Bratislava sa počas svojej histórie neustále menila, modernizovala a rástla. Medzi najvýznamnejšie symboly urbanistického rozvoja mesta patrí ikonická budova Manderlák, ktorá bola na dlhé roky najvyššou budovou Bratislavy. Jej dominancia sa dynamickým rozvojom výstavby postupne strácala a ako symbol výškových stavieb v našom meste ju nahradila novostavba Eurovea Tower. Aké sú príbehy týchto symbolov, ktoré odrážajú vývoj a ambície Bratislavy?
Zrod Manderláku: Ikona modernej Bratislavy
V 30. rokoch minulého storočia sa Bratislava stávala dynamickým centrom mladého Československa. Rastúca potreba moderného bývania viedla k myšlienke postaviť prvú skutočne výškovú budovu v meste. Týmto projektom bol práve Obchodný a obytný dom Manderla, Bratislavčanmi nazývaný Manderlák, ktorý získal názov podľa bohatého obchodníka Rudolfa Manderlu, iniciátora a investora výstavby.
Manderlák vyrástol v roku 1935 na Kamennom námestí, vtedy ešte neprebudovanej časti mesta, kde dominovali hlavne menšie budovy a zeleň. Lokalita však mala veľký potenciál vďaka centrálnej polohe, a preto sa javila ako ideálne miesto pre výškovú stavbu. Projekt bol realizovaný podľa návrhu architektov Christiana Ludwiga a Emericha Spiegela, ktorí sa inšpirovali medzinárodným štýlom modernizmu, najmä funkcionalizmom, ktorý bol v tom čase trendom v celej Európe.
Mýtus o prvom slovenskom mrakodrape
Jeho pozoruhodná výška 45 metrov a deväť podlaží spravili z Manderláku neprehliadnuteľnú dominantu, ktorá si rýchlo získala pozornosť verejnosti. Bratislavčania boli z tejto novinky nadšení, no niektorí si tiež kládli otázky, či výškové budovy patria do historického centra mesta. Manderlák však veľmi rýchlo zapadol do prostredia a stal sa symbolom moderného života. Dnes, takmer 90 rokov od vzniku, je stále súčasťou panorámy Bratislavy, hoci jeho niekdajšia výšková dominancia už patrí minulosti.
Manderlák sa niekedy mylne označuje za prvý slovenský mrakodrap. V skutočnosti však nejde o skutočný mrakodrap v zmysle dnešných medzinárodných štandardov, keďže jeho výška nedosahuje 150 metrov. Avšak v kontexte svojej doby a lokality bol považovaný za priekopnícku stavbu a symbol modernizácie. Dnes za mrakodrap považujeme stavbu s výškou aspoň 150 metrov, ktorú momentálne na Slovensku presahuje jediná budova – Eurovea Tower.
Eurovea Tower: Nový symbol výškového rozvoja Bratislavy
Prvý slovenský mrakodrap dosiahol v roku 2023 výšku 168 metrov a prekonal všetky predchádzajúce budovy v Bratislave. Developer JTRE, ktorý stojí za týmto projektom, chcel budovu poňať ako symbol prepojenia moderného dizajnu s funkčnosťou, pričom jej tvar a fasáda sú inšpirované svetovými architektonickými trendmi.
Celý proces výstavby Eurovea Tower je zachytený v dokumentárnom filme režiséra Jara Vojteka. Film prináša pohľad na technické, logistické a emocionálne výzvy, ktorým tím čelil, a dáva divákom možnosť nahliadnuť za kulisy tohto ambiciózneho projektu. Pozrieť si ho môžete napríklad 19. septembra 2024 v knižnici na Nobelovej ulici 30 v Bratislave a v priebehu októbra a novembra v rôznych artových kinách.
Keď porovnáme Manderlák a Eurovea Tower, vidíme obrovský pokrok, ktorý Bratislava za takmer storočie urobila. Manderlák s jeho 45 metrami predstavoval začiatok modernej výstavby v meste, zatiaľ čo Eurovea Tower so 168 metrami je symbolom toho, ako ďaleko sa výšková architektúra dostala. Obe stavby však plnia podobnú úlohu – stali sa ikonami svojej doby a stelesnením ambícií Bratislavy ako rýchlo sa rozvíjajúceho mesta.
Mesto vo vývoji
Bratislava sa v posledných desaťročiach stala magnetom pre moderné architektonické projekty. Od Manderláku po Eurovea Tower sa mesto vyvíja, prechádza zásadnými zmenami a neustále sa rozširuje. S týmto rozvojom však prichádzajú aj otázky, akým smerom by sa mala urbanizácia uberať. Výškové budovy prinášajú efektívne riešenia pre rastúce mestá, no zároveň je potrebné zachovať rovnováhu medzi novými projektmi a historickým charakterom miest, akým je Bratislava.
