Profesionálny basketbal dnes funguje ako globálna liga bez hraníc. Hráči striedajú kontinenty, kultúry aj jazyky často rýchlejšie, než väčšina ľudí mení zamestnanie. Len máloktoré mesto v nich však zanechá skutočnú stopu. Americký rozohrávač Christian Jamespočas svojej kariéry prešiel okrem rodných Spojených Štátov Venezuelou, Japonskom, Talianskom aj Anglickom. Aktuálne pôsobí v službách BC Slovan Bratislava a v rozhovore otvorene hovorí o tom, ako vyzerá jeho každodenný život mimo palubovky, čo ho na Bratislave prekvapilo a prečo je to prvé miesto, ktoré by chcel skutočne nazývať domovom.
Keď ste prvýkrát počuli názov BC Slovan Bratislava, čo ste o klube vedeli a čo ste zistili po príchode?
Klub som registroval už niekoľko rokov. V minulej sezóne tu pôsobil Isaiah Cousins, s ktorým som hral na univerzite a počas môjho prvého ročníka sme sa dostali až do Final Four. Slovan som sledoval aj počas jeho účasti na Final Four ENBL v čase, keď som pôsobil v tíme Newcastle Eagles. Po príchode som si k mestu veľmi rýchlo vytvoril vzťah. Tréneri aj spoluhráči ma prijali veľmi srdečne a práve od toho momentu som si začal naplno uvedomovať kvalitu a fungovanie celej organizácie.
V slovenskom kontexte je Slovan niečo ako Lakers alebo Celtics, značka, ktorú si ľudia nesú v srdci od detstva. Cítite ten tlak alebo je to pre vás skôr motivácia?
Ten tlak určite vnímam. Uvedomujem si, že ide o víťaznú organizáciu, kde sa všetko, čo je menej než úspech, automaticky berie ako sklamanie. Práve táto náročnosť a vysoké očakávania sú však niečím, čo ma poháňa dopredu. Vnímam to skôr ako výzvu než ako negatívny tlak. Aj to bol jeden z hlavných dôvodov, prečo som sa rozhodol prísť práve sem. Chcel som byť súčasťou prostredia, ktoré je postavené na víťaznej kultúre, profesionalite a jasne nastavených cieľoch.
Pôsobíte v krajine, kde je hokej takmer náboženstvom a basketbal si musí získavať pozornosť. Ako to vnímate vy, keď prichádzate z prostredí, kde bol basketbal dominantný?
Je to určite iné, než na čo som bol zvyknutý z predchádzajúcich pôsobísk, kde bol basketbal v centre diania. Práve táto odlišnosť ma však motivuje ešte viac. Vnímam to ako príležitosť nielen pomôcť tímu k úspechom, ale aj prispieť k tomu, aby si basketbal získal väčšiu pozornosť a rešpekt. Chcem ukázať fanúšikom, aký dynamický, atraktívny a krásny tento šport dokáže byť. Verím, že kvalitnými výkonmi a výsledkami môžeme prilákať viac ľudí do haly a postupne budovať silnejšie postavenie basketbalu.
Váš prvý deň v Bratislave mimo palubovky, bez tréningu či zápasu. Čo ste robili, kam ste išli a aké boli vaše prvé dojmy?
Po ceste som bol pomerne unavený, takže moje prvé kroky viedli priamo na hotel, kde som si potreboval oddýchnuť a zregenerovať po presune. Napriek únave som však cítil veľké nadšenie a zvedavosť. Už vtedy som premýšľal nad tým, ako čo najskôr spoznať mesto, nasať jeho atmosféru a zistiť, čo všetko ponúka. Hoci ten prvý deň bol skôr pokojný a v znamení oddychu, v hlave som mal množstvo očakávaní. Tešil som sa na objavovanie nového prostredia, na prvé prechádzky mestom aj na to, ako sa postupne začnem cítiť viac ako doma.
Mesto, v ktorom ste žili predtým, mohlo mať pätnásť miliónov obyvateľov alebo pulzovalo exotickou energiou. Bratislava je kompaktnejšia a pokojnejšia. Kde vás môžu fanúšikovia bežne stretnúť a kde ste si našli svoj obľúbený kút?
Rád som aktívny aj mimo basketbalu a snažím sa tráviť čas medzi ľuďmi. Fanúšikovia ma môžu bežne stretnúť napríklad v nákupných centrách, v lokálnych potravinách alebo občas v reštauráciách. Baví ma byť vonku, pohybovať sa po meste a zažívať každodenný život tak, ako ho žijú miestni.
Fanúšikovia Slovana sú vášniví. Ako to vyzerá z vášho pohľadu na palubovke, keď hala ožije, a zažili ste niečo podobné aj inde?
