Klimatológ: Nedávne mrazy sú na Slovensku bežné, na juhu USA s nimi však majú problémy

Nízke teploty, ktoré v niektorých častiach Slovenska v polovici februára klesli pod mínus dvadsať stupňov, upriamujú pozornosť na klimatické zmeny v našom ovzduší. Podľa klimatológa Pavla Nejedlíka z Ústavu vied o Zemi SAV však ide o bežný jav, ktorý sa pravidelne opakuje. Napriek tomu upozorňuje, že hoci v súčasnosti ľudstvo trápia iné problémy, globálne otepľovanie nikam nezmizlo a z dlhodobého hľadiska ide o veľké riziko pre našu planétu. Klimatická zmena a my je téma februárovej online prednášky z cyklu SAVinci.

Prednáška sa odohráva po období, keď na svete padlo viacero “mínusových” teplotných rekordov, na Slovensku máme za sebou mrazy presahujúce mínus dvadsať stupňov. Je aj toto prejav klimatickej krízy?

Mrazy, ktoré sa vyskytovali v ostatných dňoch, sú na polovicu februára celkom normálne. Mínus dvadsať stupňov sa v ostatných dňoch vyskytlo v horských kotlinách. Na juhozápade to bolo len okolo mínus jedenásť až mínus štrnásť stupňov. Obdobné teploty neboli výnimkou ani v blízkej minulosti. Napríklad koncom februára roku 2012 klesali minimá rovnako pod mínus desať stupňov aj na juhozápade Slovenska, a koncom februára roku 2018 tiež. Horšia je súčasná situácia na juhu Spojených štátov. Tam teploty klesajú na približne rovnakú úroveň ako u nás, ale nepripravenosť systému a jeho celkové nastavenie spôsobujú oveľa väčšie problémy, najmä v dodávkach elektriny a vody. Obytné domy tam nie sú vôbec izolované a aj vnútri klesá teplota aj pod bod mrazu.

RNDr. Pavol Nejedlík CSc. Foto: Martin Bystriansky

V súvislosti s klimatickými zmenami sa často používa spojenie globálne otepľovanie. Pri zohľadnení spomínaných nízkych teplôt je však ťažko pochopiteľné. Ako to, že podľa odborníkov sa atmosféra otepľuje, a pritom mrazy sú stále intenzívnejšie?

Nedá sa povedať, že mrazy sú intenzívnejšie ako v klimaticky blízkej minulosti, teda povedzme pred 50 až 70 rokmi. Podľa dát z našej reprezentatívnej stanice pre juh Slovenska v Hurbanove sa od roku 1950 nevyskytol v mesiaci február ani jeden deň, keď by teplota v niektorom roku neklesla aspoň na mínus dvanásť stupňov. Veľakrát dokonca klesla až pod mínus dvadsať.

Ktoré oblasti sveta sú najviac postihnuté klimatickou krízou?

Jedna vec je zmena klímy, teda o koľko sa ovzdušie oteplilo, prípadne ako sa zmenil režim zrážok. Na druhej strane treba vnímať, čo sa v ktorom regióne vyskytuje, aj čo sa týka prírody a ľudskej činnosti. Oblasti s najväčším trendom oteplenia registrujeme na Sibíri, vo východnej časti stredu Južnej Ameriky, severozápadu Afriky a časti severovýchodnej Kanady. Ide o oteplenie o dva stupne Celzia za obdobie od roku 1901. Menej sa otepľuje západný Tichý oceán, severná časť Atlantiku vykazuje dokonca mierne ochladenie. Dôsledky oteplenia sú teda v jednotlivých regiónoch rôzne. Postihnutie klimatickou krízou vychádza na jednej strane z jej rozsahu, ale na druhej strane z odolnosti systému. Či už prírodného, alebo antropogénneho. Problémom je, že v počasí sú čoraz častejšie extrémy. Ide najmä o výskyt dlhodobého sucha alebo povodní v rôznych krajinách. Markantne sa dôsledky klimatickej zmeny začínajú prejavovať v niektorých ostrovných krajinách. Plytké ostrovy v mori sú a budú stále viac ohrozované stúpajúcou hladinou morí. Už teraz problémy pociťujú napríklad Karibati, Maledivy či Tuvalu.

