Okolie Bratislavy je zelené, no vo vnútri mesta príroda chýba, hovorí ochranár, ekológ a predseda Bratislavského regionálneho občianskeho združenia (BROZ) Tomáš Kušík. V ďalšom rozhovore zo série Spokojný život v meste vysvetľuje, kde vidí potenciál pre rozvoj nábreží, a prezrádza svoje obľúbené miesta v okolí hlavného mesta.
Na stránke vášho združenia píšete, že okolie Dunaja je svojím ekosystémom a flórou špecifické. Čím je výnimočné?
Okolie Dunaja je veľmi zaujímavé a cenné prostredie, ktoré je pôvodne veľmi pestré. V minulosti sa tu nachádzalo skutočne rozmanité zloženie lužných lesov, vodných plôch, mokradí, rôznych ostrovov či močiarov. V tomto rozličnom prostredí žilo pestré spektrum rastlín a živočíchov. My sa snažíme tento ekosystém udržiavať a pripravovať mu podmienky tak, aby mohol naďalej existovať.
Je ťažké toto prostredie udržiavať v pôvodnej, prirodzenej podobe?
Odkedy človek tento priestor osídľuje, vplýva naň a v poslednom čase výraznejšie, ako kedykoľvek predtým. Keďže naša organizácia existuje už 23 rokov, stihli sme toho dosť, ale určite tu krajina nevyzerá tak, ako pred sto rokmi. Podarilo sa nám však sprietočniť niektoré dunajské ramená, ochrániť viaceré hodnotné lesy pred výrubom a zachovať život v niektorých oblastiach.
Prečo je dôležité sprietočňovanie ramien?
Okrem toho, že ide o príspevok k účinnej protipovodňovej ochrane, pretože tá voda sa má kam „rozliať“, našim prvoradým cieľom je zachovanie života na týchto miestach. Napríklad Devínske rameno bolo vyschnuté a rôzne druhy rýb, hmyzu, ale aj les samotný bez vody jednoducho neprežijú.
Majú podľa vás Bratislavčania vedomosť o tom, že bývajú v blízkosti výnimočných riečnych ramien a mokradí, jedinečných lúk či lužných lesov?
Mnohí ľudia poznajú zelené oblasti okolo Bratislavy a využívajú ich v rámci rekreácie, možno si však neuvedomujú, aké výnimočné to územie skutočne je. Na Slovensku inde nenájdeme také rozľahlé a rozmanité lužné lesy, ako práve pri Dunaji. Obľúbená je napríklad pláž pod Mostom Lafranconi v Pečnianskom lese.
Historický význam polohy Bratislavy pri Dunaji je nespochybniteľný. Mnoho ľudí si však neuvedomuje, že mesto vďaka tomu, že leží na rieke, získava aj úplne nový prírodný a ekologický rozmer. Za čo môže byť v tomto smere Bratislava Dunaju vďačná?
Dnes je síce Bratislava mesto na Dunaji, ale voľakedy z neho doslova žila a bola na ňom do veľkej miery závislá. V 18. a 19. storočí tu prekvital rybolov, ľudia nosili na trhy do Viedne jesetery, raky alebo korytnačky, teda živočíchy, ktoré sú dnes v Dunaji vyhynuté. Protipovodňová úprava dunajských brehov spôsobila, že pre väčšinu ľudí je Dunaj iba kulisou a slúži im maximálne na rekreáciu, ale v minulosti s ním bola Bratislava úzko spojená. Určite tu chýba bližší kontakt s vodou.
Svetové metropoly sa snažia rozvíjať v priamom kontakte s riekou. Podobne je to aj v Bratislave, kde okolo Dunaja vyrastá moderné centrum mesta a na opačnej strane ho doplní Nové Lido. Ako stavať na nábrežiach s ohľadom k rieke a prírode?
