahraničné vzťahy a PR.
Za zatvorenými bránami historických bytových domov v Bratislave sa často ukrývajú malé verejné priestory ukryté pred zrakom okoloidúcich. Tieto takzvané vnútrobloky slúžia často ako priestor pre susedské konverzácie či spoločné aktivity. Pár z nich náhodne objavila Lucia Lišková, ktorá sa ich rozhodla zaznamenávať na instagramový profil @bratislavske_vnutrobloky.
Z najvyššej budovy Eurovea Tower videli počas prvého dňa návštevy celú Bratislavu ako na dlani a počas ďalších dvoch dní navštívili viaceré zelené budovy vyznamenané prestížnym certifikátom udržateľnosti BREEAM. Našu metropolu navštívili zástupcovia certifikačnej autority BRE z Londýna na pozvanie Slovenskej rady pre zelené budovy. „Ostal som v údive nad odhodlaním a ambíciami projektov, ktoré sme navštívili,“ hovorí James Fisher, Head of Strategic Partnerships v BRE Group.
Oblasť dnešnej „Karlovky“, ako ju familiárne nazývajú Bratislavčania, bola obývaná už v dobe kamennej. V stredoveku bola samostatnou vinohradníckou obcou blízko Bratislavy a od roku 1943 je jej mestskou časťou. Vďaka pestrému mixu zelene a urbanizovaných oblastí sa stala veľmi vyhľadávaným miestom pre život, ktoré ponúka mnohé zaujímavé lokality a zákutia.
Tesne pred Vianocami sa na policiach kníhkupectiev objavila originálna publikácia, ktorá pod stromčekom potešila nejedného Bratislavčana. Zbierka poviedok s názvom Prešporské legendy ožívajú ponúka pätnásť príbehov inšpirovaných povesťami a legendami zo zbierok Prešporský zvon a Dunajská kráľovná Márie Ďuríčkovej, ilustrovaných grafikami Matúša Maťátka a fotografiami Štefana Cipára, vnuka ilustrátora Ďuríčkovej kníh Miroslava Cipára. Publikácia vznikla vďaka iniciatíve Andreja Csina, ktorý je zároveň jedným z autorov poviedok. O jej vzniku a zostavovaní, ako aj o výbere autorov hovorí editorka knihy Lucia Lackovičová.
V uplynulom roku sme na magazíne Spojená Bratislava publikovali mnoho zaujímavých článkov a rozhovorov. Prečítajte si výber šiestich z nich, ktoré čitateľov zaujali najviac.
O tom, že tradičné športy majú svoju fanúšikovskú základňu, niet pochýb. V Bratislave však existujú aj komunity menej masových aktivít. V prvej časti tohto článku sme sa venovali florbalu, americkému futbalu a paintballu. Druhá časť prináša ďalší prehľad netradičných športov s pohľadmi ich trénerov a predstaviteľov. Prečítajte si o lukostreľbe, frisbee a „Potterovskom“ metlobale.
Znovuotvorenie Slovenskej národnej galérie v Bratislave po šiestich rokoch trvajúcej rekonštrukcii mnohí označujú ako kultúrnu udalosť roka či dokonca desaťročia. Národná galéria sprístupnila vynovené priestory verejnosti najprv čiastočne a počas roka 2023 bude postupne prechádzať do plnej prevádzky.
Módny priemysel je tretím najneekologickejším priemyslom na svete. Produkcia tzv. rýchlej módy, teda fast fashion, je zodpovedná za desať percent celkového objemu skleníkových plynov na našej planéte. Vo svete preto vznikajú rôzne združenia a aktivity, ktoré sa snažia na tento problém upozorniť a inšpirovať ľudí k ekologickejšiemu prístupu k móde. Jedným z nich je aj hnutie POMALO, ktoré okrem iného organizuje v Bratislave SWAP-y oblečenia. Čo to SWAP je, ako funguje a kde sa najbližšie uskutoční, prezradila Zuzana Lobotková z platformy POMALO.