Topiace sa ľadovce a stúpajúcu hladinu oceána začínajú pociťovať najmä plytké ostrovy. Zdroj: Shutterstock

Ako sa klimatické zmeny prejavujú na Slovensku?

Zvýšenými teplotami, postupnými zmenami v režime zrážok, väčším množstvom búrok, ubúdaním snehovej pokrývky a podobne. V krátkom časovom intervale sa striedajú veľmi suché a veľmi vlhké roky. To sú klimatické parametre, ktoré zatiaľ nenadobudli hrozivé hodnoty. Teplo sa aj v lete stále dá vydržať, zmena režimu zrážok zatiaľ nie je až taká podstatná, snehu je menej najmä v nížinách, ale nebyť Covidu, na horách sa dá veselo lyžovať. V praktickom živote sú niektoré vplyvy viditeľné – napríklad kolapsy z horúčav, ale aj menej viditeľné ako nárast poistných udalostí či vyššie riziko požiarov. V ostatných dvoch dekádach je však viditeľný nárast množstva a objemu klimatizovaných priestorov. Tieto prejavy majú výkyvy, sú postupné, ale v dlhodobom časovom slede jednoznačné. Majú tiež druhotné následky. Spomínaný nárast klimatizovaných priestorov má za následok nárast spotreby energie, a tú musí niekto vyrobiť.

Kedy začal človek výraznejšie ovplyvňovať zloženie atmosféry, a ako sa to prejavuje?

V súvislosti s klimatickou zmenou ide v podstate o nárast objemu skleníkových plynov v atmosfére. Aj keď jedným z podstatných producentov skleníkových plynov je poľnohospodárstvo, antropogénne ovplyvňovanie chemického zloženia atmosféry je jednoznačne spojené s priemyselnou činnosťou, resp. s energetikou. Aj v tejto súvislosti sa štandardne robia porovnania koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére pred a po priemyselnej revolúcii. Tá sa formálne datuje od roku 1760. V tej dobe dosahovala koncentrácia hlavného skleníkového plynu – oxidu uhličitého – v atmosfére okolo 280 ppm (parts per milion – milióntin). So zvyšujúcou sa produkciou energie z fosílnych zdrojov postupne rástla a na prahu 60. rokov minulého storočia dosahovala úroveň viac ako 300 ppm. Odvtedy sme ako ľudstvo pridali približne ďalšiu stovku. U ostatných dvoch významných skleníkových plynov, metánu a oxidu dusíka, bol vývoj podobný. Prejavuje sa to v zosilňovaní skleníkového efektu a následnom otepľovaní atmosféry.

Od priemyselnej revolúcie narástla koncentrácia oxidu uhličitého v ovzduší na viac ako 400 ppm. Zdroj: Shutterstock

Ako sa zmenil vplyv človeka na atmosféru počas pandémie? Ľudia sú viac doma, menej jazdia či cestujú, ale na druhej strane využívajú oveľa viac kuriérske spoločnosti či nakupovanie cez internet. Aký má pandémia vplyv na klímu?

Každé utlmenie antropogénnej činnosti má za následok zníženie emisií. Už minulý rok na jar obleteli svet snímky zo satelitov naznačujúce znížené koncentrácie niektorých aerosólov v atmosfére, ale tiež oxidu dusíka. Prejavilo sa to najmä v okolí veľkých miest, a to predovšetkým utlmením dopravy. Netýkalo sa to však oxidu uhličitého, ktorého koncentrácie počas roka 2020 kolísali okolo 415 ppm, a aj v prípade oxidu dusíka po poklese postupne rástli. Vplyv pandémie na klímu sa zatiaľ hodnotiť nedá, pretože necelý rok v histórii klímy znamená veľmi málo. Na druhej strane boli uverejnené niektoré štúdie, že klimatická zmena priniesla lepšie podmienky a následne zvýšený výskyt niektorých zvierat a na regionálnej úrovni, napríklad netopierov, šíriacich rôzne choroby, vrátane koronavírusu.

