Bratislava patrila v bývalom Československu medzi centrá cyklistického športu. Bolo to aj vďaka Národnému cyklistickému štadiónu Vlastimila Ružičku na Tehelnom poli. Hoci je dnes zbúraný a na jeho mieste stojí verejný park, svojím významom sa zapísal do športovej histórie nášho mesta.
Národný cyklistický štadión na ulici Odbojárov v Bratislave bol slávnostne otvorený v roku 1952. Išlo o prvé cyklistické športovisko s klopenou dráhou na Slovensku. Ako prvý ho mal možnosť vyskúšať významný slovenský cyklista Vlastimil Ružička, po ktorom bol štadión neskôr pomenovaný. Na novom betóne dosiahol priemernú rýchlosť na jeden okruh 72 kilometrov za hodinu.
Vznikol ako súčasť športového komplexu
Výstavba rýchlostnej dráhy bola podporovaná aktívnymi pretekármi, ktorí sa podieľali nielen na jej budovaní a zveľaďovaní, ale aj na neskorších rekonštrukciách. Velodróm postavili ako súčasť komplexu Tehelné pole medzi zimným štadiónom, kúpaliskom a neskôr postaveným Národným tenisovým centrom. Na to, aby dráhari mali konečne svoju pevnú základňu na cestnom ovále, bolo potrebných okrem množstva betónu aj viac ako sedemtisíc kubíkov navozenej hliny.
Vyrástli tu majstri sveta a olympijský víťaz
Vďaka tomuto štadiónu sa Bratislava stala miestom s dobrými podmienkami pre výchovu a prípravu špičkových športovcov. Vyrástol tu a trénoval olympijský víťaz a trojnásobný majster sveta Anton Tkáč spolu s ďalšími významnými cyklistami ako Juraj Miklušica, Dušan Škvarenina, Ján Petrovič či Miroslav Vymazal.
Títo reprezentanti svojimi výsledkami prispeli nielen k úspechu federálnej cyklistiky, ale predovšetkým k rozvoju a uznaniu tej slovenskej na medzinárodnej scéne. Na klopenej dráhe sa okrem tradičných cyklistických pretekov konali aj súťaže za motorovými vodičmi. Prvé preteky o majstra Československa sa tu organizovali v roku 1954.
Ľudia sem chodili na preteky, do bufetu i do reštaurácie
Velodróm bol domovom miestneho cyklistického oddielu Lokomotíva Bratislava, vďaka čomu sa areál stal známy aj pod prezývkou “Lokotka“. Trénovali tu aj žiaci na mestské kolo hromadného telovýchovného vystúpenia Spartakiády.
V deväťdesiatych rokoch priamo pri vstupe do areálu sídlil bufet Šprint, prezývaný aj ako „u Ďusa“. Okrem tradičných nápojov ponúkal aj servis bicyklov. Lákadlom bola aj reštaurácia EuroPub, ktorá mala terasu s výhľadom na cyklistickú dráhu.
Koniec velodrómu, nedožil sa šesťdesiatin
Cyklistika v Novom Meste prosperovala takmer šesťdesiat rokov. Osud oválu sa začal napĺňať v roku 2006, keď správu areálu prevzal Slovenský zväz cyklistiky a neskôr súkromná firma, ktorá chcela na jeho území postaviť rozsiahlu obytnú štvrť. Hlavné mesto so zámerom výstavby nesúhlasilo a nakoniec získalo pozemok do svojho vlastníctva.
O osude cyklistického štadióna bolo definitívne rozhodnuté v roku 2010, keď bol zbúraný v rámci rozsiahlej rekonštrukcie Zimného štadióna Ondreja Nepelu. Nasledujúci rok, počas Majstrovstiev sveta v hokeji 2011, bola jeho plocha využitá na dočasné parkovanie, po skončení šampionátu však už nevyužitý priestor chátral a postupne ho pohltila burina.
Voľnočasový priestor Jama
Na jar v roku 2017, na mieste, kde kedysi pretekali domáci i zahraniční cyklisti, vyrástol park Jama. Nachádza sa tu zeleň s ihriskami, cyklistická, korčuliarska aj bežecká dráha, umelé jazierka a kaviareň. Delí sa na dve zóny. V hornej „aktívnej“ zóne s mestskou zeleňou je vyhliadkové mólo, športové plochy, ale aj servisný objekt so zázemím, menšou reštauráciou a toaletami. Dolnú „relaxačnú“ zónu tvoria možnosti na aktívny či pasívny relax aj plochy zelene a lúčnych kvetov.
Šport má v oblasti Tehelné pole v bratislavskom Novom Meste bohatú tradíciu a dodnes tu sídlia národné stánky futbalu, hokeja či tenisu. Hoci ten cyklistický zanikol, pamätníci dodnes spomínajú na rady na lístky a výnimočné športové výkony, ktorých tu boli svedkami.