V Bratislave nájdeme najviac športových klubov na Slovensku. Športy ako futbal, basketbal, hokej, volejbal či tenis patria medzi najpopulárnejšie, no nájdu sa aj menej rozšírené alternatívy, ktoré si však našli komunitu priaznivcov, ktorí nimi patrične žijú. Takto vnímajú florbal, americký futbal a paintball ich tréneri a predstavitelia v Bratislave.
Vnútrobloky boli vždy súčasťou plánov architektov, ktorí chceli vytvoriť izolovaný verejný priestor pre obyvateľov okolitých bytových domov. Moderné, ale aj socialistické sídliská dnes vďaka zeleni, vybaveniu a často aj komunitným aktivitám ožívajú práve vďaka vnútroblokom. V Bratislave však nájdeme aj také, ktorých históriu možno datovať až do 13. storočia. Toto je šesť historických vnútroblokov, v ktorých možno nájsť oázu tichého relaxu.
Najrozľahlejšia mestská časť Bratislavy sa stala súčasťou hlavného mesta pomerne neskoro – tento rok oslavuje 50 rokov od pripojenia. Ako samostatná obec píšu Podunajské Biskupice svoju históriu oveľa dlhšie, prvá písomná zmienka sa datuje od roku 1254. Vďaka ôsmim storočiam histórie tu nájdeme zaujímavé pamiatky, ale aj prírodné územia či moderné umenie.
Predposledný mesiac v roku v Bratislave už tradične patrí fotografickému umeniu. Festival Mesiac fotografie tento rok oslavuje už 32. ročník a je historicky najstarším a najväčším kurátorsky koncipovaným festivalom vizuálneho umenia na Slovensku. Toto je päť unikátnych výstav, prostredníctvom ktorých môžete obdivovať diela zachytené objektívmi profesionálov.
Mimoriadne dlhé babie leto tento rok praje všetkým nadšencom outdoorových aktivít. Bratislava a jej okolie ponúka široké možnosti pre turistov či cyklistov, na svoje si však prídu aj nadšenci aktivity zvanej street workout, teda posilňovania v uliciach. Tento šport naberá v posledných rokoch na popularite a aj v našom meste môžeme nájsť ihriská s „preliezačkami“ a inými konštrukciami, na ktorých si môžu športovci zlepšiť silu a celkovú kondíciu.
Čo by malo ponúkať ideálne miesto na venčenie? Hoci štvornohí miláčikovia nám odpovedať nedokážu, ich majitelia sa väčšinou zhodujú, že najradšej majú otvorené zelené plochy, blízkosť vody, rôzne možnosti zábavy a dostatočnú infraštruktúru v podobe vybavenia pre majiteľov psíkov. V Bratislave nájdeme niekoľko miest, ktoré sú medzi nimi skutočne obľúbené. Vo svetových metropolách sú psie parky masovou záležitosťou a nájdeme tu veľa inšpirácií.
Naše hlavné mesto je definované svojou históriou, polohou aj mnohými zmenami režimov. Je Bratislava architektonicky veľkomesto? Túto a ďalšie otázky zodpovie Ing. arch. Laura Krišteková, PhD., z Historického ústavu SAV, spolu s architekom Jurajom Benetinom z COMPASS architekti. Septembrovú prednášku zo série SAVinci s moderátorom Stanom Ščepánom si môžete prísť vypočuť v stredu 28. septembra o 18:00 vo veľkej kongresovej sále Westend Plazza na Patrónke.
Severovýchodná hranica Bratislavy sa rozprestiera na úpätí Malých Karpát a vďaka priamemu kontaktu s prírodou si obyvatelia Rače užívajú vysokú kvalitu zelených verejných priestorov v blízkosti svojej štvrte. Táto mestská časť, ktorá bola do roku 1946 samostatnou obcou s názvom Račišdorf, ukrýva množstvo zaujímavých miest prírodného aj historického charakteru.
