Ako to bude v budúcnosti v Bratislave so snehom a naopak s extrémnymi teplotami v lete? Klimatológ Alexander Ač konštatuje, že priemerná teplota na Slovensku, vrátane Bratislavy, sa od minulého storočia zvýšila už viac ako o dva stupne Celzia, kým priemer pre planétu je viac ako jeden stupeň. Pribudlo viac dní s tropickými teplotami, intenzívne suchá a vlny horúceho počasia sú čoraz častejšie. Je pravdepodobné, že po roku 2050 už bude zima s trvalým snehom v Bratislave naozaj raritou.
Tohtoročný vrchol zimy máme v Bratislave pravdepodobne za sebou. Bola podľa Vás táto sezóna v porovnaní s minulými rokmi teplejšia?
Zimy v Bratislave vzhľadom na jej nadmorskú výšku boli vždy teplejšie, ako je slovenský priemer. Z klimatického hľadiska bude možné hodnotiť meteorologickú zimu až na konci februára a astronomická zima sa končí až začiatkom tretej dekády marca, čiže do konca astronomickej zimy nám zostáva ešte viac ako mesiac. Čo sa týka pomerov teploty, v decembri prevažovali dni s nadpriemernou teplotou. December bol v Bratislave teplejší o približne dva stupne Celzia, ako je priemer za obdobie rokov 1961 až 1990, a o jeden a pol stupňa Celzia teplejší ako najnovší normál z rokov 1991 až 2020. Ešte viac to platilo pre mesiac január, ktorý bol o takmer štyri a pol stupňa Celzia teplejší, ako normál v rokoch 1961 až 1990. Vo februári je doterajší teplý charakter počasia ešte výraznejší, zatiaľ všetky dni boli teplejšie, ako je pre toto obdobie obvyklé. Všeobecne môžeme konštatovať, že rýchlosť otepľovania v zime je oproti letu výraznejšia a tento trend očakávame aj do budúcnosti.
Čo sa týka snehových zrážok, bola táto zima bohatšia na sneh alebo skromnejšia?
Pokiaľ ide o zrážkové pomery počas tohtoročnej zimy, december bol zrážkovo v Bratislave normálny. Úplne iná situácia bola v januári 2022, keď na bratislavskom letisku spadlo len 40 percent januárového normálu a mesiac tak skončil ako suchý. Vzhľadom na mimoriadne premenlivý a zväčša aj veľmi teplý charakter počasia bolo v priebehu tohtoročnej zimy snehu v Bratislave veľmi málo. Súvislá snehová pokrývka sa v hlavnom meste vyskytovala de facto len počas troch období, najdlhšie v prvej polovici decembra, keď dosiahla jej výška aj absolútne zimné maximum tejto sezóny 20 centimetrov na Kolibe a 12 centimetrov na letisku. V dôsledku otepľovania sa tiež dramaticky znižuje počet dní so snehovou pokrývkou prakticky na celom Slovensku (okrem najvyšších horských polôh). V Bratislave je počet dní so snehom oproti roku 2000 už len polovičný.
Polmetrovú snehovú nádielku v uliciach Starého mesta či guľovačku v Sade Janka Kráľa poznáme už iba z historických fotografií. Aká bývala zima v Bratislave v minulosti a ako sa vyvíjala?
Zimy v minulosti bývali oveľa dlhšie, snehová pokrývka v marci nebola neobvyklá a tiež nepretržité trvanie snehu viac ako mesiac bolo celkom bežnou záležitosťou. Keďže boli v priemere nižšie teploty, sneh, ktorý napadol, sa hneď neroztopil a bolo ho teda výrazne viac ako dnes. Platí to tak pre Bratislavu, ako aj pre väčšinu územia Slovenska s výnimkou horských oblastí.
Bratislava sa vyznačuje tým, že jej časť sa nachádza vo vyšších polohách. Býva napríklad na Kolibe oveľa väčší rozdiel v porovnaní množstva snehu ako povedzme v Petržalke?
Áno, samozrejme. Je to vidieť v podstate takmer každú zimu a rozdiel je viditeľný aj v priemerných „snehových pomeroch“ Koliby. V Petržalke síce meteorologickú stanicu nemáme už viac ako 20 rokov, ale stačí, keď len porovnáme dlhodobé údaje z bratislavskej Koliby a letiska. Na Kolibe dosahuje celková snehová pokrývka nielen väčšie hodnoty za zimu, ale trvá aj priemerne dlhšie, 40 až 45 dní, zatiaľ čo na letisku je to len približne 25 až 30 dní za zimné obdobie.
