Temný turizmus v Bratislave: Upaľovanie čarodejníc či sídlo kata ako turistická atrakcia

29. januára 2025
Čas čítania: 6 minút

Miesta spojené s tragédiami a nešťastiami minulosti každoročne navštevujú tisíce turistov a zvedavcov. Tento fenomén, známy ako temný turizmus, sa postupne stáva novým trendom v cestovnom ruchu. Hoci na Slovensku zatiaľ nie je výrazne rozšírený, autor literatúry faktu a filmový nadšenec Tomáš Galierik v knihe Miesta zločinu a tragédií zmapoval niekoľko lokalít zaujímavých pre jeho nadšencov. Osobitnú pozornosť venoval Bratislave, ktorá podľa neho ukrýva množstvo príbehov vhodných aj pre filmové či knižné hororové spracovania.

Čo vás inšpirovalo k napísaniu knihy Miesta zločinu a tragédií?

Chcel som sa venovať téme, ktorej chýba rozsiahlejší výskum alebo na ktorú sa nepozerá z pohľadu cestovného ruchu a kultúry. Chcel som pripraviť niečo, čo by nám pripomínalo aj iný pohľad na miesta okolo nás. Po niektorých uliciach či námestiach môžeme chodiť roky, ale často netušíme, čo sa na nich odohrávalo. Vidíme kríže a pamätné tabule, ale nepoznáme okolnosti a príčiny, prečo sa nejaká tragédia odohrala.

Temný turizmus v Bratislave: Upaľovanie čarodejníc či sídlo kata ako turistická atrakcia
Autor knihy Miesta zločinu a tragédií Tomáš Galierik. Zdroj: archív Tomáša Galierika

Ako ste vyberali jednotlivé miesta do knihy? Mali ste stanovené nejaké konkrétne kritériá?

Vo svete existuje pojem temný turizmus, ktorý u nás zatiaľ nie je rozšírený. Zahŕňa cestovanie alebo navštevovanie miest spojených so smrťou či nešťastím, alebo miest, ktoré by mohli inšpirovať filmové a literárne hororové žánre, pričom by si scenáristi a spisovatelia nemuseli nič extra vymýšľať. Miesta sú často spracované podľa spoločnej tematiky. Napríklad téma upírov zahŕňa legendy, skutočné postavy aj zaujímavosti spojené s vampirizmom. Kapitola o popravách mapuje popraviská a šibenice v historických záznamoch, ale aj v rámci miest, ktoré dodnes existujú. Nemali by sme na ne zabúdať, pretože môžu slúžiť aj ako ponaučenie a nástroj vzdelávania.

Aká bola najväčšia výzva pri zbieraní materiálov a informácií pre vašu publikáciu?

Výzvou bolo prekonať prvotné odrádzanie od témy. Príliš negatívne udalosti, história a krvavé spomienky, ktoré som mapoval, spočiatku spôsobovali nepochopenie ľudí. Postupne som však pri zbieraní informácií a prechádzaní kroník, kníh a archívov narážal na ústretovosť viacerých inštitúcií. Pomohli mi slovenské múzeá ako Malokarpatské múzeum v Pezinku, Stredoslovenské múzeum, Stará radnica, bratislavské inštitúcie a konkrétni pracovníci inštitúcií venujúcich sa ochrane pamiatok. Neoceniteľnú pomoc mi poskytol aj Archív mesta Bratislavy. Bez jeho príspevku by som nedosiahol výsledok v rámci mapovania poslednej šibenice v Bratislave, ktorá bola približne tam, kde dodnes stojí Ludwigov mlyn.

Temný turizmus v Bratislave: Upaľovanie čarodejníc či sídlo kata ako turistická atrakcia
Hlavné námestie v Bratislave bolo kedysi centrom popráv. Zdroj: Archív Tomáša Galierika

Čím ste sa riadili pri výbere miest, ktoré sa v knihe nachádzajú?