Po pandemických rokoch sa festival moderného umenia Biela noc vracia do bratislavských ulíc v pôvodnom, víkendovom formáte. Znamená to, že organizátori na čele so Zuzanou Pacákovou mohli priniesť výrazné zahraničné mená, no na zhliadnutie všetkých diel bude mať návštevník menej času. Inšpirujte sa tipmi šiestich inštalácií, ktoré by ste si nemali nechať ujsť.
Do bratislavských ulíc sa túto jeseň už tradične vracajú umelecké inštalácie od zvučných mien z celého sveta. Festival Biela noc sa bude konať od 16. do 18. septembra a predstaví unikátne svetelné dizajny, laserové mappingy a ďalšie diela od domácich aj zahraničných umelcov. Riaditeľka Bielej noci Zuzana Pacáková v rozhovore prezrádza najzaujímavejšie mená umelcov a vysvetľuje, prečo sa vrátili k pôvodnému víkendovému formátu.
Bratislava bola už od svojich počiatkov v trinástom storočí plná života, keď tu žili Kelti spoločne s Rimanmi. Už vtedy sa tu prakticky dalo hovoriť o pojme multikulturalizmu. Nie je tomu inak ani dnes. V meste označovanom aj ako križovatka západnej a východnej Európy dochádza k stretu k viacerých rozličných kultúr. Podľa Úradu hraničnej a cudzineckej polície žije v Bratislavskom kraji vyše 30-tisíc cudzincov.
Slnečné lúče neobišli ani Bratislavu a do prírody vyráža čoraz viac cyklistov. Aj v metropole Slovenska sa dajú objaviť očarujúce lúky a lesy. Milovníci cykloturistiky si prídu „na svoje“ prostredníctvom objavených architektonických skvostov a oddýchnu si na čerstvom vzduchu v prírode. Nechajte sa inšpirovať štyrmi tipmi na cyklovýlety v okolí.
Po rokoch nútenej pauzy sa turizmus v Bratislave opäť dostáva do hladín spred pandémie. Potvrdzujú to aj slová hovorcu bratislavského cestovného ruchu z Bratislava Tourist Board (BTB) Júliusa Budaya, Alexandry Ritterovej zo ZOO Bratislava. Svoj názor za odvetvie gastronómie pridal aj manažér reštaurácie La Piazza Benjamin Šabani.
S uvoľnením opatrení sa po niekoľkoročnej pauze rozbieha aj turizmus v Bratislave a v uličkách historického centra môžeme opäť stretnúť skupinky turistov. Podľa generálnej riaditeľky cestovnej kancelárie Blue Danube Tours (BDT) Andrey Kráľovičovej turisti po dlhých mesiacoch strávených doma nezabudli cestovať a opäť vo veľkom objavujú Bratislavu.
Mestská časť Nové Mesto vznikla pravdepodobne začiatkom 18. storočia pod názvom Kvetná dolina v okolí dnešnej Vazovovej ulice. Postupom času rástla a z predmestskej usadlosti je dnes moderná štvrť s viac ako 40-tisíc obyvateľmi. Vďaka bohatej histórii aj veľkej miere zelene ponúka táto mestská časť zaujímavému historické objekty aj možnosti trávenia času v prírode. Toto je šesť z jej najzaujímavejších miest.
Zvýšená kvalita života, pohodlnosť a náročnosť na životný priestor spôsobujú, že ubúda čoraz viac lesov, vody a prirodzených ekosystémov, ktorým ako ľudstvo vďačíme za život. Má ešte naša planéta nádej na záchranu, a môžu pomôcť aj malé zmeny vo fungovaní domácností? Odpovedá Doc. RNDr. Zita Izakovičová, PhD, riaditeľka Ústavu krajinnej ekológie Slovenskej akadémie vied. Spolu s kolegom, členom predsedníctva SAV a vedeckým pracovníkom RNDr. Pavlom Simanom, PhD., túto tému rozvedú aj na prednáške SAVinci, ktorá sa bude výnimočne konať na Tyršáku, v stredu 29. júna o 18. hod.
