Bratislava bola v minulosti centrom slovenskej filmovej tvorby a vítala aj mnohé zahraničné produkcie. Záujem filmárov o hlavné mesto síce ochabol, no miestni tvorcovia napriek tomu získavajú mnohé domáce i medzinárodné ocenenia. Slovenská režisérka Yvonne Vavrová v rozhovore vysvetľuje, ako sa podľa nej môže hlavné mesto opäť etablovať na medzinárodnej filmovej mape.
Afganský profesor, ukrajinská influencerka či americký hokejista. Ako sa žije cudzincom v Bratislave?
Bratislava bola už od svojich počiatkov v trinástom storočí plná života, keď tu žili Kelti spoločne s Rimanmi. Už vtedy sa tu prakticky dalo hovoriť o pojme multikulturalizmu. Nie je tomu inak ani dnes. V meste označovanom aj ako križovatka západnej a východnej Európy dochádza k stretu k viacerých rozličných kultúr. Podľa Úradu hraničnej a cudzineckej polície žije v Bratislavskom kraji vyše 30-tisíc cudzincov.
Ukrajinka v Bratislave: Všetci utekajú pred vojnou, niekto vlakom, iní na drahom aute
Od začiatku vojenskej invázie utiekli z Ukrajiny na Slovensko desaťtisíce ľudí, mnohí až do Bratislavy. Rodená Ukrajinka Kateryna síce v Bratislave žije už viac ako dvadsať rokov, väčšinu rodiny má však stále v rodnej krajine. Rodičov sa jej podarilo dostať až k sebe domov a dnes im, ale aj ďalším Ukrajincom pomáha začleniť sa do našej spoločnosti.
Arborista: Bez stromov v meste by sa nedalo žiť, Bratislava začína naprávať hriechy minulosti
Devínska Kobyla, Malé Karpaty aj rozľahlé lužné lesy v okolí Dunaja. Na prvý pohľad je Bratislava zeleným mestom, v ktorom nie je núdza o dostatok stromov či zelených plôch. Podľa arboristu Tomáša Fraňa však až v posledných rokoch vidieť strategický prístup vedenia mesta k rozvoju zelene, a v porovnaní so susednými metropolami má naše mesto čo doháňať. Prečítajte si ďalší zo seriálu rozhovorov Spokojný život v meste.
Ako vzdelávať nadané deti? Odpovedajte na otázky, ale netlačte na nich, hovoria odborníčky
Žiaci s intelektovým nadaním nemusia byť vždy čistí jednotkári a najlepší v ročníku. Výnimočný talent u dieťaťa často prináša výzvy pri jeho rozvoji a potrebuje špeciálny prístup. Zakladateľky neziskovej organizácie CENADA Martina Mátychová a Jana Jurášková sa špecializujú na vzdelávanie nadaných detí. Hovoria, že ak dieťa dostane priestor venovať sa tomu, čo ho baví, postupne sa dovzdelá aj v ostatných predmetoch.
Integrácia cudzincov je maratón, Bratislava momentálne stojí na štarte
Čas čítania: 7 minút
Pre dobrú prax integrácie cudzincov do každodenného života v meste netreba hľadať inšpiráciu ďaleko. Riaditeľka Centra pre výskum etnicity a kultúry (CVEK) Elena Gallová Kriglerová v ďalšom rozhovore zo seriálu Spokojný život v meste hovorí, že príkladom nám môžu ísť aj Viedeň či Praha. Bratislava v mnohom zaostáva a napríklad cudzinecká polícia je stále veľkým problémom, na ktorý médiá neustále poukazujú, podľa E. G. Kriglerovej sa však hlavné mesto hýbe správnym smerom.
Riaditeľka OZ Vagus: V Bratislave každú noc spí na ulici 4 000 ľudí
Čas čítania: 8 minút
Okoloidúci často nevedia, ako vhodne a citlivo pomôcť ľuďom bez domova. Podľa Alexandry Károvej, výkonnej riaditeľky OZ Vagus, je najlepšie nechať pomoc na odborníkov. Spolu s kolegami sa práci s ľuďmi bez domova venuje už od roku 2011. Z vlastnej skúsenosti hovorí, že niekedy sa s nimi stačí len porozprávať.
Psychologička: Rodičia by mali deťom vysvetliť situáciu a minimalizovať negatívne správy
Čas čítania: 7 minút
Pandémia, obmedzenia a zákazy nedoliehajú len na dospelých, ale aj na deti. Hoci neriešia zhoršujúcu sa ekonomickú situáciu či riziko straty zamestnania, dištančná výuka či odlúčenie od kamarátov môže poznačiť ich psychický stav. Detská psychologička Eva Šuleková v rozhovore radí, ako sa so súčasnou situáciou vysporiadať v rodine, a ako ju premeniť na výhodu a príležitosť utužovania rodinných vzťahov.
V Bratislave rastú komunitné záhrady, ktoré zlepšujú susedské vzťahy
Čas čítania: 5 minút
Záhradkárska sezóna sa blíži ku koncu a pestovatelia majú plné ruky práce so zberom posledných plodín. V Bratislave záhradkárčenie nie je iba doménou majiteľov rodinných domov, čoraz populárnejšie je aj medzi obyvateľmi panelákov. Takto vytvorené susedské komunity si vzájomne pomáhajú a ich spolupráca často presiahne spoločné okopávanie a pestovanie. Komunitnému záhradkárčeniu sa venuje ďalší diel zo série Spokojný život v meste.
