5 ukrytých lokalít v Bratislave, ktoré stojí za to objaviť

Uzavreté okresy a prísne obmedzenia sa dajú využiť aj inak, ako objavovaním nových seriálov na Netflixe. Mnohí Bratislavčania môžu mať pocit, že majú svoje mesto pochodené, ale napriek tomu nemusia poznať každú zaujímavú lokalitu, ktorú Bratislava ponúka. V jej zastrčených zákutiach a menej známych častiach môže ktokoľvek objaviť prekvapenia, aké by ho nečakali ani za hranicou okresu.

Kúpalisko Žižkova

Priamo v centre Bratislavy, no zároveň úplne schovaný pred zrakmi okoloidúcich, sa nachádza jeden z mála bazénov olympijských rozmerov v Bratislave. Kúpalisko Žižkova bolo po dokončení v roku 1968 napustené – a teda funkčné – necelé tri dni, pričom vtedajším realizátorom nestálo za to opraviť trhlinu v betóne a nakoniec sa vzdali celého zámeru vybudovať veľké športovo-rehabilitačné centrum medzi brehom Dunaja a bývalým kameňolomom.

 

Výstavba, ktorá pre rôzne komplikácie trvala 20 rokov, stále nebola ukončená a hoci prebehlo pár pokusov priestor oživiť a organizovať v ňom kultúrne akcie, dnes je tzv. Bacílkov bazén zarastený, posprejovaný a obývajú ho ľudia bez domova. Celá stavba je predmetom súdneho sporu súčasného súkromného vlastníka s magistrátom, ktorý sa usiluje pozemky dostať opäť pod kontrolu. Obyvatelia Bratislavy môžu len dúfať, že sa to vedeniu mesta podarí a raz tu vznikne kvalitný mestský priestor, ktorý si táto lokalita nepochybne zaslúži.

 

Ufo na Medzijarkoch

Tento známy mimozemský objekt zostúpil na sídlisko Medzijarky v Podunajských Biskupiciach v roku 1979. Jeho autor, akademický sochár Juraj Hovorka, ho vytvoril ako súčasť futuristického sídliska, ktoré navrhli známi architekti Štefan Svitko a Štefan Jurkovič. V Medzijarkoch rozostavili paneláky tak, že vytvorili tri kruhy a v ich vnútri vznikli verejné priestory pre obyvateľov okolitých bytoviek.

 

Súčasťou jedného z ihrísk je aj táto kovová konštrukcia, ktorú z fotografií pozná veľa Bratislavčanov, no reálne ju navštívil len málokto. Sčasti za to môže neslávna povesť sídliska, ktorého súčasťou je aj bytovka Pentagon, ale aj zlý stav samotného Ufa. Mestskej časti sa ho podarilo zrekonštruovať až v roku 2014, keď bol objekt vyleštený, opravený, a okolitý kopec zatrávnený. Dnes sa tu na viacerých ihriskách hrávajú deti rodín obývajúcich okolité paneláky, ktoré využívajú dômyselne navrhnuté bezpečné vnútrobloky.

 

Kaštieľ v Čunove

Smerom k slovensko-maďarskému pohraničiu v Bratislave podniká väčšina obyvateľov hlavného mesta výlety do parku pri známom Rusovskom kaštieli či do rozhľadne na Hrušovskú zdrž pri Dunaji. Málokto sa však vyberie na prieskum kaštieľa v Čunove, ktorý tu ako víkendové sídlo vznikol v druhej polovici 18. storočia. Ku kaštieľu patrí aj okolitý park a záhrada, kde zalesnené porasty striedajú trávnaté plochy, a sýpka, ktorá pravdepodobne vznikla ešte pred samotným kaštieľom.

 

Kaštieľ aj okolie sú v zanedbanom stave, nepomohla mu ani rekonštrukcia v 20. storočí. Napriek tomu však stojí za to vidieť pozostatky zelenej fasády, klasicistickú architektúru a zažiť atmosféru, kým kaštieľ neprejde rekonštrukciou a nestane sa z neho ekoncentrum – envirovzdelávacie centrum, ktoré by sa malo stať regionálnou turistickou atrakciou.

 

Nemecký veslársky klub

Posprejované a zanedbané, no stále elegantné a zaujímavé obrysy Nemeckého veslárskeho klubu presvitajú cez hustý porast na petržalskej strane Dunaja. Z Rázusovho nábrežia či Námestia Ľ. Štúra je naň v zimných mesiacoch dobrý výhľad pomedzi opadané stromy, avšak pomerne blízko k nemu sa dá dostať aj z Viedenskej cesty a cyklistickej hrádze.

 

Prečo sa na tzv. Klub Donau oplatí ísť pozrieť? Ide o vrcholné a nadčasové dielo architekta Josefa Konrada. V roku 1930 predbehol dobu a v Bratislave navrhol modernú funkcionalistickú budovu, ktorá dodnes slúži ako jeden z mála objektov modernej architektúry, plnohodnotne reprezentujúci európsku modernu. Bohužiaľ, chátra, a na rozdiel od Čunovského kaštieľa nie je známy ani termín jeho rekonštrukcie.

 

Pasáž v Galérii mesta Bratislavy 

V Bratislave je čo objavovať počas lockdownu, ale i po uvoľnení opatrení a znovuotvorení múzeí a galérií. Jednou z vecí, ktoré stoja za prehliadku, je knižná pasáž v Galérii mesta Bratislavy. Dielo umelca Mateja Kréna prevedie návštevníka „tunelom“ z kníh lemovaným zrkadlami, takže sa na chvíľu ocitne v inej dimenzii medzi dvoma nekonečnými stenami.

Zdroj: Facebook Galéria Mesta Bratislavy

Napriek výnimočnosti a jedinečnej myšlienke vie o Pasáži málo ľudí, a to napriek tomu, že pred pandémiou bola ľahko prístupná. Záujemcom a fanúšikom umenia neostáva nič iné, len dúfať, že už čoskoro budú prevádzky opäť otvorené a Bratislavu budú môcť objavovať nielen zvonka, ale aj v interiéroch.

Sledujte náš blog, sociálne siete a newsletter pre viac noviniek.