Bratislava je výnimočná aj tým, že leží na hraniciach troch štátov. Jej obyvateľom to dáva veľké možnosti objavovať miesta nielen na Slovensku, ale aj v Rakúsku, Maďarsku a o pár kilometrov ďalej aj v Českej republike. Začiatkom leta vám prinášame pár tipov na výlety počas prichádzajúcich slnečných dní.
Jedna z najrozľahlejších mestských častí sa z vidieckej osady stala širším centrom Bratislavy a jej obľuba stále rastie. Vďaka množstvu verejných priestorov, komfortnému napojeniu na centrum mesta električkou aj širokej občianskej vybavenosti si obyvatelia Ružinova užívajú vysokú kvalitu života. Toto sú niektoré z jeho najzaujímavejších lokalít.
Napriek geografickej vzdialenosti sa mestá na celom svete spájajú, aby udržiavali vzájomné kultúrne, ekonomické putá a kontakty medzi svojimi obyvateľmi. Stávajú sa z nich partnerské alebo sesterské mestá. História partnerstiev siaha až do 9. storočia, moderný koncept vznikol počas druhej svetovej vojny a pretrváva až dodnes.
S rastúcimi teplotami a alarmujúcimi hodnotami znečistenia vzduchu si európske metropoly kladú čoraz ambicióznejšie ciele, ako vzduch vo svojich uliciach vyčistiť a ochladiť. Mnohé z nich sa snažia odradiť obyvateľov od individuálnej dopravy a investujú do rozvoja alternatívnych spôsobov.
Dvadsať školákov s rodičmi a pedagógmi pricestovalo do Bratislavy, aby sa zúčastnili na slávnostnom odovzdávaní ocenení za svoju tvorbu v rámci projektu Deti a architektúra. Žiaci z celého Slovenska zaslali do súťaže vyše šesťsto výtvarných prác na tému Budovy pre kultúru a porota z nich ocenila dvadsať najlepších. Po oficiálnom programe čakala víťazov aj prehliadka architektonicky zaujímavých budov v centre Bratislavy.
Od začiatku vojenskej invázie utiekli z Ukrajiny na Slovensko desaťtisíce ľudí, mnohí až do Bratislavy. Rodená Ukrajinka Kateryna síce v Bratislave žije už viac ako dvadsať rokov, väčšinu rodiny má však stále v rodnej krajine. Rodičov sa jej podarilo dostať až k sebe domov a dnes im, ale aj ďalším Ukrajincom pomáha začleniť sa do našej spoločnosti.
Ručička na teplomere atakuje 20 stupňov a aj okolie nášho hlavného mesta sa prebúdza a pomaly zozelenieva. Prinášame vám päť tipov na výlet na zaujímavé miesta v okolí Bratislavy, v ktorých môžete stráviť príjemné chvíle aj v chladnejšom počasí.
Na nábreží Dunaja rastie prvý slovenský mrakodrap Eurovea Tower. Proces výstavby 168-metrovej budúcej dominanty mesta sa rozhodol zaznamenať oceňovaný dokumentarista a režisér Jaroslav Vojtek, ktorému téma Bratislavy a jej významných miest nie je cudzia. V rozhovore prezrádza svoje najobľúbenejšie lokality a hovorí, že o niektorých etapách minulosti nášho hlavného mesta by sa malo hovoriť viac.
Fanúšikovia kolieskového korčuľovania to majú väčšinou ťažšie ako cyklisti, bežci či turisti. Na korčuliach je väčšinou aj menšie prevýšenie náročnou výzvou, akýkoľvek iný terén ako rovný asfalt zvyšuje riziko zranenia a nájde sa iba málo lesných ciest vhodných pre priaznivcov tohto športu. Napriek tomu ponúka Bratislava a jej okolie pár miest, ktoré bez problémov zvládnete aj na korčuliach.
