Rozvíjať detský talent a zároveň udržať záujem a pozornosť o danú oblasť môže byť náročné. Na deti sa z každej strany valí množstvo impulzov a možností, ako tráviť voľný čas. Architektúra napriek svojmu nespornému vplyvu na históriu, ale aj na každodenný život nie je zaradená medzi povinné vyučovacie predmety. Rodičia tak musia hľadať iné možnosti, ako svoje ratolesti zaujímavým a poučným spôsobom vniesť do jej sveta.
Zdroj: Shutterstock
Podľa predsedníčky občianskeho združenia Euroarch a riaditeľky projektu Deti a architektúra Dariny Lalíkovej je architektúra matkou umení. „Cez jej poznávanie a vnímanie spoznávame kultúrnu úroveň národa, jeho vzťah k hodnotám a ku kultúrnemu a architektonickému dedičstvu. Deti v nej treba vzdelávať hravou formou.“
Kľúčový je záujem
Darina Lalíková už šesť rokov organizuje projekt, ktorý má za úlohu popularizovať architektúru medzi študentmi základných škôl a vzbudiť v nich o túto oblasť záujem. „Ideálny vek, kedy deti začínajú vnímať a rozlišovať architektúru, je okolo desať až jedenásť rokov,“ hovorí. Talent sa však podľa nej v tomto veku ťažko rozlišuje.
Darina Lalíková. Zdroj: Darina Lalíková
„Aj keď vie dieťa pekne kresliť a kreslí si rôzne budovy či stavby, ešte to nemusí znamenať, že má nadanie pre architektúru. Hoci kreslenie a predstavivosť sú určite veľmi dôležité pri profesii architekta, väčšiu rolu má samotný záujem,“ vysvetľuje. Vzdelávanie a rozlišovanie medzi kvalitnou a nekvalitnou architektúrou by však nemalo byť obmedzené na školákov, ktorí o ňu javia záujem, ale mali by si ním prejsť všetci žiaci a študenti.
Ak sa dieťa zaujíma o architektúru vo svojom okolí, je vhodné ho podnecovať ku kresleniu, modelovaniu z hliny, plastelíny alebo stavaniu z lega. Zároveň by sa s ním mali rodičia rozprávať o budovách, ktoré vída počas ciest po Slovensku a zahraničí, ale napríklad aj na každodennej ceste do školy či na krúžok.
Aká literatúra je vhodná pre mladého nadšenca?
Darina Lalíková je autorkou knihy Ikony slovenskej architektúry s podtitulom Čo by deti mali vedieť o svetovej a slovenskej architektúre. „Je určená deťom, ale aj ich rodičom, a jej cieľom je naučiť deti vnímať architektúru a ukázať im ikonické diela svetovej, ale najmä slovenskej modernej architektúry, predstaviť im aj ich autorov a objasniť, prečo práve tieto diela pokladáme za ikony architektúry.“
Zo zahraničnej ponuky vyzdvihuje napríklad publikáciu DOMEK, ktorú odporučil aj architekt a CEO Ecocapsule Tomáš Žáček v ankete Čo čítajú osobnosti slovenskej architektúry a urbanizmu. Ďalšou vhodnou knihou pre deti je titul Jak se dělá galerie, ktorý vydala Českomoravská galéria a ukazuje, ako sa navrhuje a vytvára dobrá galéria. V angličtine vyšla séria detských kníh s názvom Children should know, pričom diely zamerané na architektúru predstavujú trinásť architektov či trinásť budov, ktoré by deti mali poznať.
Deti majú rady presné zadania. V roku 2019 bol témou projektu Deti a architektúra prvý slovenský mrakodrap. Foto: Matej Hakár
Čo robiť v prípade, keď má dieťa dosť čítania a chce sa architektúre venovať aj prakticky? „Úplne stačí skicár A3 a ceruzky B8, obyčajné farebné ceruzky alebo uhlík. Dôležitejšie ako samotné pomôcky je dávať im zaujímavé kresliarske výzvy,“ vysvetľuje Darina Lalíková. „Spočiatku by sa mali zamerať na kreslenie reálnych predmetov, rôznych zátiší, drapérií, búst, či budov.“
V čase domácej izolácie môžu nakresliť napríklad časť ulice, ktorú vidia z okna, dom, v ktorom bývajú alebo najbližší kostol. Neskôr môžu byť zadania všeobecnejšie, napríklad ich vysnívaný dom. „Deti majú rady, ak majú presné zadanie, a vedia byť naozaj veľmi kreatívne.“
Priestor na kreativitu ponúkajú aj počítačové hry
Lucia Lalka. Zdroj: Lucia Lalka
Na projekte Deti a architektúra sa podieľa aj odborníčka na inovatívne vzdelávanie a e-learning Lucia Lalka. Na starosti má digitálnu časť projektu, teda virtuálne hry a príbehy, prostredníctvom ktorých sa žiaci základných škôl vzdelávajú vo svete architektúry z viacerých uhlov pohľadu.
„Digitálne vzdelávanie môže veľmi výrazne pomôcť zvýšiť záujem detí a zároveň rozvíjať ich zručnosti. Mne sa veľmi páči creative mode v hre Minecraft, v ktorej deti v plnej miere môžu uplatniť svoju kreativitu,“ hovorí. „V imaginárnom svete deti vedia vybudovať celé mesto alebo krajinu, môžu navrhnúť exteriér aj interiér stavieb, ich chodby, miestnosti, zákutia, tajné skrýše. Moje deti okrem iného postavili zimný štadión aj svoj obľúbený hotel v Tatrách.“
Špecializovaná aplikácia Interior Design je zameraná na navrhovanie zariadenia bytu, domu, terasy či záhrady. Oproti Minecraftu je výsledok realistickejší a konkrétnejší, na takmer profesionálnej úrovni. „Deti sa tu vedia hrať s farbami, materiálmi, rôznym nábytkom, majú k dispozícii veľmi veľa možností, aby mohli navrhnúť svoj ideálny interiér,“ pokračuje Lucia Lalka.
V hre Minecraft môžu deti stavať od jednoduchých budov cez moderné stavby až po celé mestá. Zdroj: minecraft.net
Online a Offline by sa mali dopĺňať
Digitálne programy je vhodné kombinovať s reálnou aktivitou v živote. Napríklad, ak sa deti učili o architektúre online, je následne dôležité ísť aj von, preskúmať nejakú pamiatku alebo stavbu v realite, pozrieť si jej interiér, rozprávať sa o tom s rodičmi či s kamarátmi. Z plastelíny alebo kartónu si môžu postaviť hmatateľný model budovy, ktorá ich zaujala.
„Deti majú svoju fantáziu, neexistuje žiadna chyba v tom, čo vytvoria. Niekedy vznikne aj zaujímavá kombinácia toho, s čím sa stretli v digitálnom svete, a ich vlastných nápadov,“ vysvetľuje Lucia Lalka.
Zdroj: Shutterstock
Aj Darina Lalíková súhlasí, že deti by mali svoje predstavy či virtuálne diela pretaviť do reálneho sveta. „Ak je možnosť využiť záhradu, dá sa spojiť pohyb detí na čerstvom vzduchu s podporou kreativity. Môžu si napríklad postaviť bunker na strome, ale aj na zemi. Ideálne je, keď predstavu bunkra alebo domčeka deti predtým nakreslia a do jeho realizácie sa zapoja aj rodičia. Okrem kreatívnej činnosti to môže byť pekná spoločná rodinná aktivita,“ uzatvára.