Časť nábreží v Bratislave je nanovo postavená, no vôbec sa pri nich nebral ohľad na fyzický kontakt s vodou. Ako som spomínal, to mi tu chýba, rieka je v Bratislave viac kulisou, ako jej súčasťou. Myslím si, že Bratislavčanom by malo byť umožnené využiť Dunaj aj na kúpanie alebo ochladenie sa počas horúcich dní. Toto by mala zohľadniť aj ďalšia výstavba na nábreží. Veľký potenciál má územie bývalého Lida, ale aj pozemky oproti centru mesta ležiace v Pečnianskom lese.
Ako tento potenciál využiť so zreteľom na okolitú prírodu?
Jednoznačne treba nechať prírode priestor. Bratislava je výnimočná v tom, že príroda v nej zasahuje prakticky až do centra mesta, sme obklopení lužnými lesmi, Malými Karpatmi a ktorýmkoľvek smerom sa rozhodneme ísť, do pol hodiny dorazíme do zelených oblastí. Je to niečo, čo by sme si mali vážiť.
Ako by sa mali obyvatelia Bratislavy správať nielen k povodiu Dunaja, ale všeobecne ku zeleným plochám, ktoré sú súčasťou mesta?
Mali by k nej pristupovať s rešpektom a neznečisťovať ju. Prístup verejnosti však nie je až taký problém, skôr by som spomenul správcov zelených plôch, pod ktorých tieto územia spadajú. Zo strany magistrátu vnímame v posledných rokoch výraznú zmenu k lepšiemu, no stále sú tu časti, ktoré patria pod rôzne štátne podniky, napríklad Lesy SR alebo Slovenský vodohospodársky podnik. Tieto spoločnosti majú svoje priority a limity, ktoré však často nekorešpondujú s významom a hodnotou týchto plôch.
Ako sa to prejavuje?
Štátne podniky so sídlami v Banskej Bystrici alebo Banskej Štiavnici neberú ohľad na to, že ide o jedinečné lesy a územia v blízkosti hlavného mesta. Pozerajú sa na ne z hospodárskeho hľadiska, prepočítavajú ich na metre kubické a neberú do úvahy nefinančnú hodnotu, ktorú tie lesy majú pre obyvateľov Bratislavy. To sa však našťastie tiež mení k lepšiemu.
Má podľa vás Bratislava dosť zelene?
Veľa zelene sa nachádza v jej okolí, ktoré sčasti presahuje do mesta a – ako som spomínal – aj do samotného centra, no čo sa týka vnútorných plôch a intravilánov, zelene je tu menej. Neprospieva to Bratislavčanom najmä pre vysoké teploty a globálne otepľovanie. Kvôli rozvoju mesta bohužiaľ zelených plôch ubúda.
Nie je zeleň ako zeleň. V Bratislave je veľa neupravených a nevyužívaných zelených plôch, o ktoré sa nik nestará. Má takáto zeleň v meste hodnotu, alebo je väčšou hodnotou kompaktnejšie mesto s väčším počtom menších, ale udržiavaných parkov?
Pre niekoho „neudržiavaný“ les môže byť v skutočnosti pestrým ekosystémom plným života a zaujímavých rastlín a živočíchov. Priestor pre rozvoj mesta vidím skôr v opustených priemyselných zónach, nadstavbách nízkopodlažných budov a budovaním efektívnej integrovanej hromadnej dopravy.
Ako sa z pohľadu ekológa pozeráte na otázku výstavby a rozvoja mesta – zahusťovanie verzus rozširovanie satelitných obcí a každodenné dochádzanie do práce autom zo stále väčších vzdialeností?