Kedysi znečistené industriálne prístavy, dnes obľúbené miesta na kúpanie a trávenie voľného času. Svetové mestá si čoraz viac uvedomujú hodnotu vodných tokov a pretvárajú ich v súčasti verejných priestorov. Riečne bazény sú obľúbenými destináciami domácich aj turistov počas horúcich letných dní. Tieto príklady môžu byť inšpiráciou aj pre Bratislavu.
Ochranné stavby ako kryty či bunkre sú súčasťou našej histórie a veríme, že ňou aj zostanú. Aký je ich príbeh, prečo vznikli a na čo v súčasnosti slúžia?
Pri každodennom živote bežný obyvateľ Bratislavy nemusí stíhať sledovať okolité zmeny, ktorými naše hlavné mesto prechádza. Najlepšie sa tieto rozdiely sledujú s časovým odstupom niekoľkých desiatok rokov. Práve na zachytávanie súčasného stavu rozvoja Bratislavy a porovnávanie s minulosťou sa špecializuje Ľubomír Deák, autor projektu Bratislava a jej premeny. Z jednej stránky na Facebooku narástli jeho aktivity do rozmerov občianskeho združenia, ktoré sa snaží Bratislavčanom ukázať rast mesta s odstupom času.
Ako to bude v budúcnosti v Bratislave so snehom a naopak s extrémnymi teplotami v lete? Klimatológ Alexander Ač konštatuje, že priemerná teplota na Slovensku, vrátane Bratislavy, sa od minulého storočia zvýšila už viac ako o dva stupne Celzia, kým priemer pre planétu je viac ako jeden stupeň. Pribudlo viac dní s tropickými teplotami, intenzívne suchá a vlny horúceho počasia sú čoraz častejšie. Je pravdepodobné, že po roku 2050 už bude zima s trvalým snehom v Bratislave naozaj raritou.
Bratislavské uličky ukrývajú okrem národnej a mestskej rôzne veľké aj menšie galérie, ktoré stoja za objavovanie a návštevu. Predstavujú umelecké diela domácich aj zahraničných tvorcov a často sú v nich ukryté zaujímavé a jedinečné poklady. Inšpirujte sa tipmi na trávenie času počas jarných mesiacov.
Kamenosochár, rezbár a vyhľadávaný portrétista, ktorý počas viac ako 40-ročnej kariéry spolupracoval s architektmi, umelecky dotváral budovy, tvoril plakety, busty či náhrobné kamene – dokonca aj ten svoj. Jeho najznámejšie diela obchádzal na potulkách Bratislavou azda každý domáci či turista, no často si možno ani neuvedomil, že ide o výtvory jedného z najvýznamnejších bratislavských umelcov. Alojz Rigele sa na Bratislave podpísal mnohými zaujímavými a originálnymi dielami.
V zahraničí má tradícia concierge v hoteliérstve pevné korene a v lepších hoteloch sú bežnou súčasťou styku s hosťami. Ich úlohou je návštevníkom poradiť atraktívne miesta, pomôcť s plánovaním pobytu či odporučiť kvalitné reštaurácie a podniky v okolí. V Bratislave sa s profesionálom v tomto odbore stretnete iba na jedinom mieste – v Grand Hoteli River Park na dunajskom nábreží. Concierge Peter Vöröš v rozhovore odpovedá, aká je každodenná náplň jeho práce a aké miesta v Bratislave odporúča hosťom, ktorí sa naňho obrátia.
