Westend a Slovenská akadémia vied sa spolu vydávajú do boja so záplavou nových vedeckých objavov. Laickej verejnosti prinesú tento rok cyklus interaktívnych prednášok SAVinci, v rámci ktorého sa dozviete všetko o tom, čo ľudstvo čaká v budúcnosti. Najnovšie a často ešte nepublikované informácie z rôznych oblastí budú prezentovať vedecké kapacity naprieč všetkými vednými odbormi. Westend je totiž domovom mnohých celosvetových spoločností, susedí tiež s najväčšou slovenskou vedeckou inštitúciou, preto je prirodzene predurčený na takúto spoluprácu.
Prvý prednášajúci – doktor Daniel Nagaj – má fyziku naozaj rád. Rád ju skúma a rád o nej prednáša. Aj preto sa bez zaváhania zapojil do projektu SAVinci. O svoje vedecké poznatky sa so širokou verejnosťou podelí už v stredu 30. januára 2019 o 17:30 h. v lobby Westend Gate.
Prečo ste sa vrátili na Slovensko a vybrali si ako svojho budúceho zamestnávateľa práve Slovenskú Akadémiu Vied?
Na Slovensku som doma, mám tu rodinu, komunitu blízkych ľudí a ako som zistil, aj veľmi šikovných kolegov. Už dávno som sa rozhodol, že ak budem mať možnosť robiť vedu na Slovensku, túto príležitosť využijem. Naše výsledky zároveň budem mať možnosť prezentovať vo svete, budem tak robiť dobré meno Slovensku. Navyše, akosi som sa vždy rád vracal domov. Najprv po mojom doktorandskom štúdiu na Massachusettskom technologickom inštitúte (MIT), teraz som sa zas vrátil do Bratislavy po dvojročnom výskume na univerzitách vo Viedni a Berkeley (USA). Takže možnosť prihlásiť sa do programu SASPRO som privítal s radosťou.
Určite budete pre našu vedeckú obec veľkým prínosom. Čomu sa teda venujete v rámci vášho výskumu?
V zásade zisťujem, aké náročné je vo fyzike niečo vypočítať. Nehovorím o základných počtoch, ale pokročilej matematike. Hľadám napríklad odpovede na otázky typu prečo je ťažké simulovať mnohočasticové systémy alebo prečo je ťažké porozumieť elektronickej štruktúre molekúl. Jedným z hlavných dôvodov je, že naše klasické počítače na to nestačia. Vymýšľam preto spôsoby, ako na takéto úlohy použiť kvantové počítače – počítače, ktoré ešte nemáme. Kvantové počítače sú momentálne vo svete horúcou témou. Treba však vedieť rozlíšiť, či v tomto prípade ide iba o nafúknutú bublinu alebo nám kvantové počítače v realite skutočne pomôžu. Dôležité je najmä počúvať ľudí, ktorí sa v tejto oblasti pohybujú a rozumejú jej. Kvantové počítače možno svet nezachránia, sú však rozhodne fascinujúce. A práve o budúcnosti, tej našej aj počítačov, budem hovoriť na prednáške vo Westende.
Prezraďte nám viac, čo by ste chceli vaším výskumom dosiahnuť?
Najviac by ma potešilo, keby sme vďaka mojím výsledkom vedeli doplniť efektívne algoritmy, ktoré by nám dovolili náročné simulácie rozbehnúť na súčasných počítačoch alebo aspoň na strojoch, ktoré postavíme v blízkej budúcnosti. Vo väčšine svojich článkov však ako teoretik dokazujem, že niektoré fyzikálne otázky bude náročné spracovať aj pre kvantové počítače. Dokázal som napríklad to, že aj prekvapivo jednoduché interakcie môžu znamenať, že stav systému s najnižšou energiou je ťažké popísať a že v ňom aj častice fyzicky ďaleko od seba môžu byť prekvapivo silno previazané. To už je možno príliš zložité, no ak vás to zaujalo, príďte na moju prednášku a dozviete sa viac, aj s obrázkami a mávaním rukami vo vzduchu.
