Gehl Architects je medzinárodná architektonická a urbanistická spoločnosť založená dánskym architektom Janom Gehlom, jedným z priekopníkov mestotvorby orientovanej na peších a cyklistov. Jeho ateliér sa zameriava na zvyšovanie kvality verejných priestorov a život nielen v budovách, ale najmä medzi nimi. V Bratislave sa odborníci tohto ateliéru venujú revitalizácii niektorých bývalých priemyselných oblastí, napríklad zóne Nové Lido na pravom brehu Dunaja. V rozhovore odpovedajú Morten Kjer Jeppesen (MKJ), vedúci európskeho tímu pre masterplanning a dizajn, a urbanistka a architektka Yaxin Wang (YW).
Ako má podľa vás vyzerať ideálne mesto pre ľudí?
MKJ: Nezameral by som sa na to, ako by malo vyzerať, ale ako by sa v ňom ľudia mali cítiť. Mesto, v ktorom sa ľudia stretávajú vo verejných priestoroch, v ktorom chcú tráviť čas, v ktorom sa radi prechádzajú či bicyklujú. Využívajú jeho rozličné funkcie a neslúži iba ako priestor, cez ktorý sa autom dopravia do práce a zase domov. Mesto je dobré vtedy, keď v ňom jeho obyvatelia chcú tráviť čas.
Akými princípmi sa riadite pri navrhovaní nových verejných priestorov, štvrtí či miest?
MKJ: Kladieme dôraz na to, aby sa v nich ľudia cítili bezpečne, aby v nich radi trávili čas, aby v nich bola dobrá mikroklíma a zároveň aby boli chránené pred prírodnými živlami a podobne. Či už pracujeme na stratégii rozvoja veľkého mesta, alebo malej komunity, analyzujeme atmosféru a snažíme sa pochopiť život na danom mieste a až následne navrhneme dizajn, ktorý podporí súčasný život v meste a vyrastie „okolo“ toho, čo tu už existuje. Náš prístup je teda opačný, ako pri tradičných architektonických návrhoch – začíname verejnými priestormi, pokračujeme infraštruktúrou a budovy navrhujeme až nakoniec.
Aká dôležitá je pri modernom rozvoji mesta komunita a dôraz na jej tvorenie v nových mestských štvrtiach a priestoroch?
MKJ: Bez komunít by sa ľudia v meste necítili bezpečne a nechceli by v ňom tráviť čas. Vždy sa snažíme pochopiť, aké komunity sa tu v súčasnosti nachádzajú a ako môžeme podporiť vznik ďalších.
YW: Samozrejme, závisí od konkrétneho mesta, keďže ľudia v rôznych kútoch sveta majú rôzny spôsob života. Kľúčové je sledovať a pochopiť, čo sa v danej štvrti či mestskej časti deje, a tomu prispôsobiť riešenia. V našej spoločnosti máme tím sociológov a ďalších odborníkov, ktorí riešia, ako čo najlepšie porozumieť špecifikám verejného priestoru. Pre mňa osobne je najdôležitejšie zažiť to miesto osobne na vlastnej koži a porozumieť mu.
Veľkou tému pri vytváraní miest pre život je udržateľnosť. Ako sa pozeráte na tento trend a ako ho aplikujete pri vašich návrhoch?
YW: Nemyslím si, že ide o trend, ale o nutnosť, ktorá musí byť našou prioritou, ak chceme aj v budúcnosti mať dostatok priestoru pre kvalitný život. Naše návrhy musia zohľadňovať stovky rokov v budúcnosti. Celý svet čelí výzvam spojeným s ekológiou a ochranou životného prostredia a ak sa nebudeme správať udržateľnejšie, prídeme o našu planétu – miesto, kde žijeme.
Aké sú princípy udržateľnosti, ktorými sa môžu riadiť mestá, ale i developeri či samotní obyvatelia a prispieť tak k lepšej budúcnosti?