Kapor s majonézovým šalátom, kapustnica, medové oblátky, na raňajky vianočka či orechovník. Hoci 24. decembra sa podľa tradície niektoré bratislavské rodiny postia, počet chodov na štedrovečernom stole tomu nenapovedá a z tradičných vianočných špecialít by sa dalo zostaviť plnohodnotné týždenné menu. Šéfkuchár RIVERBANK Restaurant v Grand Hoteli River Park Jaroslav Žídek hovorí o tradičnej sviatočnej gastronómii a na záver pripája tradičný recept, ktorý osladí sviatočné hodovanie.
V novembri sa oficiálne otvorili brány prvej európskej nadnárodnej agentúry sídliacej na Slovensku. Európsky orgán práce (European Labour Authority, ELA) sa nasťahoval do kancelárskej budovy Landererova 12 v mestskej štvrti Eurovea City, ktorá sa stáva srdcom dynamicky rastúceho nového centra Bratislavy.
Hoci v Bratislave a ďalších slovenských mestách boli pre pandémiu vianočné trhy zrušené, väčšina európskych metropol našla spôsob, ako si tradíciu udržať. Či už vďaka prísnej kontrole opatrení alebo vysokej zaočkovanosti si môžu obyvatelia okolitých štátov vychutnať vianočné trhy, mnohé po ročnej pauze. Tieto patria k tým najkrajším v Európe.
Desiatky budov, stovky zamestnancov a tisíce ľudí, ktorí ich priestory denne navštevujú za účelom práce či relaxu. Správcovská spoločnosť Danube Facility Services má „pod palcom“ chod najväčších kancelárskych, rezidenčných aj multifunkčných budov v Bratislave. Jej riaditeľ Ľuboš Horyl hovorí, že technológie a inovácie so sebou priniesli zmenu a vďaka nim už ani údržbár nevyzerá ako pán v montérkach s kliešťami, na akého sme boli zvyknutí.
Devínska Kobyla, Malé Karpaty aj rozľahlé lužné lesy v okolí Dunaja. Na prvý pohľad je Bratislava zeleným mestom, v ktorom nie je núdza o dostatok stromov či zelených plôch. Podľa arboristu Tomáša Fraňa však až v posledných rokoch vidieť strategický prístup vedenia mesta k rozvoju zelene, a v porovnaní so susednými metropolami má naše mesto čo doháňať. Prečítajte si ďalší zo seriálu rozhovorov Spokojný život v meste.
Koncom októbra schválilo mestské zastupiteľstvo Bratislavy zmeny a doplnky 07 územného plánu. Týkajú sa možnosti spracovávať územné plány zón v množstve nových lokalít, vďaka ktorým by sa spresnil územný plán mesta. Taktiež zavádzajú do územného plánu reguláciu vizuálnej reklamy a dotýkajú sa aj trasovania električkovej trate v tzv. downtowne – novom centre Bratislavy.
Kým Slovensko má v rámci regiónu strednej Európy takmer najmenší podiel cudzincov na celkovom obyvateľstve – necelé 3 percentá, samotné mesto Bratislava má vyše dvojnásobok. Cudzinci pomáhajú doplniť pracovné pozície, na ktoré chýbajú kvalifikovaní pracovníci. Napriek potrebám trhu je proces zamestnania cudzinca z krajín mimo Európskej únie zdĺhavý a náročný. Vedúca úradu Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) na Slovensku Zuzana Vatráľová hovorí, že jednoduchšie zamestnávanie a menej byrokracie by mohlo pomôcť doplniť nedostatkové profesie napríklad aj v zdravotníctve.
Bratislavská gastronomická scéna a úroveň podnikov stúpa a za mnohé reštaurácie, kaviarne či bary sa hlavné mesto nemusí hanbiť ani pred zahraničnými turistami. Mnohé z nich sú súčasťou nových konceptov, ktoré prinášajú moderné služby na svetovej úrovni. Nájdeme tu však stále aj zariadenia, ktoré patria k legendám Bratislavy najmä vďaka svojej histórii a kultovému statusu.