Výber miest môže pôsobiť chaoticky, ak napríklad v jednej knihe čítate o čarodejniciach, zatopených obciach a dokonca o organizovaných zločinoch v novodobej histórii. Ide však v prvom rade o miesta zločinu a tragédií. Taký je názov knihy aj jej obsah. Sú tam lokality, ktoré by nám mali pripomínať minulosť. Nie vždy má človek život vo vlastných rukách. Neraz za tragédiami stáli politické rozhodnutia, režim, komplikovaná doba alebo nevzdelanosť a fanatizmus.

V knihe spomínate historické miesta spojené s upírmi a čarodejnicami. Ako ste sa dostali k tejto téme, a ktoré z nich vás najviac fascinovali?

Existuje množstvo záznamov radníc kráľovských miest. Účtovné knihy poskytujú informácie o odmenách pre kata za vykonanie popravy a jej prípravu. Náklady spojené s väznením a popravami nepriamo vypovedajú o priebehu týchto procesov. V lepšom prípade si mestá viedli podrobné súdne zápisy, vďaka ktorým poznáme množstvo prípadov aj z Bratislavy. Pri hľadaní detailov o konkrétnych prípadoch som však niekedy narazil na ešte fascinujúcejšie fakty. Zarazilo ma zistenie, koľko žien bolo neprávom odsúdených za bosoráctvo a popravených na základe absurdných obvinení. Ich priznania sa v rôznych regiónoch často zhodovali, keďže boli vynútené počas mučenia. Šlo o výmysly. Ťažko uveriť, že by žena dobrovoľne nadobudla podobu čiernej mačky, vedome obcovala s diablom alebo cielene spôsobila uhynutie susedovej kravy začarovaním.

Kniha ponúka pestrý výber záberov a ilustrácií. Spája sa s niektorou z nich špeciálny príbeh, ktorý stojí za zmienku?

Mimoriadne cennou je pre mňa fotografia od významnej osobnosti z organizácie UNESCO, pána Giora Solaru, ktorý špeciálne pre moju knihu odfotil Boží hrob v rámci kapitoly o pohrebiskách a svetovo významných hroboch, ktoré patria do oblasti temného turizmu. Čitatelia určite ocenia vzácny pohľad na rozlúčkovú kaplnku na Krížnej ulici, ktorá musela ustúpiť výstavbe cesty. Toto miesto slúžilo odsúdeným na poslednú rozlúčku s rodinou, po ktorom pokračovali už len v sprievode kňaza a kata. Kapitola venovaná pranierom ma prinútila niektoré z nich opakovane navštíviť. Často boli ukryté v tieni iných budov. Veľmi si vážim aj fotografie, ktoré mi poskytli konkrétni zamestnanci Pamiatkového úradu a ďalších inštitúcií.

Temný turizmus v Bratislave: Upaľovanie čarodejníc či sídlo kata ako turistická atrakcia
Rozlúčková kaplnka, ktorá sa nachádzala na Krížnej ulici. Fotografia z 30. rokov 20. storočia. Zdroj: Mestský ústav ochrany pamiatok v Bratislave.

Vidíte v týchto miestach aj hlbší historický alebo kultúrny odkaz?

Význam mnohých z nich je dôležitý aj dnes. Pripomínajú nám viac ako len pominuteľnosť človeka. Neraz sa týkajú osobnej histórie niekoho v našom okolí. Kríže pri cestách nás prinútia spomaliť. Sú to často miesta, ktoré nám ukážu, či sme ešte ľudia, alebo je nám naozaj všetko jedno.

V knihe sa venujete aj temným zákutiam Bratislavy. Ktoré miesto Vás najviac zaujalo a prečo?

Zaujímavým zistením je, že v určitom období fungovali v našom hlavnom meste dva samostatné celky, mesto s hradbami a hrad s podhradím. Každý z nich mal vlastné zákony, odlišné vedenie a právomoci. V Bratislave sa nachádzalo aj niekoľko miest, kde stáli šibenice, kde sa popravovalo stínaním, lámaním na kolese alebo vešaním. Pri bývalej Rybárskej bráne dokonca topili ženy. Na Hurbanovom námestí bola upálená prvá čarodejnica v meste, čo dnes pripomína len jedna tabuľa na zemi, umiestnená blízko prechodu k Michalskej bráne. Táto tabuľa je však iba v slovenčine a obsahuje reklamu. Zaujímavým detailom z histórie je aj originálny spôsob, akým mesto zakročilo proti nevestincom. Zriadilo mestský nevestinec, kde poriadok v určitom období udržiaval mestský kat.  