Je to neuveriteľný pocit. Vedieť, že za nami stoja ľudia, ktorí nás podporujú na našej ceste za titulom, pre mňa znamená naozaj veľa a dodáva mi to extra energiu na palubovke. BC Slovan je skutočne výnimočný klub a atmosféra, ktorú vytvárajú fanúšikovia, robí z tohto miesta niečo veľmi špeciálne. Keď je hala plná a žije s nami každou akciou, je to zážitok, ktorý vás dokáže ešte viac namotivovať a posunúť k lepším výkonom.
BC Slovan Bratislava a HC Slovan Bratislava majú rovnakého majiteľa. Videli sme, že ste boli aj na hokeji. Máte pocit, že ste súčasťou organizácie, ktorá buduje niečo väčšie než len jeden šport?
Bol to vlastne môj prvý hokejový zápas a atmosféra bola neuveriteľná, doslova elektrizujúca. Energia fanúšikov Slovana, tempo hry aj celkový zážitok ma veľmi príjemne prekvapili a okamžite ma to vtiahlo do deja. Veľmi ma to chytilo a určite sa zo mňa stal fanúšik, takže plánujem chodiť na ďalšie zápasy vždy, keď to bude možné. Bol to pre mňa nový pohľad na športovú kultúru v tomto meste a o to viac som si to užil.
Houston v Texase je mesto spojené s veľkými menami basketbalu. Čo vás motivovalo opustiť toto prostredie a vydať sa vlastnou cestou až do Venezuely?
Všetko vychádza z mojej lásky k basketbalu. Nie je na svete miesto, kam by som nešiel hrať tento šport. Práve vášeň pre hru ma zaviedla do rôznych krajín a som vďačný za to, že môžem spoznávať nové kultúry popri tom, čo robím to, čo milujem. Každá skúsenosť ma posunula nielen ako hráča, ale aj ako človeka, a dala mi nový pohľad na svet aj na samotný basketbal.
Väčšina hráčov z NCAA smeruje do Európy, napríklad do Španielska, Francúzska či Turecka. Vy ste zamierili aj do Japonska. Čo vás tam najviac prekvapilo na palubovke aj mimo nej?
Japonsko je krásna krajina. Najväčšou výzvou pre mňa bola jazyková bariéra, ktorá občas komplikovala bežnú komunikáciu mimo palubovky, no aj napriek tomu som sa dokázal prispôsobiť. Veľmi ma zaujalo, aká je tam spoločnosť čistotná, disciplinovaná a rešpektujúca, či už v každodennom živote alebo v športovom prostredí. Práve tieto detaily robia veľký rozdiel a zanechali vo mne silný dojem. Svoj čas tam som si naozaj užil a bola to pre mňa cenná skúsenosť.
Rozohrávač je pozícia, kde rozhoduje hlava rovnako ako nohy. Hrali ste pod rôznymi trénermi, v rôznych systémoch a na troch kontinentoch. Kde ste sa najviac posunuli ako hráč a čo prinášate do šatne Slovana?
Myslím si, že najviac som sa ako hráč rozvinul počas pôsobenia v Taliansku, kde je hra veľmi taktická a orientovaná na detaily. Práve tam som sa naučil lepšie čítať hru, vnímať drobnosti, ktoré rozhodujú zápasy, a posunul som sa aj po mentálnej stránke. Do tímu prinášam pozitívnu energiu, skúsenosti, silnú pracovnú morálku a odhodlanie. Mojím hlavným cieľom je vždy víťaziť a urobiť maximum pre to, aby bol úspešný celý tím.
Každá krajina má svoju kuchyňu a vy ste ich zažili viacero. Ktoré jedlo vám najviac utkvelo v pamäti a ako vnímate gastronomickú scénu v Bratislave, chýba vám tu niečo?
Mal som možnosť ochutnať množstvo rôznych kuchýň počas svojej kariéry, no asi mi najviac chýbajú pikantnejšie jedlá, keďže mám veľmi rád výrazné a ostré chute. Je to niečo, na čo som si zvykol a čo mi občas v bežnom jedálničku chýba. Napriek tomu musím povedať, že všetko, čo som doteraz v Bratislave ochutnal, bolo na veľmi dobrej úrovni. Jedlo si tu naozaj užívam, rád skúšam nové miesta a postupne spoznávam aj miestnu gastronómiu.
Po toľkých krajinách a mestách už viete rozlíšiť, kde ste len na chvíľu a kde sa naozaj cítite doma. Kam by ste momentálne zaradili Bratislavu?
V tejto chvíli by som si veľmi prial, aby sa Bratislava stala miestom, ktoré môžem skutočne nazývať domovom. Je tu niečo výnimočné, čo ma sem ťahá a cítim, že toto mesto má špeciálnu energiu. Možnosť priniesť do Bratislavy titul by pre mňa znamenala naozaj veľa. Bol by to nielen športový úspech, ale aj niečo, čo by som mohol zdieľať s fanúšikmi a celým mestom.
