Po uvoľnenom lete a návrate k takmer bežnému fungovaniu čelí Slovensko druhej vlne koronakrízy. Pribúdajú rekordné počty nakazených a hoci väčšina z nich má bezpríznakový priebeh ochorenia, objavuje sa čoraz viac prípadov dlhodobých následkov. Časť populácie napriek každodenným správam o negatívnych vplyvoch tohto ochorenia vytrvalo popiera jeho existenciu a spochybňuje potrebu vakcinácie. Práve tá bude podľa virologičky Tatiany Betákovej z Biomedicínskeho centra SAV kľúčová v tom, či sa nám koronavírusu podarí zbaviť.
Zdroj: Shutterstock
Očkovanie a vakcinácia budú témou ďalšej z cyklu prednášok SAVinci, ktorá bude streamovaná v stredu 30. septembra na Facebookovom profile Westend Bratislava.
Kedy bude podľa vás hotová vakcína proti ochoreniu COVID-19?
Tento rok to určite nebude. Nie je problém navrhnúť skladbu vakcíny, no jej testovanie vyžaduje čas a to sa nedá urýchliť. Vakcína sa najskôr testuje na zvieratách, sleduje sa, či je bezpečná a efektívna. Znamená to, či vznikajú protilátky požadovanej kvality. Klinické testy sa následne robia v troch fázach. V prvej fáze sa vakcína podáva iba niekoľkým desiatkam dobrovoľníkov a sleduje sa bezpečnosť a efektívnosť. Ak sa ukáže, že nikto z dobrovoľníkov nemá zdravotné ťažkosti a vakcína je bezpečná, pristupuje sa k druhej fáze testovania, kde je už niekoľko stoviek dobrovoľníkov. Okrem bezpečnosti vakcíny sa sleduje reakcia ľudí, koľko a akých protilátok vzniká, či sú aktivované aj T lymfocyty, ako dlho pretrváva získaná imunita, či stačí jedna dávka vakcíny, alebo je treba očkovanie opakovať, a podobne. V tretej fáze sa vakcína testuje na niekoľkých tisícoch dobrovoľníkov a opäť sa overuje bezpečnosť a efektivita vakcíny. Druhá a tretia fáza sa môžu spojiť, ale nedá sa skrátiť čas na to, aby sme si boli istí, že nevznikajú nežiaduce účinky.
Takže okrem účinnosti je dôležitá aj bezpečnosť vakcíny?
Každý človek môže reagovať inak a preto sa zahŕňa čo najviac dobrovoľníkov, aby sa nežiaduce účinky objavili. Až keď je vakcína naozaj bezpečná a samozrejme efektívna, môže sa pristúpiť k jej schváleniu, výrobe a predaju. Žiadna farmaceutická firma nepustí na trh neoverenú vakcínu a nebude riskovať, že poškodí zdravie ľudí. Pri akýchkoľvek problémoch a pochybnostiach sa klinické testy prerušujú, prešetruje sa problém a na základe zisteného sa rozhoduje, či sa bude alebo nebude v klinických testoch pokračovať. Firmy sľubovali, že bude vakcína dostupná už túto jeseň. Realita však je, že budeme radi, ak bude vakcína dostupná v lete na budúci rok.
Tatiana Betáková. Zdroj: Archív T. Betákovej
Aké je riziko nežiaducich účinkov očkovania a ako sa dá vopred odhaliť?
Medzi nežiaduce reakcie po vakcinácii sa zaraďuje zvýšená teplota, opuch a bolesť v mieste vpichu, začervenanie, prípadne bolesť hlavy. Toto je v podstate žiaduca zápalová reakcia, ktorá potvrdzuje, že organizmus spoznal antigén a začal vytvárať protilátky. Nežiaduca reakcia je alergická reakcia u predisponovaných pacientov. Preto sa treba dať očkovať po konzultácii s lekárom. Samozrejme, sú ľudia, ktorým sa očkovanie neodporúča.
Pomôže nám vakcinácia k návratu k “životu pred koronou”?
Záleží na tom, koľko ľudí sa dá zaočkovať. Keby sa dalo zaočkovať 95 percent populácie, teda nie iba Slovákov, vírusu by sme sa mohli raz a navždy zbaviť. Je to však zjavná utópia, pretože mladí ľudia, ktorí sú hlavní prenášači vírusu, nemajú zdravotné problémy a vírus ich nezabíja, takže sa dá predpokladať, že túto skupinu ľudí nepresvedčíme, aby sa dali očkovať. Starí ľudia a ľudia s chronickými ochoreniami nebudú na očkovanie reagovať tak efektívne ako mladí ľudia a otázne bude, ako dobre ich bude vakcína chrániť. V každom prípade, vakcína určite zachráni zdravie a život mnohým ľuďom, ktorí sa dajú zaočkovať.