Temný turizmus v Bratislave: Upaľovanie čarodejníc či sídlo kata ako turistická atrakcia
Chodník na Hurbanovom námestí ukrýva takúto pamätnú dosku na počesť upálenej čarodejnice. Zdroj: archív Tomáša Galierika

V knihe spomínate aj menej známe historické fakty o Bratislave. Ktorý z nich je podľa vás najzaujímavejší?

Práve temné udalosti z minulosti majú potenciál zaujať širšie publikum. V zahraničí je tento koncept osvedčený a nijako nenarušuje imidž mesta. Zaujímavým faktom či skôr celou veľkou kapitolou histórie je napríklad Stará radnica. Tá by mala byť súčasťou každého turistického okruhu mestom. Stavba s vnútorným dvorom a palácom je jedinečná už na prvý pohľad. Tvoria ju viaceré budovy a ukrýva oveľa viac, než si človek všimne zvonka. Vystúpené arkierové okno radnice, ktoré možno vidieť z Hlavného námestia, zohrávalo dôležitú úlohu, keďže práve odtiaľ sa vyhlasovali rozsudky a plánované popravy, ktoré sa často konali priamo na Hlavnom námestí. V prípade potreby sa postavila šibenica a stínalo sa. Odsúdení to nemali ďaleko, pretože priamo pod radnicou sa dodnes nachádza unikátna väznica a séria pranierov, kde boli odsúdenci pripútaní. Nejde o repliky či drevené modely, aké poznáme z hradných expozícií, tieto priestory sú autentické a návštevníci Bratislavy by si ich nemali nechať ujsť.

Myslíte si, že by Bratislava mala viac propagovať tieto príbehy, alebo je lepšie, ak zostávajú menej známou súčasťou histórie hlavného mesta?

Na vlastné oči som na rôznych miestach sveta opakovane videl, že aj jednoduchá zaujímavosť z tejto oblasti dokáže ľudí zaujať. Povedzte zahraničnému turistovi, že čarodejnice neboli len záležitosťou amerického Salemu, nemeckých alebo španielskych inkvizičných procesov, ale že práve stoja na mieste, kde upálili prvú bratislavskú čarodejnicu. Ak niekto driemal, už rozhodne nebude. Produkt v cestovnom ruchu, ktorý by takéto poznávanie hlavného mesta ponúkol, by Bratislave určite neuškodil. Mohol by osloviť aj samotných obyvateľov, ktorí tieto zaujímavosti nepoznajú. Napríklad o tom, ako žil, pracoval a čím bol poverený mestský kat v Bratislave, sa dnes dozviete len z historických kníh, ale nie priamo v meste samotnom, a to je škoda. Na Slovensku je len málo miest, ktoré dokážu oživiť svoju temnú minulosť a spraviť z nej turistickú atrakciu. Napríklad Krupina alebo Kežmarok obnovili klietku hanby a vytvorili tak zaujímavý bod záujmu pre návštevníkov.

Temný turizmus v Bratislave: Upaľovanie čarodejníc či sídlo kata ako turistická atrakcia
Baštová ulica bola kedysi bydliskom miestneho kata. Zdroj: archív Tomáša Galierika

Plánujete pokračovanie alebo ďalšie knihy s podobnou tematikou?

Pôvodne bola súčasťou tejto knihy a zámeru aj téma venovaná vypáleným obciam a masakrom, ktoré som napokon vystrihol pre zmenu konceptu a delenia. Určite v nej však chcem pokračovať. Považujem to za férové voči všetkým informátorom a pamätníkom, s ktorými som sa spojil ešte počas pôvodných prác na tejto knihe. Tento projekt má pre mňa aktuálne prioritu, a pevne dúfam, že sa podarí tento príbeh dostať do knižnej podoby ešte tento rok.

Temný turizmus v Bratislave: Upaľovanie čarodejníc či sídlo kata ako turistická atrakcia
Titulná strana knihy. Zdroj: archív Tomáša Galierika

Sledujte náš blog, sociálne siete a newsletter pre viac noviniek.