Celkovo sa nám zdá, že množstvo napadnutého snehu v Bratislave každoročne klesá. Je to skutočne tak?
Nedá sa povedať, že každoročne, pretože situácia medzi konkrétnymi rokmi môže byť veľmi premenlivá. Ešte stále môžeme mať chladnejšie zimy, ako je dlhodobý priemer a vtedy môže byť na zemi sneh viac týždňov. V Bratislave však dochádza k významnému poklesu množstva snehu prakticky vo všetkých ukazovateľoch, či už je to počet dní so snehovou pokrývkou, priemerná výška snehovej pokrývky, alebo celkové množstvo napadnutého snehu počas celej zimy. Tento trend bude veľmi pravdepodobne pokračovať aj do budúcnosti, zimy so snehom budú skôr výnimkou, ako pravidlom.
Ako ovplyvňuje podnebie nášho mesta Dunaj? Otepľuje ho alebo ochladzuje? Má vplyv aj na množstvo napadnutého snehu?
Vodné telesá, či už stojatá alebo tečúca voda, vo všeobecnosti zmierňujú teplotné extrémy v bezprostrednom okolí. Takže napríklad stromy pri brehu môžu mať menšie poškodenie mrazom. V zime voda v priemere otepľuje svoje bezprostredné okolie, v lete ho naopak ochladzuje. Tento vplyv však platí iba lokálne a v priemernej ročnej teplote na meteorologických staniciach v Bratislave by sme ho nezaznamenali. Vplyv Dunaja na množstvo napadnutého snehu sa na území Bratislavy nikdy neanalyzoval a je veľmi málo pravdepodobné, že by nejaký bezprostredný vplyv existoval – je to najmä kvôli tomu, že Dunaj nepredstavuje z hľadiska objemu vody zásadnejší faktor. Niečo iné by samozrejme bolo, keby sa Bratislava nachádzala na pobreží mora alebo oceánu, v takom prípade by bol tento vplyv pravdepodobne preukázateľný.
Majú na naše podnebie vplyv aj iné prúdy, alebo ako sa celosvetovo hovorí globálne otepľovanie?
Počasie u nás ovplyvňuje klimatická zmena výraznejšie, ako je svetový priemer, pretože rýchlosť otepľovania je u nás vyššia. Priemerná teplota na Slovensku, vrátane Bratislavy, sa od minulého storočia zvýšila už viac ako o dva stupne, kým priemer pre planétu je viac ako jeden stupeň. Okrem postupného zvyšovania teploty počas prakticky všetkých mesiacov v roku dochádza zrejme aj k zmene charakteru veľkoplošného prúdenia, ktoré je riadené teplotným rozdielom medzi Arktídou a miernym pásmom. Zdá sa, že dlhodobo pribúdajú situácie, keď je počasie „extrémne“, teda sú dlhšie a extrémnejšie vlny letných horúčav, intenzívnejšie suchá a extrémnejšie prívalové zrážky. Súvisí to práve so zmenami teplotného rozdielu medzi miernym pásmom a Arktídou. Výsledkom je prúdenie vzduchu, ktoré má viac juho-severný charakter, kým v minulosti bolo bežnejšie západné prúdenie. Takýto typ prúdenia vzduchu je tiež spojený s náhlymi zmenami teploty vzduchu v priebehu dní či dokonca aj v priebehu jedného dňa.
Ak je v zime menej snehu, má to vplyv aj na úroveň hladiny spodných vôd?
Daždivé, ale najmä suché zimy sa môžu zásadnejšie prejaviť na celkovo suchšom charaktere nasledujúcich sezón a môžu sa tak podpisovať aj na trende klesajúcich zásob podzemných vôd. Sneh je dôležitý nielen pre doplnenie podzemnej vody, ale aj pre vegetáciu na jar, keď rastliny potrebujú dostatok vlahy pre zdravý rast. Postupne sa roztápajúci sneh im túto vlahu zabezpečil. Existujú dokonca štúdie, ktoré ukazujú, že aj v prípade, že na jar prší dostatočne, stromy nedokážu takúto vodu využívať tak efektívne, ako v prípade topiaceho sa snehu.
Je koniec februára a v Bratislave už miestami kvitnú prvé jarné kvety, naopak v novembri ešte dopestujete paradajky. Je to z hľadiska prírody v poriadku? Dotýka sa otepľovanie klímy aj rastlín, živočíchov a celých ekosystémov?