Slnečné jesenné dni sú ideálne na športové aktivity ako beh či turistika. Októbrové slnko so sebou stále prináša dostatok tepla bez toho, aby aj amatérskym bežcom hrozila dehydratácia z privysokej horúčavy. Prinášame tipy, ktorými sa môžu inšpirovať začiatočníci aj skúsení priaznivci tohto športu.
Spolu s festivalom vizuálneho umenia sa do bratislavských ulíc vrátila kultúra a fanúšikovia umenia. Biela noc trvá od 17. septembra do 3. októbra, pričom aj posledný víkend prinesie popri trvalých aj nové dočasné diela, ktoré je možné vychutnať si iba počas niekoľkých dní. Vstup k dielam je zdarma, medzi povinnú výbavu patrí iba teplé oblečenie a chuť spoznávať nové, jedinečné formy umenia.
Každý deň na ceste do práce, za športom či do spoločnosti obchádzajú obyvatelia Bratislavy množstvo rastlín, ktoré by na prvý pohľad označili za nepotrebnú burinu. Marketér Dodo Dobrík sa však pomocou projektu Herbár mesta snaží ukázať, že aj v mestských parkoch či na sídliskách rastú chutné a výživné byliny vhodné do kuchyne či dokonca do lekárničky. V rozhovore hovorí, že zem je živá aj v meste, a nielen za jeho hranicami, kde podľa väčšiny ľudí začína príroda. Tu je jeho šesť najobľúbenejších rastlín z herbáru mesta.
Európsky týždeň mobility propagujúci udržateľné spôsoby cestovania trvá od 16. do 22. septembra a jeho heslom je „Buďme zdraví, cestujme ekologicky.“ MHD pritom nemusí slúžiť iba ako ekologickejší spôsob presúvania sa do práce a z práce, ale dajú sa vďaka nej objaviť aj nové, zaujímavé miesta. Inšpirujte sa piatimi tipmi na výlety, ktoré sa začínajú na autobusových zastávkach.
Bratislava sa ako jedno z najzelenších miest Európy teší hustým lesom a množstvu zelene v meste aj na jeho okraji. V parkoch, záhradách, ale aj na sídliskách rastú rôzne rastliny a bylinky, ktoré ľudia každý deň obchádzajú a nevenujú im pozornosť. Dizajnér a marketér Dodo Dobrik však prostredníctvom svojho projektu Herbár mesta ukazuje, že prehliadame chutné a výživné rastliny so širokým využitím v kuchyni aj liečiteľstve. Stačí sa poriadne obzerať.
Herečka Kristína Svarinská má napriek obmedzeniam a spomaleniu v kultúrnej oblasti nabitý harmonogram. Hoci cestuje, pracuje a nakrúca po viacerých európskych metropolách, nakoniec sa aj tak vždy vráti do rodnej Bratislavy. Po skúsenostiach zo zahraničia hovorí, že naše hlavné mesto sa síce dostáva na gastro mapu a rastie aj úroveň kultúrnych podujatí, stále tu však vidí priestor na zlepšenie.
S príchodom jesene ostáva posledných pár týždňov, keď bude možné vychutnať si slnečné lúče a teplé počasie. Bratislava okrem turistiky, cyklovýletov a dychberúcich výhľadov ponúka aj rôzne adrenalínové zážitky, ktoré vám umožnia užiť si prvé jesenné dni naplno.
Človek je spoločenský tvor a byť súčasťou rodiny či okruhu priateľov patrí k jeho prirodzeným potrebám. Počas prudkej urbanizácie v uplynulých desiatkach rokov narástla aj dôležitosť susedskej komunity združujúcej ľudí bývajúcich v konkrétnej oblasti, ktorí sa každý deň stretávajú v spoločných verejných priestoroch a trávia spolu voľný čas po práci či počas športových aktivít. Život v susedskej komunite so sebou prináša viacero výhod.