Spomínané mrazy sú argumentom aj pre popieračov klimatickej zmeny, ktorí ich využívajú ako argument na to, aby ukázali, že globálne otepľovanie je mýtus. Ako by ste ich presvedčili, že aj tieto mrazy sú dôsledkom klimatických zmien?

Je zbytočné popieračov klimatickej zmeny presviedčať o opaku. Hoaxy a konšpirácie sa budú vyskytovať vždy. Ešte v roku 2007 odbornú verejnosť na Slovensku presviedčal jeden z významných amerických klimatológov profesor Singer, že klimatická zmena tu nie je. V súčasnosti také vystúpenia takmer vymizli. Dôležité je, aby politické stratégie rozhodujúcich krajín zahŕňali zodpovedný  prístup k riešeniam problémov globálnej klímy.

Aké veľké riziko pre ľudstvo predstavujú klimatické zmeny? Je v budúcnosti ohrozená aj existencia ľudstva?

Klimatická zmena v najbližších dekádach existenciu ľudstva určite neohrozí. V súčasnosti ale  klimatické zmeny nadobúdajú charakter veľkého rizika. Vo vyspelých krajinách máme taký zložitý systém zabezpečenia bežnej spoločenskej prevádzky, že aj malé výkyvy zvonka môžu mať významný dosah. Z hľadiska ohrozenia ľudstva zmenou klímy ide najmä o dostupnosť vodných zdrojov, poľnohospodársku produkciu, zdravotné riziká a katastrofické dosahy extrémnych prejavov počasia. Ľudstvo musí byť na tieto zmeny pripravené, veď vidíme, že februárová zima spôsobuje na juhu Spojených štátov veľké problémy, ktoré sme na Slovensku pri podobných teplotách vôbec nemali. Vývoj klímy na najbližšie desaťročia je známy, a zodpovední musia konať.

So zimou, ktorú na Slovensku považujeme za bežnú, si na juhu USA nedokázali poradiť. Zdroj: Shutterstock

Čo môže urobiť obyčajný človek, jednotlivec, pre to, aby minimalizoval svoj negatívny vplyv na atmosféru?

Toto je skôr otázka pre aktivistov. Určite by sme sa mali správať zodpovedne a ničím neplytvať. Klimatickú zmenu však podnecujú procesy, ktoré jednotlivec neovplyvní. Ak procesy, ktoré by mali eliminovať klimatickú zmenu, nie sú dostačujúce – čo nie sú – tak by ľudia mali vytvárať tlak na rozhodujúce mocenské zložky k zmene.

RNDr. Pavol Nejedlík CSc. je vedecký pracovník SAV, zástupca riaditeľa Ústavu vied o Zemi SAV a vedúci Geofyzikálneho oboru. Špecializuje sa na regionálne klimatické zmeny, rastúcu teplotu vzduchu a jej dopady na rôzne sektory a oblasti fungovania ľudstva.

Westend a Slovenská akadémia vied sa spolu každý mesiac vydávajú do boja so záplavou nových vedeckých objavov. Laickej verejnosti prinášajú cyklus interaktívnych prednášok SAVinci. Najnovšie a často ešte nepublikované informácie z rôznych oblastí prezentujú vedecké kapacity naprieč všetkými vednými odbormi. Westend je totiž domovom mnohých celosvetových spoločností, susedí tiež s najväčšou slovenskou vedeckou inštitúciou, preto je prirodzene predurčený na takúto spoluprácu.

Sledujte náš blog, sociálne siete a newsletter pre viac noviniek.

Oh no...This form doesn't exist. Head back to the manage forms page and select a different form.