Určite to nie je v poriadku. Skracovanie zimného obdobia pôsobí na naše ekosystémy, dlhodobo prispôsobené na zimu, nepriaznivo. Rôzne organizmy totiž na otepľovanie reagujú inou rýchlosťou a dochádza tak k narušeniu rovnováhy medzi druhmi. Napríklad niektoré druhy hmyzu nedokážu reagovať na skoršie kvitnutie, ich počty klesajú a hmyzožravé druhy vtákov nemusia mať dostatok potravy nielen pre seba, ale ani pre svoje mláďatá. V mnohých oblastiach dochádza k dramatickým poklesom populácií práve hmyzožravých druhov vtákov a jednou z príčin je práve otepľovanie podnebia. Niektorým druhom otepľovanie samozrejme prospieva a môžu sa dokonca premnožiť. Je to však iba ďalším príznakom celkovej nestability a zraniteľnosti ekosystémov.
Je teda predpoklad, že už skôr prichádza jarné obdobie alebo je možné, že sa v Bratislave ešte budeme môcť sánkovať?
Tento rok už určite môžeme sánky odložiť. Môže sa, samozrejme, prechodne ochladiť, alebo dokonca aj nasnežiť, je ale veľmi málo pravdepodobné, že by ešte túto sezónu bolo v okolí Bratislavy dosť snehu.
Príde podľa vás doba, keď Bratislavčania budú poznať sneh už iba z televíznych programov alebo z výletov do severnejších častí Slovenska? Ak áno, kedy príde tento čas?
Obávam sa, že takáto situácia zrejme nastane, pretože globálna spotreba fosílnych palív neklesá. Môžeme konštatovať, že v priebehu dvoch až troch desaťročí sa budú zimy bez snehu vyskytovať pravidelne a po roku 2050 už bude zima s trvalým snehom naozaj raritou.
Ako dlho sa už venujete klimatickým zmenám? Evidujete v tomto čase aj reálne dôkazy zmeny klímy v našom podnebnom pásme?
Odbornejšie ma téma začala zaujímať už počas štúdia na vysokej škole, teda asi pred dvadsiatimi rokmi. Za toto obdobie jednoznačne došlo k zmene podnebia a rýchlosť otepľovania sa navyše zrýchľuje. Pribudlo nám viac dní s tropickými teplotami, intenzívne suchá, vlny horúceho počasia sú častejšie a letné búrky s prívalovými zrážkami sú silnejšie. Lesné ekosystémy trpia náletmi drevokazného hmyzu a výskytom častejších veterných polomov. Na Slovensku máme niektoré nové druhy rastlín, živočíchov a kliešte už nájdeme aj v Tatrách.
Je podľa Vás možné tieto zmeny ešte zvrátiť alebo zmierniť? Ak áno, ako by sa o to mohli snažiť obyvatelia Bratislavy a okolia?
Je to možné, ale zatiaľ sa tak nedeje. Len v prípade, ak ľudstvo dramaticky zníži spotrebu fosílnych palív, proces otepľovania sa môže spomaliť a v ideálnom prípade aj zastaviť. Môže sa to stať, iba ak prestaneme do ovzdušia uvoľňovať akékoľvek zdroje fosílnych palív. Dnes je však globálna spotreba skleníkových plynov viac ako 50 miliárd ton ročne a zatiaľ sme sa nedostali na klesajúcu trajektóriu. Najbližších dvadsať až tridsať rokov teda globálna teplota zrejme porastie.
Akému výskumu sa v súčasnosti venujete?
V súčasnosti sa okrem iného v našom tíme venujeme aj výskumu obsahu tzv. izotopov uhlíka a kyslíka v letokruhoch stromov. Nedávno sme publikovali štúdiu, ktorá analyzovala vývoj podnebia v Európe za posledných viac ako dvetisíc rokov. Ukázali sme v nej, že prebiehajúce sucho je najhoršie, alebo jedno z najhorších, za sledované obdobie a tento vývoj súvisí s klimatickou zmenou. Prínos by mohol spočívať v tom, že si uvedomíme zraniteľnosť ekosystémov a riziká, ktoré z klimatickej krízy vyplývajú a vynaložíme väčšie úsilie pre riešenie tohto globálneho problému.
Dáta poskytnuté v spolupráci s Jozefom Pechom zo Slovenského hydrometeorologického ústavu.