Bude bežný človek, laik, nejako vedieť využiť tieto informácie v každodennom živote?
V tomto prípade možno nie, no dôvodom, prečo by sa ľudia mali dozvedieť niečo o svete vedy, je najmä radosť, ktorú nám prináša. Aspoň sčasti porozumieť záhadám o svete a technike okolo bolo napríklad pre mňa vždy najväčšou odmenou. Skúmanie podstaty vecí je radosť, o ktorú sa chcem týmto spôsobom podeliť. Ľuďom chcem tiež vysvetliť, aký vplyv môžu mať kvantové počítače na svet naokolo. Keď sa napríklad zameriame na úlohy o fyzikálnych systémoch, ktoré sú mimoriadne náročné na vyriešenie, možno do nich dokážeme efektívne uložiť a zašifrovať dáta tak, aby sme získali odpovede. Základnou otázkou však stále zostáva, čo nám príroda naozaj dovolí vypočítať a do akých sfér nám vďaka kvantovým počítačom dovolí nahliadnuť.
Je to od vás pekné, že ste sa rozhodli prednášať aj laikom. Nejde vám však niekedy na nervy, ak sa ľudia pýtajú pre vás zrejme zjavné veci?
Pýtať sa aj zdanlivo jasné veci a spochybňovať vysvetlenia, aby sme si overili, či sú správne, je základným kameňom vedy. Len nech sa pýtajú, rád odpoviem a určite aj moji kolegovia. Vidím svoju úlohu ukázať ľuďom, že skúmať svet do hĺbky je fascinujúce a dôležité, a že máme na to ako vedci výborné nástroje. Naozaj stojí za to pýtať sa prekvapivé otázky. Máme tu výnimočných ľudí, ktorí nad ťažkými problémami sedia roky a je im hodno dôverovať. Je pre nás výzvou vedieť to „predať“.
Počas prednášok ste veľmi interaktívny a dokonca používate rôzne pomôcky, aby ste boli pre ľudí názornejší. Tušíte, ako na to reagujú ostatní?
To musia posúdiť poslucháči. Za mňa môžem povedať iba to, že mi robí radosť rozprávať o tom, čo ma naozaj zaujíma. Mám naozaj radosť z toho, keď publikum reaguje a záleží mi aj na tom, aby sa na to všetko aj dobre pozeralo.
Okrem pútavých prednášok, aké sú vaše ďalšie plány do života?
Od mala som rád veci rozoberal a zisťoval, ako fungujú. Fyzika mi potom prišla ako výborný nástroj na skúmanie a porozumenie tomu, ako to v prírode do seba zapadá. No a keďže ma vždy bavili hlavolamy, bola pre mňa táto cesta úplne prirodzená. Keďže som ale veľmi nešikovný, skončil som ako teoretik. Chcem na Slovensku zostať, viesť študentov a posielať ich do sveta. Aby to malo zmysel, bojujem o európske granty, chcel by som totiž do svojej skupiny pozvať slušne zaplatených ľudí. Tiež sa snažím rozbehnúť nejaké popularizačné aktivity. Ako vidíte, veľmi rád rozprávam druhým o tom, čo ma vo fyzike, matematike a informatike baví.
Mgr. Daniel Nagaj, PhD. vyštudoval Fakultu matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave, špecializácia: teoretická fyzika. Po skončení odišiel študovať na Massachusetts Institute of Technology, Cambridge, MA (USA), kde získal titul PhD. v teoretickej fyzike so špecializáciou kvantová informácia. Okrem participácie na mnohých projektoch pracoval na univerzite vo Viedni a získal štipendium v Simons Institute for the Theory of Computing, UC Berkeley, USA. V súčasnosti pôsobí ako vedecký pracovník vo Fyzikálnom ústave SAV, v Centre pre výskum kvantovej informácie.
Powerlogy space&coffee inšpirovaný inovatívnym Biohackingom sa postará o úžasnú kávičku a sladké prekvapenie pre všetkých návštevníkov hladných po informáciách.