Bratislava ukrýva množstvo zaujímavých zákutí a jedinečných miest, ktoré sa oplatí navštíviť. Nie vždy sú tieto lokality dostupné autom, vybavené parkoviskami či neďalekou zastávkou MHD. Na niektoré z nich sa človek dostane iba peši. Práve o tom je urban walking – prechádzky a objavovanie vlastného mesta po vlastných nohách. Inšpirujte sa piatimi miestami, na ktoré sa autom jednoducho nedostanete.
Bratislavská kapela Billy Barman toto leto opäť začína koncertovať a doháňa resty z minulého roka. Obaja frontmani Juraj Podmanický (JP) aj Jozef Vrabel (JV) boli síce pre pandémiu nútení absolvovať krátku pauzu, momentálne však naplno plánujú nové projekty. Obaja žijú v historickom centre Bratislavy a zhodujú sa, že hlavnému mestu chýba kvalitný kultúrny priestor na medzinárodnej úrovni.
Každý obyvateľ mesta využíva verejný priestor, hoci veľakrát si to neuvedomuje. Obyčajná cesta do obchodu či venčenie domáceho miláčika môžu byť skúškou kvality miest určených na stretávanie, oddych, relax či šport. David Karásek, dizajnér a majiteľ spoločnosti mmcité, ktorá sa špecializuje na kvalitné dizajnové produkty mestského mobiliáru hovorí, že podľa jeho skúseností v estetických a dizajnových priestoroch sú ľudia menej náchylní k agresívnemu správaniu či vandalizmu, a investovať do nich sa v konečnom dôsledku oplatí.
V časoch neustále sa meniacich opatrení a komplikácií pri cestovaní sa možno niektorí obyvatelia hlavného mesta rozhodnú odložiť dovolenku na neskôr a stráviť leto doma. Aj okolie Bratislavy však skrýva jedinečné zážitky a zaujímavé miesta, ktoré sa oplatí navštíviť. Týchto osem tipov môže poslúžiť ako víkendová či prázdninová inšpirácia všetkým, ktorých baví objavovať nepoznané krásy svojho okolia.
Žiaci s intelektovým nadaním nemusia byť vždy čistí jednotkári a najlepší v ročníku. Výnimočný talent u dieťaťa často prináša výzvy pri jeho rozvoji a potrebuje špeciálny prístup. Zakladateľky neziskovej organizácie CENADA Martina Mátychová a Jana Jurášková sa špecializujú na vzdelávanie nadaných detí. Hovoria, že ak dieťa dostane priestor venovať sa tomu, čo ho baví, postupne sa dovzdelá aj v ostatných predmetoch.
Nájomné byty vo vlastníctve mesta môžu predstavovať účinný nástroj na reguláciu cien nehnuteľností a môžu poskytnúť dostupné bývanie pre ľudí, ktorí vykonávajú povolania dôležité pre chod mesta. Bratislava však týchto bytov vlastní v porovnaní s okolitými mestami veľmi málo. Kým byty vlastnené mestom či mestskými časťami predstavujú v našom hlavnom meste približne jedno percento, v neďalekom Brne je to 15 percent a vo Viedni dokonca 60 percent z celkového bytového fondu. Magistrát je odhodlaný túto situáciu riešiť a predstavil aj plány do budúcna.
Nedostatok bytov na trhu, rastúce ceny nehnuteľností a minimálny dosah mesta na reguláciu týchto javov. Tri problémy, ktoré by mohli pomôcť vyriešiť štátom alebo mestom vlastnené nájomné byty s regulovaným nájmom. Tých je v Bratislave momentálne veľký nedostatok a aj v dôsledku toho sa stáva hľadanie cenovo dostupného bývania náročnou úlohou.
Čas čítania: 4 minút
Čas čítania: 7 minút
Čas čítania: 4 minút
Čas čítania: 4 minút
Čas čítania: 3 minút
Čas čítania: 4 minút