MKJ: Vidím, že v Bratislave je hlavou témou mobilita. Nehovorím, že autá by mali byť zakázané, no ľudia by mali možnosť si vybrať z viacerých rovnako kvalitných a dostupných možností. Mať viacero spôsobov, ako byť mobilný v meste – či už bicyklom, hromadnou dopravou, pešo, ale aj autom – umožní ľuďom vybrať si tú udržateľnejšiu variantu, najmä keď im mesto vysvetlí, aké sú jej benefity nielen pre prírodu, ale aj pre nich samotných. S tým súvisí aj zdravie, a to nielen fyzické, ale aj mentálne, pobyt na čerstvom vzduchu či vzťah k mestu, v ktorom žijeme, ktorý si najlepšie vybudujeme, keď v ňom budeme tráviť viac času.
YW: Pochádzam z Číny, kde vo veľkých mestách výborne funguje metro, ktoré som často využívala. Kým som sa nepresťahovala do Dánska, bicykel som nikdy nevlastnila, no infraštruktúra pre cyklistov je tam taká dobrá, že ide skutočne o najrýchlejší spôsob, ako sa môžem dostať do práce. Keď som teraz prvýkrát navštívila Bratislavu, hovorila som si, že to mesto je také kompaktné a oproti čínskym metropolám malé, že sa pýtam, načo sú vôbec ľuďom autá.
Ako hodnotíte Bratislavu z hľadiska udržateľnosti? Ktoré opatrenia sú v tomto smere podľa vás dobré, a kde vidíte priestor pre zlepšenie?
MKJ: Bratislavu som navštívil viackrát a vždy ma nadchne história, ktorú tu nachádzame z rôznych období. Takisto je výrazne prepojená s prírodou, či už vďaka rieke, ktorá tečie jej stredom, alebo množstvom zelene, ktorá výrazne zasahuje do jej územia. Takéto množstvo zelene je pre európske mestá výnimočné. Vnímame veľký posun k lepšiemu, vidím veľa električiek, novovznikajúce zelené verejné priestory aj nové cyklotrasy, hoci nie každý tieto zmeny spočiatku ocení.
Pôsobíte v Kodani, o ktorej sa dá povedať, že je hlavným mestom cyklistiky na svete. Aká bola cesta tohto mesta do stavu, kde je dnes, a vidíte prípadné podobnosti s Bratislavou?
MKJ: Kodaň je podobná Bratislave, no nemá takú bohatú históriu a je jednotvárnejšia. Pred pár desiatkami rokov sme aj tu uprednostňovali dopravu osobnými autami a táto zmena myslenia a kultúry trvala veľmi dlho. Vnímame aj kritiku niektorých opatrení v Bratislave, ktoré uprednostňujú cyklistov, pretože sú údajne určené iba pre pár desiatok ľudí. Niekde však tá zmena začať musí a jej kvalita sa ukáže, až keď bude súčasťou celomestskej siete.
YW: V Kodani je bicyklovanie najrýchlejší spôsob, ako sa prepraviť do školy či do práce. Väčšina ľudí tu nebicykluje kvôli fyzickej aktivite alebo ušetreniu peňazí, ale preto, že je to najjednoduchšie. V Bratislave je táto infraštruktúra v zárodku a je príliš skoro hodnotiť prvé kroky, no keď vznikne širšia sieť, jej obyvatelia budú mať skutočne na výber a vtedy sa ukáže, ktorý spôsob prepravy uprednostnia.
Máte skúsenosti aj s revitalizáciou území nachádzajúcich sa pri nábreží?
MKJ: V minulosti predstavovala voda najmä dopravnú infraštruktúru a ľahký spôsob prepravy a vstupu do mesta. Zmeniť tieto industrializované zóny na kvalitný priestor pre život a vrátiť ľudí k vode je trendom posledných desaťročí a vnímame ho ako prioritu mnohých európskych miest. V Novom Lide vidíme podobnú príležitosť, ide o veľkú oblasť v ktorej prepojenie na vodu úplne absentuje, a naším spoločným cieľom je ho obnoviť a urobiť z rieky Dunaj súčasť verejného priestoru s možnosťami trávenia voľného času.
YW: Podieľala som sa na viacerých projektoch revitalizácie nábrežných zón, napríklad v Newcastle či v rôznych čínskych mestách. Mestá si postupne uvedomujú hodnotu nábrežných priestorov a v Kodani k nim pristúpili zaujímavo, keď ich pretvorili takmer až na ihriská.
