Geograficky na okraji, no historicky bola táto mestská časť Bratislavy často v centre diania. V písomných prameňoch sa prvýkrát spomína v polovici 15. storočia, no oblasť bola osídlená pravdepodobne ešte počas mladšej doby kamennej. V Rakúsko-Uhorsku spájala Devínska Nová Ves Bratislavu s Viedňou prvou parnou železnicou, z neďalekej pieskovej bane v Sandbergu zásobovala pieskom južnú časť monarchie, a počas temného obdobia železnej opony viedol ostnatý plot práve cez jej územie. Nájdeme tu mnoho zaujímavých miest a zákutí.
Bunkre z 2. svetovej vojny
V 30. rokoch 20. storočia bolo ako súčasť obrannej línie medzi Československom a Rakúskom postavených takmer šesťtisíc bunkrov. V Bratislave ich nájdeme najmä v západných mestských častiach, Devínska Nová Ves ich ukrýva jedenásť. Väčšinu z nich nájdeme medzi Mlynskou ulicou alebo ulicou Devínske jazero a riekou Morava, viaceré sú dostupné pešo po vychodených cestičkách, jeden z nich – unikátny dvojpodlažný bunker – sa nachádza aj pri železnici smerom do Viedne.
Devínska Kobyla a rozhľadňa
Najvyšší vrch v intraviláne Bratislavy sa týči do výšky 514 metrov a na juhozápade zakončuje hlavný hrebeň Malých Karpát. Vďaka jedinečnej lokalite a množstvu významných živočíchov a druhov hmyzu, ktoré tu žijú, bola veľká časť jeho územia vyhlásená za národnú prírodnú rezerváciu a územie európskeho významu. Na najvyššom bode Devínskej Kobyly sa týči novopostavená rozhľadňa, obľúbený a ľahko dostupný cieľ výletníkov z celého okolia. Za dobrého počasia môžete z jej vrcholu dovidieť až na štyri krajiny – Slovensko, Rakúsko, Maďarsko a Českú republiku. Tesne pod vrcholom sú dobre ukryté pozostatky protilietadlovej raketovej základne postavenej v rokoch 1979 – 1983 na ochranu vzdušného priestoru Bratislavy.
Budova Mýtnice
Radnica, colnica, mýtnica či žandárska stanica – klasicistický objekt z roku 1771 slúžil v minulosti mnohým účelom. Budova bola pôvodne postavená ako colný úrad medzi Rakúskom a Uhorskom na výber poplatku za prevážaný tovar, tzv. tridsiatok. Aj preto bola budova prezývaná „tridsiatková stanica“. V súčasnosti v nej sídli Ekocentrum – TIK Bratislava-Devínska Nová Ves a Múzeum colníctva a finančnej správy.
Kostol Ducha Svätého
Národná kultúrna pamiatka zo 16. storočia sa nachádza v srdci mestskej časti na Hradištnej ulici. Postavili ho chorvátski kolonisti, ktorí sa v tomto období hromadne sťahovali do dedín na západnom Slovensku. Podľa sčítania obyvateľov z roku 1880 vtedy žilo v samostatnej obci Devínska Nová Ves 1711 obyvateľov, pričom až 68,44 percenta z nich bolo chorvátskej národnosti. Všetci sa hlásili k rímskokatolíckej cirkvi, čo vyústilo k výstavbe kostola. Postavený je v renesančnom slohu, za ním sa nachádza cintorín.
Sandberg
Toto unikátne paleontologické nálezisko je súčasťou chráneného územia Devínska Kobyla a bolo jedným z dôvodov, prečo sa celá oblasť stala územím európskeho významu. Bolo tu nájdených viac ako 300 druhov skamenelín morských aj suchozemských živočíchov, objavili sa i zuby žralokov či stavec veľryby. Lokalita je napriek svojmu významu prístupná verejnosti, vďaka čomu sa môžete poprechádzať medzi treťohornými pozostatkami starými aspoň 160 miliónov rokov.
Viedenská železničná trať, Marcheggské mosty
Dve hlavné mestá Rakúsko-Uhorskej monarchie, Viedeň a Pešť, boli v roku 1850 prepojené železničnou traťou, ktorá prechádza práve cez Devínsku Novú Ves. Železnica spája rakúsky Marchegg, Bratislavu a Maďarský Vác a dodnes je významným železničným uzlom. Súčasťou tejto trate je Marcheggský viadukt, sústava piatich železničných premostení vedúcich ponad rieku Morava, pričom mohutné tehlové mosty dotvárajú okolité územie, ktoré patrí k najkrajším a najfotogenickejším na Slovensku.
Múzeum a pamätník obetí železnej opony
Rieka Morava je dodnes významným geografickým míľnikom – predstavuje hranicu medzi Slovenskom a Rakúskom, severnejšie medzi Slovenskom a Českom. Dnes je plne prístupná verejnosti a organizujú sa po nej napríklad splavy, no od 50. rokov minulého storočia až do roku 1989 popri nej viedla železná opona. Miestami až tri metre vysoký plot z ostnatého drôtu strážený 24 hodín denne slúžil ako nepriechodná bariéra medzi Československom a Rakúskom. Dnes v Devínskej Novej Vsi stojí pamätník obetí železnej opony, pripomínajúci ľudí zastrelených pri pokuse o prekonanie hranice, a múzeum so zachovaným oplotením.
Socha Ruda Slobodu
Básnik, spisovateľ, dramatik a rodák z Devínskej Novej Vsi Rudolf Sloboda bol potomkom chorvátskych starousadlíkov, ktorí sa v tejto mestskej časti usadili v minulosti. Okrem pár rokov v Česku tu prežil celý život a aj pri svojej tvorbe čerpal práve zo zážitkov a skúseností zo života v Bratislave. Busta na podstavci stojí v parčíku s lavičkami a zeleňou na ulici Slovinec, kde sa nachádza aj jeho dom.
Cyklomost slobody
Okrem významnej železničnej trate prechádza cez Devínsku Novú Ves aj dôležité cyklistické spojenie, po ktorom vedie medzinárodná cyklotrasa EuroVelo 13 spájajúca bratislavskú mestskú časť Devínska Nová Ves so zámkom Schloss Hof na rakúskom brehu rieky Morava. Za architektonickým návrhom oceľového mostu stojí architekt Milan Beláček, jeho celková dĺžka je 751 metrov.