V mestách pribúdajú kreatívci, prepája ich coworking
Čas čítania: 5 minút
Mestá priťahujú kreatívnych ľudí a nezávislých profesionálov. Zaužívaný pracovný koncept vlastného pracovného stola vo vlastnej kancelárii či korporátnom sídle tak čoraz častejšie dopĺňajú flexibilné riešenia pracovného prostredia. Jedným z moderných spôsobov práce populárnych medzi pracujúcimi na voľnej nohe je aj coworking, flexibilná práca v komunite. Zakladateľka Coworkingu Cvernovka Michala Hrnčiarová vidí vo svojom projekte budúcnosť najmä po skúsenosti ľudstva s koronavírusom.
Dizajnérka interiérov: Pandémia preverila stav nášho bývania
Čas čítania: 8 minút
Veronika Kotradyová sa venuje vplyvu okolitého prostredia na ľudské vnímanie a psychiku. V publikácii Ako dobre bývať vysvetľuje, ako sa interiér bytu či domu stáva odrazom jeho vlastníka a kde je hranica medzi príjemným interiérom a nadmerným množstvom stimulov pre ľudské zmysly. Kvalitnému interiéru a životnému priestoru v bývaní sa venuje ďalší diel zo seriálu Spokojný život v meste.
Ekológ: Bratislavčania si neuvedomujú výnimočnosť lesov pri Dunaji, chýba im aj kontakt s vodou
Čas čítania: 6 minút
Okolie Bratislavy je zelené, no vo vnútri mesta príroda chýba, hovorí ochranár, ekológ a predseda Bratislavského regionálneho občianskeho združenia (BROZ) Tomáš Kušík. V ďalšom rozhovore zo série Spokojný život v meste vysvetľuje, kde vidí potenciál pre rozvoj nábreží, a prezrádza svoje obľúbené miesta v okolí hlavného mesta.
Lousy Auber: Teším sa, keď uvidím, ako moje dielo na Hoteli Kyjev zbúrajú
Čas čítania: 5 minút
Bratislavský fotograf, režisér a umelec Lousy Auber sa do povedomia širšej verejnosti dostal vďaka projektu Hotel Kyjev Deconstructed. V rámci neho navrhol novú fasádu hotela týčiaceho sa nad Kamenným námestím. V portfóliu má aj projekt @lousyselfies a na Instagrame ho sleduje viac ako desaťtisíc ľudí. Napriek tomu, že pred jeho objektívom pravidelne stoja rôzne osobnosti, on sám sa fotí nerád a preferuje, keď na fotke nie je vidieť jeho tvár.
Sociálna pracovníčka: Ako pomôcť ľuďom v kríze? Opýtajte sa ich
Čas čítania: 7 minút
Každý má nárok na spokojný život v meste. Nielen ľudia žijúci štandardným „usporiadaným“ životom, ale aj tí, ktorí sa pre zlú životnú situáciu ocitli na okraji spoločnosti. Za tento stav môžeme všetci, hovorí terénna sociálna pracovníčka Karina Andrášiková zo združenia Mládež ulice.
Každý deň hodina do práce. Aké (ne)výhody má bývanie za hranicami Bratislavy?
Čas čítania: 10 minút
Plné príjazdové cesty do Bratislavy, kilometrové kolóny, preplnené škôlky a nedostupnosť služieb. Napriek týmto a ďalším negatívam spojeným s bývaním v tzv. satelitných obciach sa na perifériu Bratislavy sťahujú tisíce ľudí. Podľa urbánneho geografa Martina Švedu táto tendencia v najbližšom období klesať nebude. V rozhovore vysvetľuje, čo ľudí vyháňa z mesta a ako ich pritiahnuť naspäť.
Seniori v meste potrebujú kontakt s mladými, spokojní sú, keď sa cítia užitoční
Čas čítania: 5 minút
Lívia Matulová Osvaldová sa síce sama považuje za seniorku, ale od typickej dôchodkyne má ďaleko. Ako riaditeľka Občianskych združení Kreatívny klub Luna a Senior Friendly sa snaží šíriť povedomie o aktívnom starnutí a dôležitosti medzigeneračného trávenia času v komunite. Za svoje aktivity bola nominovaná aj v ankete Osobnosť Bratislavy.
Sociológ: Mesto musí ľudí spájať, nie polarizovať. A to bez ohľadu na vek, vzdelanie či ekonomický status
Čas čítania: 9 minút
„Do prázdnej ulice, kde nič nie je, ľudí nepritiahneme. Musíme im dať dôvod, aby si tam sadli na kávu, prečítali noviny, stretávali sa tam a zároveň ponúknuť verejný priestor, ktorý pre nich bude bezpečný a komfortný,” hovorí sociológ Roman Džambazovič.
Psychologička: Aby boli ľudia v meste šťastní, musia mať priestory, kde sa môžu stretávať
Čas čítania: 9 minút