V uplynulom roku sme sa na Spojenej Bratislave zamerali na niekoľko kľúčových tém jej rozvoja: návrh nových električkových tratí, vznikajúce centrálne štvrte, spolupráce developmentu s kultúrou a dizajn kvalitného mestského priestoru. Toto je ich stručný prehľad.
Foto ©Martin Matula
Podobne ako minulý rok, aj tento by sme sa radi obzreli za najrezonujúcejšími témami o rozvoji Bratislavy, s ktorými ste sa mohli na Spojenej Bratislave stretnúť. V roku 2018 sme pokračovali v mapovaní rozvoja električkovej dopravy a otváraní otázok o dobrých verejných priestoroch. Zároveň sme sa viac zamerali na kultúrne spolupráce a prinášali novinky súvisiace s rozvojom centrálnych štvrtí Bratislavy.
V tomto krátkom prehľade nájdete stručný prehľad každej témy aj s odkazmi na najčítanejšie články, ktoré sa jej týkajú. Ďakujeme, že ste s nami boli aj v tomto roku a tešíme sa na vás aj v roku 2019!
Téma 1: Električková doprava
Málokto vie, že prevádzka električiek v Bratislave patrí medzi celosvetovo najstaršie. Od spustenia funguje bez významnejšej prestávky a električky sú dnes nepostrádateľnou súčasťou mesta. Ako električková doprava vznikla a prečo v nej má Bratislava tak významné miesto sa dočítate v našom článku o histórií električkovej dopravy v Bratislave.
Dnes podľa odborníkov z oblasti dopravy Bratislave pomôže ďalší rozvoj električkových tratí. Nový koľajový úsek s pracovným názvom „vetva Košická“ zabezpečí prepojenie medzi Petržalkou a Ružinovom, pomôže tak doprave v centre a položí základy koncepčného riešenia nosného dopravného systému. O tom, prečo je to tak sme sa rozprávali s dopravným inžinierom Vladimírom Mikušom a architektom Radoslavom Grečmalom.
Foto ©Kvet Nguyen
Vybudovanie takejto trate by zároveň vytvorilo centrálny električkový okruh, ktorý by prepojil existujúce trasy, zjednodušil dopravu a odľahčil centrum. A nielen to. Spísali sme 7 dôvodov, prečo Bratislava potrebuje električkový okruh.
Téma 2: Eurovea City a nové centrum
Prepojením viacerých projektov JTRE vznikne medzi Starým mostom a Mostom Apollo na nábreží Dunaja nová mestská štvrť. Kvalitou architektúry a dôrazom na verejné priestory má Bratislavu zaradiť medzi moderné európske metropoly. Takto prebehlo prvé predstavenie vízie Eurovea City verejnosti.
Viac detailov, vizualizáciu štvrte JTRE predstavilo na druhom stretnutí s novinármi, kde sa k projektu vyjadrili aj architekti či umelci. Na novú štvrť sme sa pýtali aj mladých mamičiek, ktoré už dnes v tejto lokalite trávia veľa času.
Dôležitým menom v súvislosti s podobou Eurovea City je Beth Galí – svetoznáma architektka, ktorá navrhne koncepciu verejného priestoru v novej štvrti. Aby sme vám ju bližšie predstavili, pozreli sme sa na jej najznámejšie projekty zo sveta, ale aj podrobnejšie na prvky mobiliáru, ktoré sú pre Beth Galí typické, a ktorým podobné možno uvidíme aj v Bratislave.
Téma 3: Spojenie s umením
Foto ©Jaroslav Novák
Ani tento rok nechýbalo množstvo príležitostí ako spojiť priestor mesta či festivalu s umením potešujúcim všetky zmysly. Tento rok šlo najmä o spoluprácu JTRE s festivalmi Grape a Biela noc.
Pre letný hudobný festival Grape sa spojili organizátori s JTRE a STU, aby dali študentom šancu nielen navrhnúť, ale aj zrealizovať svoj vlastný letný festivalový pavilón. Ako celá spolupráca vznikla nám prezradili profesori, ktorí na študentov dohliadali. Samotní autori projektu nám prezradili viac o jeho príprave, no a priamo na festivale sme sa boli pozrieť na to, ako sa pavilónu darilo. Chválou nešetrili ani návštevníci, ktorých reakcie nájdete v krátkej ankete.
Foto ©Veronika Pilátová
Spolupráca JTRE s festivalom Biela noc pokračovala aj tento rok. Porozprávali sme sa o nej s riaditeľkou festivalu Zuzanou Pacákovou, ktorá pre vás vybrala aj 10 inšpirácií, ktoré by raz rada videla na Slovensku. Program festivalu bol tento rok rozdelený na dve trasy: historickú a vodnú. Ešte pred festivalom sme zmapovali headlinerov vodnej trasy a samozrejme sme nechýbali ani na samotnom festivale.
V súvislosti s umením treba rozhodne spomenúť aj choreografa Williho Dornera, ktorý pre štvrť Eurovea City pripravil originálnu pohybovú prechádzku. Viac o nej si prečítate v krátkom prehľade, ale aj v rozhovore s Williho asistentkou Esther. Najviac vás však určite poteší naša reportáž z prechádzky a anketa s umelcami, ktorí v nej účinkovali.
Téma 4: Kvalitný verejný priestor
Foto ©Dominika Behúlová
Aby sme lepšie porozumeli tomu, čo majú ľudia na mestách radi a čo už dnes funguje, priniesli sme vám niekoľko inšpirácií zo sveta, ale aj priamo z Bratislavy.. Vyšli sme do ulíc a pýtali sme sa ľudí, čo majú na Bratislave radi a čo im v nej zaručene zlepší deň. Pýtali sme sa pritom troch rôznych skupín: mamičiek, dôchodcov a študentov, ktorí nám v ankete prezradili viac o tom, na čom im v meste záleží.
“Šťastne sa cítime v meste, ktoré nás ako ľudí s našimi potrebami plne akceptuje a napĺňa. A to platí o celej škále obyvateľov,” hovorí psychologička Barbora Kuchárová, ktorá nám zas prezradila čosi o mestskom priestore z pohľadu psychológie. Porozprávali sme sa však aj so sociológom Romanom Džambazovičom a krajinným architektom Petrom Pasečným, ktorý nám vysvetlil, ako sa v meste pracuje so zeleňou.
Foto ©Dominika Behúlová
Mozaiku informácií o dobre fungujúcom meste sme doplnili aj zaujímavými výskumami zo sveta. William H. Whyte už v sedemdesiatych rokoch skúmal, prečo si ľudia niektoré verejné priestory obľúbia a vyvolávajú v nich pocit spokojnosti a niektoré naopak, nikoho nepriťahujú. Viac sa dočítate v našom článku o funkčnom verejnom priestore.
Nenechajte si ujsť ani štúdiu o hravosti, ktorá sa v mestách ukazuje ako veľmi dôležitá. V neposlednom rade sme sa pozreli aj na 12 kritérií pre pešie mestá od dánskeho architekta Jana Gehla, ktorý sa preslávil svojimi riešeniami verejných priestorov, ktoré zlepšili mestá ako Kodaň, Londýn či New York.
