Prvý školský deň je veľkým míľnikom pre dieťa aj pre rodiča. Príprava prváka na nový školský rok by mala byť postupná a zahŕňať nielen praktické veci, ale aj psychickú podporu. Dôležité je dieťa oboznámiť s prostredím školy, zopakovať si učivo z predškolského obdobia a pomôcť mu zvyknúť si. Kľúčová je aj podpora rodičov, práve oni zohrávajú dôležitú úlohu pri etablovaní sa prváčika v škole. Ako to zvládnuť, prezrádza v rozhovore Soňa Pochová, učiteľka s 38-ročnou praxou, ktorá v súčasnosti pôsobí na Spojenej škole ZŠ Košická v Bratislave.
Aké zručnosti by malo mať dieťa ešte predtým, než prvýkrát zasadne do školských lavíc?
Rozvoju základných zručností sa venujú učiteľky v materskej škole v poslednom ročníku, ktorý je zameraný na prípravu do prvého ročníka základnej školy. Aj rodič však môže tieto zručnosti posunúť na vyššiu kvalitatívnu úroveň, ak vhodné aktivity zabalí do hier. U prváčika je najdôležitejšie, aby počúval a rozprával. Možno sa to niekomu zdá samozrejmé, no prax ukazuje, že medzi deťmi existujú veľké rozdiely v úrovni sluchovej analýzy hlások. Ak reč ešte nie je čistá, je nevyhnutná spolupráca s logopédom a dôsledný domáci tréning. Treba si uvedomiť, že žiak ide písať slovo, ktoré síce učiteľka vysloví, no diktuje si ho on sám. Dôsledkom je uplatňovanie fonetickej pravopisnej zásady ‚píš ako počuješ.‘
Rodičom poradím zopár tréningových jednotiek. Zadajte dieťaťu v dlhšom súvetí jednoduché úlohy, ktoré má nakresliť po podržaní informácie v pamäti na jedno vypočutie. Ale pozor, zadanie neopakujte. Pri čítaní knihy dieťaťu na záver vyberte z počúvaného textu vetu, v ktorej zámerne zmeníte slovo. Vďaka vašej tvorivosti vzniknú vtipné situácie, ktoré dieťa uvíta, a jeho úlohou bude vysloviť správne slovo, ktoré bolo vo vete. Pochvalu si zaslúži aj za synonymické slovo s podobným významom.
Ako rodičia môžu podporiť u dieťaťa pozitívny vzťah k učeniu ešte pred nástupom do školy?
Dieťa sa učí každý deň, no školské povinnosti môže vnímať negatívnejšie než bežné nové činnosti. Preto je dôležité striedať aktivity, aby sa v role žiaka cítilo spokojne. Už spomínané hry môžete zaradiť do časti dňa, ktorá vám vyhovuje, a to pravidelne na vopred stanovený časový interval. Ten by mal byť krátky, približne päť až desať minút, a predĺžte ho len na vyžiadanie dieťaťa.
Pri pochybení dieťa povzbuďte a vyzvite ho k oprave, ktorú aj intenzívne oceníte. Neváhajte použiť pochvalu aj pri neúspechu, napríklad: ‚Nevadí, aj tak ťa ľúbim najviac na svete!‘ Skúste si spomenúť na svoje školské časy a porozprávať dieťaťu vlastné veselé zážitky. Škola je predovšetkým o stretnutiach s kamarátmi a veselých chvíľach, ktorých počas vyučovania aj prestávok nikdy nie je núdza.
Na čo sa deti zvyčajne najťažšie adaptujú pri prechode zo škôlky do školy?
V novom školskom prostredí sa u mnohých detí objaví separačná úzkosť, ktorá pramení z obavy, že mama nepríde. Počas prvého týždňa sa doba pobytu v škole zvyčajne postupne predlžuje individuálne, podľa rozhodnutia vedenia školy. Prvák zväčša nemá časovú predstavu, koľko trvajú dve či tri vyučovacie hodiny, preto je vhodné určiť inú métu, napríklad po zjedení desiaty alebo po obede.
Z praxe viem, že nie je správne nechať dieťa zvyknúť si na odchod domov v sprievode starého rodiča ihneď po vyučovaní. Popoludňajší pobyt v školskom klube je nesmierne dôležitý pre budovanie vzťahov v kolektíve. Fixácia na mamu je úplne prirodzená, no niekedy ranné rozlúčenie v prvých dňoch lepšie zvládajú deti s otcom. Smútok môže zmierniť aj malá drobnosť vo vrecku nohavíc, napríklad maminkina stará náušnica.
Ako môžu rodičia prvé školské týždne zvládnuť bez stresu pre dieťa aj pre seba?
Emócie detí pri nástupe do školy sa veľmi nelíšia od tých rodičovských. Každý očakáva úspešný začiatok. Preto by už ranné lúčenie s dieťaťom malo prebiehať vždy s pokojným hlasom a úsmevom, aj keď dieťa plače. Práve takýto obraz rodiča mu má ostať v pamäti a s takým sa má aj zvítať po škole. Lúčenie netreba predlžovať podľa negatívnej emócie žiaka, malo by byť krátke a v pozitívnej atmosfére za každých okolností. V práci majte na pamäti, že učiteľka má na vás kontakt a keď nevolá, znamená to, že je všetko v poriadku.
Aké pomôcky alebo výbava sú naozaj dôležité pre prváčika a s čím to rodičia niekedy preháňajú?
Na konci augusta pani učiteľka zvyčajne informuje rodičov o zabezpečení pomôcok pre prváka. Časť nakúpi rodič, časť škola a uhradí sa z triedneho fondu, o ktorom sa rodičia dohodnú na prvom stretnutí. Pri výbere aktovky je dôležitá nízka hmotnosť, popruh cez hrudník a vonkajšie miesto na fľašu. Dosky na malé zošity majú význam, veľké na učebnice zbytočne zaberajú miesto. Kvalitné priehľadné obaly navyše chránia a uľahčujú orientáciu. Peračník je vhodný s oddeleniami.
Na výtvarnú výchovu poslúži nádoba so širokým dnom, napríklad prázdny obal na maslo. Na telesnú výchovu je praktické textilné vrecko so šnúrovým sťahovaním. Tenisky na suchý zips sú ideálne pre deti, ktoré si obuv obúvajú pomalšie. Box na desiatu je užitočný aj na ovocie, ktoré dieťa zje neskôr. Prezuvky by mali byť pevné, s otvormi na vetranie, najlepšie sandále, určite nie šľapky.
Čo by ste odporučili rodičom budúcich prváčikov?
Rodičia si môžu školu vybrať aj mimo miesta bydliska, no kľúčová je dôvera v školu a triednu učiteľku. Prvý ročník je adaptačný, cieľom je, aby sa deti dostali svojimi schopnosťami a zručnosťami približne na rovnakú štartovaciu čiaru do druhého ročníka. Chyba je súčasťou učenia a treba ju vnímať pozitívne. Pri riešení problémov je vždy vhodné kontaktovať najprv triednu učiteľku, až potom vedenie školy. Diskusie v rodičovských skupinách môžu byť užitočné, ale aj problematické, emócie a neoverené informácie škodia. Nedržte dieťa neustále pod ochrannými krídlami. Nechajte ho zažiť aj menej komfortné situácie a hľadať riešenia, to podporuje samostatnosť a odolnosť. Úspech a spokojnosť prináša spolupráca a dôvera medzi žiakom, rodičom a učiteľom.