Prečo je vakcinácia dôležitá?
Vírus SARS-CoV-2 spôsobuje závažné ochorenie a ukazuje sa, že aj ľudia, ktorí mali mierne príznaky, ostávajú s trvalými následkami. V súčasnosti sa vo Veľkej Británii a v ďalších krajinách, kde prebehla silná prvá vlna, spätne vyhľadávajú pozitívne testovaní ľudia a zisťuje sa, ako u nich COVID-19 prebehol a aké majú v súčasnosti problémy s touto infekciou. Rastú prípady ľudí, ktorí po prekonaní COVID-19 majú niekoľko týždňov po „vyzdravení” stále problémy s veľkou únavou. Jednému z desiatich pacientov, ktorí stratili čuch, sa nevrátil, niektorým sa vrátil iba čiastočne, niektorí ľudia majú problém so sluchom, niektorí stratili pamäť, začali prežívať delíriá, objavila sa demencia či problémy so srdcom. Navyše vírus SARS-CoV-2 dokáže negatívne ovplyvňovať náš imunitný systém, čím si zabezpečuje lepšie podmienky pre svoje množenie a šírenie.
Platí pri koronavíruse, že keď ho už pacient mal, môže ho chytiť opäť?
Po prekonaní COVID-19 nezískavame doživotnú imunitu a asi po pol roku môžu byť ľudia znova nainfikovaní. Nikde nie je zaručené, že druhá infekcia bude miernejšia. Naopak, sú pacienti, ktorí pri druhom ochorení COVID-19 skončili na JISke.
Zdroj: Shutterstock
Existujú nejaké lieky, ktoré môžu aspoň čiastočne zmierniť či skrátiť priebeh ochorenia?
Antivirotiká majú veľmi obmedzené pôsobenie, čiže v súčasnosti nemáme lieky, ktoré by liečili COVID-19. Vírus šíria hlavne presymptomatickí ľudia, takže nevieme, komu sa máme vyhýbať, pretože ľudia, ktorí nás môžu nainfikovať, ešte nemajú symptómy. Pre mnoho ľudí trpiacich chronickými ochoreniami či obezitou predstavuje vakcína jedinú šancu, ako si chrániť zdravie a život.
Čo je vlastne vakcína? Čo je jej obsahom?
Každý z nás má vrodenú imunitu a získanú imunitu. Vrodená imunita je nešpecifická, zjednodušene funguje tak, že telo reaguje rovnako, ak sa nainfikujeme vírusom, baktériou, alebo sa porežeme. Po prekonaní infekcie sa vrodená imunita nezlepší. Ostáva stále rovnaká a bude úplne rovnako reagovať na vírus v budúcnosti. Získaná imunita je špecifická. Je tvorená pamäťovými B a T lymfocytmi a tieto lymfocyty špecificky rozpoznávajú votrelca, ktorým môže byť vírus či baktéria. Hovoríme o antigénoch, ktoré sú na votrelcovi a o protilátkach, ktoré tvoria B lymfocyty. Aby sa B a T lymfocyty naučili poznať vírusové antigény, potrebujú na to niekoľko – približne päť – dní. Kým sa vyškolia, bojujú proti vírusu bunky nešpecifickej imunity.
Prečo je získaná imunita dôležitá pri „boji“ s ochoreniami ako COVID-19?
Ak sme sa nainfikovali veľkou dávkou vírusu, nešpecifická imunita nemá šancu zabrániť vírusovej infekcii a zlikvidovať vírus. Vyškolené B a T lymfocyty bojujú s vírusom oveľa efektívnejšie a rýchlejšie, pričom stále úzko spolupracujú s bunkami vrodenej imunity. Získaná imunita je oveľa rýchlejšia a efektívnejšia, keď sa stretneme s vírusom po druhý raz. Ak máme dobrú získanú imunitu, nemusíme si vôbec všimnúť, že sme boli nainfikovaní, prípadne sa organizmus s vírusom vysporiada oveľa rýchlejšie. Vo vakcínach sú najdôležitejšie vírusové antigény, takže sa vyškolia B a T lymfocyty, ktoré jednoznačne spoznajú a už na druhý – tretí deň budú likvidovať vírus a vírusom nainfikované bunky, aby sa nemohol šíriť v tele.