Osobne by som oveľa radšej býval v Bratislave, ako v satelite, z ktorého každý deň cestujem autom hodinu do práce. Niektoré projekty ponúkajú nielen nekvalitné a drahé bývanie, ale doslova škodia okolitej prírode. Napríklad výstavba, ktorú developer plánuje v bezprostrednej blízkosti Prírodnej rezervácie Šúr pri Svätom Jure. Šúr vlastne znamená mokraď, a ak by niečo vyrástlo v blízkosti mokradí, už dopredu musí byť človeku jasné, že nemôže ísť o kvalitné bývanie a obyvatelia budú mať problémy s hmyzom a so spodnou vodou. Nebudú však obviňovať kompetentných, ktorí na tom území vôbec nemali povoliť výstavbu, ale samotné chránené územie, ktoré sa tam nachádzalo už vtedy, keď si kupovali nové bývanie. Podobných príkladov je v okolí Bratislavy viac.
Takže preferujete zahusťovanie a kompaktnejšie bývanie na území mesta?
Preferujem rozumný rozvoj mesta, ktorý nebude na úkor zelene a nebude zasahovať do chránených území a plôch, kde by mohol narušiť prírodný ekosystém.
Čo vám z hľadiska prírody, ochrany prírody a ekológie v našom hlavnom meste chýba?
Ako som už spomínal, najväčšie rezervy vidím v prístupe správcov a podnikov, pod ktoré spadajú rôzne zelené plochy v okolí Bratislavy. Taktiež Štátna ochrana prírody SR má v hlavnom meste len pár ľudí, pričom jej pracovisko navyše spadá pod Dunajskú Stredu, čo je tiež rarita. Takto ozaj nemôže efektívne chrániť prírodu či informovať návštevníkov mnohých chránených území.
Ktoré sú vaše najobľúbenejšie miesta v Bratislave a okolí?
Mám veľmi rád lužné lesy v okolí Dunaja, najmä v Petržalke a v Rusovciach. Sú to miesta, kde som vyrastal, a som rád, že sa nám podarilo zachrániť ich pred výrubom. Pred dvadsiatimi rokmi lesníci presadzovali názor, že ide o prestarnuté dreviny, ktoré je potrebné zlikvidovať, a dnes tu máme krásne prírodné rezervácie. Napríklad rezervácia Dunajské ostrovy, ktorá má takmer 220 hektárov, alebo rezervácia Starý háj v Petržalke, ktorá prežila aj vďaka ochranárskym aktivitám. Mám veľmi rád aj Devínsku kobylu a výhľad z nej. V rámci projektu Adoptujte si kozu sa tu pasú kozy z nášho ochranárskeho stáda, je to veľmi pekný pohľad.
Napadne vám príklad mesta, ktoré ukážkovo zvláda ekologický a udržateľný prístup ku svojmu okoliu?
Netreba chodiť ďaleko, stačí sa pozrieť do Viedne alebo Hainburgu, ktoré susedia s národným parkom. Veľmi sa mi páčila aj aktivita na nemeckej rieke Isar, ktorá preteká Mníchovom a vlieva sa do Dunaja. Na rôznych miestach dokázali zmeniť kanálovité úseky rieky a vytvorili na nich pieskové ostrovy, štrkové lavice a pláže, na ktorých môže široká verejnosť, hoci aj babky s vnúčatami, chodiť priamo do vody a užiť si fyzický kontakt s riekou. Pri tom všetkom zachovali všetky potrebné bezpečnostné a protipovodňové opatrenia.
RNDr. Tomáš Kušík, PhD.
Ekológ, ochranár a predseda Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia. Dlhodobo sa venuje praktickej ochrane prírody a podpore trvalo udržateľného rozvoja najmä v oblasti západného Slovenska. V rámci krátkodobých aj dlhodobých projektov sa podieľa aj na obnove a ochrane vzácnych prírodných území a ohrozených biotopov, a chránených druhov rastlín a živočíchov.
Tento článok je súčasťou série rozhovorov s ľuďmi, ktorí z pohľadu svojej profesie hovoria o spokojnosti v súvislosti so životom v meste. Prostredníctvom ich odpovedí sa dozvedáme viac o tom, ako funguje urbánna spoločnosť a ako sa môže stať spokojnejšou.
