Keď sa povie mesto budúcnosti, väčšina ľudí si predstaví mrakodrapy, lietajúce autá a množstvo moderných technológií. Čoraz viac odborníkov a klimatológov však upozorňuje, že ľudstvo sa v budúcnosti bude musieť naučiť žiť oveľa viac v súlade s prírodou, aby minimalizovalo uhlíkovú stopu a spotrebu energií.
Aj týmito princípmi sa riadi mestský štát Singapur, ktorý je známy nielen svojim bohatstvom a vysokou kvalitou života obyvateľov, ale aj pokrokovým prístupom k architektúre a mestskému prostrediu. V rámci plánov zeleného mesta Tengah plánujú čelní predstavitelia Singapuru spolu so zhotoviteľmi priniesť revolučné riešenia, ktoré pomôžu znížiť lokálnu uhlíkovú stopu a priniesť do tropického ovzdušia prirodzený spôsob ochladenia. Týmito piatimi princípmi sa môžu inšpirovať metropoly po celom svete:
1. Udržateľná solárna energia
Produkcia elektrickej energie pomocou solárnych panelov patrí k najekologickejším spôsobom výroby elektriny. Medzi jej najväčšie nevýhody patrí aj priestorová náročnosť, keďže panely zaberajú veľké množstvo miesta a v porovnaní s jadrovými či tepelnými elektrárňami vyprodukujú malé množstvo energie.
Ako k nej pristupujú v Tengahu? Solárnu farmu s rozlohou 45 futbalových štadiónov umiestnili na vodnú hladinu zálivu, kde nezaberajú verejný priestor a nemusela byť kvôli nim zlikvidovaná zeleň. Farma je schopná vyrobiť 60 megawattov, čo pokryje spotrebu približne 16 -tisíc štvorizbových bytov v meste Tengah.
2. Prirodzené ochladzovanie vzduchu
Čoraz viac miest musí riešiť vysoké teploty, ktoré zintenzívňuje hustá zástavba, materiály ako kameň či betón, a intenzívna automobilová premávka produkujúca skleníkové plyny. V lete sa v centre Bratislavy môže ortuť teplomera vyšplhať o niekoľko stupňov vyššie, ako napríklad v neďalekých obciach pod Malými Karpatmi, a tieto rozdiely sa budú naďalej prehlbovať.
Ako to rieši Tengah? Na prirodzené ochladzovanie vzduchu v meste využívajú tri „zbrane“. Prvou bude veľké množstvo zelene, ktorá bude pokrývať vysoké percento z celkového verejného priestoru. Stromy budú poskytovať prirodzený tieň a trávnaté plochy prispejú k regulácii teploty ovzdušia. Vďaka rozľahlým vodným plochám klesne celková teplota a dômyselný návrh výstavby bytových domov poskytne tieň počas najhorúcejších dní a zároveň minimalizuje spotrebu energie potrebnej na ochladzovanie bytov.
3. Centralizovaná klimatizácia
Globálne otepľovanie a čoraz väčšia dostupnosť individuálnych klimatizačných jednotiek spôsobili, že aj v miernom podnebnom pásme ako na Slovensku má azda každý druhý byt nainštalovanú vlastnú klimatizáciu. Singapur má podľa oficiálnych štatistík najviac klimatizačných jednotiek na obyvateľa na celom svete, a do roku 2030 sa predpokladá nárast spotreby energie využívanej na ochladzovanie vzduchu o ďalších 73 percent.
Ako sa s tým vysporiadajú v Tengahu? Riešením majú byť centralizované klimatizačné zariadenia, ktoré budú umiestnené na strechách bytových domov. Fungovať budú opäť najmä vďaka solárnej energii a spotreba elektriny v domácnostiach, ktoré ju budú využívať, by mala klesnúť o 30 percent. Obyvatelia bytov sa k nim budú môcť pripojiť podobne ako k vode či elektrickej sieti.
4. Autá pod zem a infraštruktúra pre elektromobily
Trend päťminútového mesta hovorí, že jeho obyvateľ by mal byť schopný dôjsť pešou chôdzou za päť minút k základnej občianskej vybavenosti, a to z ktoréhokoľvek bodu v meste. Na to je však potrebné, aby boli na prvom mieste chodci, ktorí často stoja na semafóroch, čakajú pri prechodoch pre chodcov či bojujú s nedostatočnou infraštruktúrou a chýbajúcimi chodníkmi pri cestách.
Myslí na to Tengah? Cestná komunikácia sa z veľkej časti presunie pod zem. Prestupné stanice železničnej siete, parkoviská a prístupové cesty sa budú nachádzať pod povrchom a v meste vznikne priestor pre zelené plochy, parky a cyklotrasy. Práve cyklisti by mali mať prispôsobené podmienky tak, že oproti väčšine svetových metropol budú spolu s chodcami na prvom mieste oni, a nie osobné automobily. Z tých budú uprednostňované elektromobily, ktoré nájdu v podzemí dostatok nabíjacích staníc a vyhradené parkovacie miesta.
5. „Vysávanie“ odpadu a jeho premieňanie na energiu
Zero waste prístup ostane pravdepodobne ešte pár desiatok rokov viac sci-fi ako realita svetových metropol, aj s odpadom sa však dá pracovať ekologicky a úsporne. Najmä počas pandémie stúpla produkcia odpadu domácnosťami o niekoľko desiatok percent a je na mestách, aby k jeho odvozu a spracovaniu pristúpili inovatívne a ekologicky.
Ako to bude v Tengahu? Vďaka potrubiam vedúcim priamo zo spoločných priestorov bytových domov až do zariadení na jeho spracovanie budú môcť obyvatelia Tengahu obmedziť využívanie plastových vriec, a nahromadený odpad nebudú odvážať ťažké nákladné autá s vysokou spotrebou a produkciou emisií, ale dômyselný systém doslova „vysávajúci“ odpad do podzemných zberných miest. Spoločnosť SP Group, ktorá stojí za väčšinou smart riešení v meste, zároveň vyvíja systém, ktorý pozbierané odpadky pomocou tepelného spracovania premení na energiu.
Je jednoduchšie projektovať inovatívne ekologické riešenia takpovediac „na zelenej lúke“, ako ich zavádzať v rámci živej, pulzujúcej metropoly. Projektom prvého zeleného mesta sa však môžu inšpirovať mnohé mestá vrátane Bratislavy. Solárna energia, centrálne klimatizačné jednotky, viac zelene či chodci a cyklisti na prvom mieste – toto všetko sú riešenia, ku ktorým je možné pristúpiť flexibilne. Tengah ako priekopník uhlíkovej neutrality na svete udáva trendy a je na zvyšku sveta, či sa nimi inšpiruje.