V súčasnosti sa čoraz viac ľudí stavia k vakcinácii skepticky, dokonca odmietavo. Aké majú argumenty títo “anti-vaxeri”?
Ich argumenty sú stavané na nevedomosti, polopravdách a prekrúcaní faktov. Často sa manipuluje a stavia na emóciách, vyvolávaní strachu a hystérie. Ako sme mohli vidieť aj v našich médiách, anti-vaxeri vystupujú arogantne, nepustia odborníkov k slovu, obviňujú ich z nevedomosti a ignorantstva, pričom sú to práve oni, ktorí tvrdia nezmysly. Žiaľ, patria sem aj lekári, ktorí stavajú na akýchsi subjektívnych pocitoch a nie sú prístupní akejkoľvek odbornej argumentácii.
V čom sú ich názory nesprávne, resp. nepravdivé?
Je toho dosť. Nerozlišujú vrodenú a získanú imunitu, popierajú kolektívnu imunitu, nemajú žiadne základy v imunológii, nevedia nič o vírusoch, nevedia, aký je rozdiel medzi vírusom a baktériou, vytrhávajú informácie z kontextu. Nepreverujú si informácie a popierajú negatívne vplyvy vírusového ochorenia, pretože sa spoliehajú na to, že ich sa to netýka, a sú presvedčení, že komplikácie sa týkajú krajín tretieho sveta. Myslia si, že u nás je predsa dobrá zdravotná starostlivosť, bohatí veria, že si zaplatia a lekári im dajú pre bežných ľudí nedostupné lieky a vyliečia ich. Zavádzajúce sú aj štatistiky, keď majú pocit, že riziko nie je príliš veľké.
Zdroj: Shutterstock
Ohrozujú svojim postojom aj ľudí okolo seba?
Takýto prístup je veľmi nebezpečný a bezohľadný. Neohrozujú iba seba, ale kým oni môžu ochorenie prekonať iba s ľahkými symptómami, môžu nainfikovať ľudí, ktorí skončia s doživotnými následkami, prípadne infekciu neprežijú.
Z čoho pramení odmietanie vakcín a odpor voči tomu, aby sa človek vakcinoval?
Medvediu službu robia médiá, v súčasnosti najmä internet, ktoré hľadajú senzáciu a nehľadajú pravdu. Každý je „odborník” a môže sa verejne vyjadriť k tomu, čo si momentálne myslí. Tragédiou je, že sa vírus spolitizoval. Mnohí ľudia odmietajú ochranné opatrenia, vakcínu využívajú ako prejav svojej politickej príslušnosti. Vírus sa nezaujíma o politiku a nezaujíma sa ani o výšku nášho konta v banke. K prirodzenej vlastnosti patrí aj popieranie, takže veľa ľudí popiera existenciu vírusu, závažnosť ochorenia COVID-19 a pod.
Aké sú najbežnejšie a najzákladnejšie očkovania, ktoré by podľa vás mal človek podstúpiť?
Odpoveď na túto otázku pozná každý rodič. Existuje očkovací plán, kde sú zahrnuté najdôležitejšie patogény. Problémom je, že už desiatky rokov úspešne očkujeme, mladí rodičia sa s mnohými ochoreniami nestretli a tak veria, že neexistujú, prípadne, že je očkovanie zbytočné. Nezaočkovaným deťom sa to môže neskôr veľmi škaredo vypomstiť.
S akým najbizarnejším argumentom antivaxerov ste sa stretli popri svojej práci?
Popieranie existencie vírusov. To mi príde neskutočne absurdné.
RNDr. Tatiana Betáková, DrSc. je virologička a vedúca vedecká pracovníčka vo Biomedicínskom centre Slovenskej akadémie vied a prednáša na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, na Katedre mikrobiológie a virológie. V roku 2006 získala cenu SAV za popularizáciu vedy za súbor publikácií a prezentácií na tému Chrípka – celosvetový problém.
Westend a Slovenská akadémia vied sa spolu každý mesiac vydávajú do boja so záplavou nových vedeckých objavov. Laickej verejnosti prinášajú cyklus interaktívnych prednášok SAVinci. Najnovšie a často ešte nepublikované informácie z rôznych oblastí prezentujú vedecké kapacity naprieč všetkými vednými odbormi. Westend je totiž domovom mnohých celosvetových spoločností, susedí tiež s najväčšou slovenskou vedeckou inštitúciou, preto je prirodzene predurčený na takúto spoluprácu.
