Dostupnejšia a kvalitnejšia zdravotná starostlivosť, dostatok zdravotníckych špecialistov v pomerne krátkej vzdialenosti aj rýchla reakcia v prípade nečakaných komplikácií. Mestá sú vo všeobecnosti vnímané ako zdravšie a bezpečnejšie miesto pre život, aj keď v posledných rokoch čelia výzvam spojeným s klimatickou zmenou. K tomu sa pridal pomerne čerstvý problém – ako počas pandémie dodržať pri vysokej hustote obyvateľstva jeden z kľúčových obranných mechanizmov – sociálny odstup.
Spomalí sa pre skúsenosti ľudstva s pandémiou koronavírusu trend urbanizácie a sťahovania do miest, alebo si ľudia nájdu spôsob, ako v husto osídlených komunitách fungovať naďalej? Tejto téme sa venuje štúdia architektky Astrid Piberovej z medzinárodnej architektonickej kancelárie UNStudio, ktorá sa venuje urbanizmu, mestskému plánovaniu a navrhovaniu stavieb infraštruktúrneho významu.
Štúdia s názvom „Megamestá vs. urbánna expanzia; Zahusťovanie vs. sociálny odstup“ (Megacities vs. Urban Sprawl; Densifying vs. Social Distancing) bola publikovaná v rámci výskumnej činnosti Rady pre výškové budovy a mestské prostredie (Council on Tall Buildings and Urban Habitat), inštitúcie, ktorá sa zaoberá vertikálnym rozvojom miest, moderným urbanizmom a technológiami.
Metóda pokus-omyl
Podľa odhadu OSN z roku 2018 budú v roku 2050 dve tretiny obyvateľstva planéty sústredené v urbanizovaných lokalitách, teda v mestách a ich blízkom okolí. V období pred pandémiou boli urbanizácia a migrácia obyvateľov do miest vnímané pozitívne, pričom samotné mestá boli vnímané ako ekonomické akcelerátory, kde sa tvorila väčšia časť HDP krajín. Zároveň sa tu nadväzovali nové sociálne väzby, vznikali a udržiavali sa medziľudské vzťahy a tvorili komunity.
V súčasnosti pod vplyvom zmien spôsobených pandémiou tento pohľad mnoho ľudí prehodnocuje. Nie je to spôsobené iba potrebou sociálnej izolácie a dištancovania sa, ale aj zmenami v spôsobe vykonávania zamestnania. Po zavedení dlhodobej práce z domu mnoho zamestnancov zvažuje, či benefit blízkosti pracoviska prevažuje nad životom na periférii, kde si často môžu dovoliť za hodnotu bytu v meste rodinný dom.
Podľa Piberovej sa v mnohých oblastiach – mestotvorbu a urbanizmus nevynímajúc – ľudstvo nachádza v špecifickej situácii. Doteraz zmenám v spôsobe života predchádzal dlhodobý výskum, diskusie a názory odborníkov, no na pandémiu nebol nikto pripravený a veľa riešení sa zavádza „za pochodu“. Aj na bezpečný spôsob existencie v mestách v súčasnej situácii preto podľa nej ľudstvo príde až vtedy, keď ho zavedie a otestuje.
Ohrozuje zahusťovanie obyvateľstva v mestách verejné zdravie?
Historicky vypukla väčšina epidémií v mestách práve preto, že sa v nich sústredil život a choroby, vírusy či baktérie v nich mali oveľa lepšie prostredie pre šírenie. Tento názor preto nie je novinkou. Po každej pandémii však boli proti týmto ohrozeniam prijaté adekvátne opatrenia. Napríklad znečistenú vodu, ktorá v 19. storočí v Londýne spôsobila epidémiu cholery, začali pravidelne prečisťovať a čističky vôd sú dnes v mestách samozrejmosťou.
Ich obyvatelia v minulosti dokázali, že aplikovaním správnych riešení dokážu aj z mesta urobiť bezpečné a zdravé miesto pre život. Dnes sú však najúčinnejšími zbraňami proti šíreniu koronavírusu nasadený respirátor, pravidelné umývanie rúk a dodržovanie odstupov, ktoré je pri zahustenej populácii v mestách náročné udržiavať. Je teda riešenie presťahovať sa do redšie osídlených území, kde nie je také vysoké riziko stretnutia s nakazeným?
15-minútové mesto aj vertikálna expanzia
Podľa Piberovej sa proces urbanizácie a rastu počtu obyvateľov miest nespomalí ani počas pandémie. Benefity života v centre diania sú podľa nej najmä pre mladých ľudí, ktorí sa nákazou koronavírusom necítia až tak ohrození, výraznejšie ako negatíva a prípadné riziko. Aj mestá však podľa nej prejdú zmenami a transformáciou, aby minimalizovali riziko pri súčasnej, ale aj budúcich pandémiách.
Okrem samozrejmostí ako nové technológie čistiace vzduch v interiéroch píše Piberová o dvoch kľúčových princípoch. Prvým je známy koncept 15-minútového mesta, podľa ktorého by sa mali obyvatelia z ktoréhokoľvek bodu v rámci územia mesta dostať za 15 minút chôdze k základným obchodom a službám, ktoré potrebujú. V rámci tohto konceptu je dôležitý rozvoj občianskej vybavenosti, ktorá by mala byť súčasťou každého moderného developmentu. Okrem bytov či kancelárií by mal každý projekt ponúknuť verejné priestory a prevádzky obchodov či služieb.
Ako druhé kritérium rozvoja miest po skúsenosti s pandémiou uvádza vertikálnu expanziu, teda rast miest do výšky. Práve výškové budovy môžu pomôcť obmedziť mobilitu ľudí v meste a tým pádom znížiť riziko šírenia koronavírusu. Štúdia sa odvoláva na inovatívny koncept tzv. vertikálnych komunít, podľa ktorého by výškové budovy plnili funkciu polyfunkčných objektov s kanceláriami, bytmi, občianskou vybavenosťou a verejnými priestormi tak, aby boli sebestačné a stali sa v rámci mesta samostatnými jednotkami.
Zeleň vo výškach
Práve tento prístup k projekcii a výstavbe mrakodrapov presadzuje aj Rada pre výškové budovy a mestské prostredie. Piberová však upozorňuje, že v hustej zástavbe výškových budov musí byť prioritou zeleň. Iba tak sa podarí v mestách dosiahnuť kontinuálne čistenie vzduchu, ktoré môže taktiež pomôcť pri obmedzení šírenia ochorení prenášaných vzduchom, medzi ktoré patrí aj COVID-19.
Na svete už rastú projekty, v ktorých sa byty, kancelárie a služby striedajú so zeleňou. Piberová uvádza ako jeden z čerstvých príkladov projekt jej UNStudia v austrálskom Melbourne. Development Southbank by Beulah predstavil inovatívne umiestnenie zelene priamo na fasáde budovy, pričom zelené verejné priestory majú byť prístupné aj jej obyvateľom.
Bohatá vybavenosť, obmedzenie mobility a veľa zelene, ktorá prispeje k čistejšiemu vzduchu a menšiemu riziku nákazy v mestách. Na týchto kritériách by si mali dať záležať mestá budúcnosti. Autorka štúdie na záver konštatuje, že aj s výzvami v minulosti si ľudia poradili a zatiaľ ich žiadna neodradila od toho, aby pokračovali v migrácii do miest za lepšou prácou a širšími možnosťami kultúrneho či spoločenského vyžitia, a neudeje sa to podľa nej ani v prípade pandémie COVID-19.
